Nechce sa mi hrať s vlastným dieťaťom
Má 2,5 roka, milujem ho, ale predstava, že mám stavať vláčik 40-krát denne, ma ničí. Hrám sa z povinnosti a mám výčitky.
Neboj, ja som bola ba tom podobne. Nudilo ma to fest, deti si fakt užívam až keď išli do školy
No koho by to bavilo?
Mysli na to, ze to nebude navzdy, dieta rastie, za chviku pojde do skolky, a taketo hry bude viac absolvovat tam, zostanu poobedia a vikendy, kedy budete chodit von a na vylety. Takisto bude cim dalej tym viac samostatnejsi a zabavi sa sam....
Nenavidela som a nenavidim hranie. Prezila som.. sem tam som sa nieco co som zniesla zahrala,zvysok mu stacilo ze sedim prinom. Chvalabohu ako zacala skola, bolo lepsie pre mna
mám dobrú správu, už o rok sa s ním budú dať hrať karty a spoločenské hry:D môžete skúsiť už aj teraz pexeso, a iné tie detské spol. hry:D ak nemáte rada ani tie, tak neporadím. ja som môjmu aj dnes kúpila patrolové double
Deti chcú vašu prítomnosť, ale myslím, že je dobré, keď sa vie dieťa zahrať chvílku aj samé-s ním postavím vláčik, vymyslíme dráhu, prekážky a môže sa s ňou hrať. Napríklad aj pri mne v kuchyni ked varím, upratujem, skladám prádlo. Trošku samostatnosti a fantaziu nech deticky pouzivaju. My sme napríklad na autíckach a nakladnom vlaciku prenásali jeho ponozky po pároch z obyvacky do skrine. Časom chcel sám všetko a ja som mu pripravila a on spratal do suflikov. Tak sme aj izbu upratovali-pomohli nakladaky.
ak ta nebaví 40x stavať vláčik nájdi nieco čo pre teba bude znesiteľné robiť aspoň 30min..napr lego, kocky.. vlacik si potom môže stavať sam
Velmi dobre to poznam. Mna to tiez nebavilo a ako naschval bol povaha ze nehrozilo aby sa s niecim hral sam. Vzdy potreboval animatora. A mna uz islo porazit. Teraz ma 9 rokov a ked mi povie mami pod si somnou zahrat karty, tak aspon pochopi ked mu poviem ze ked budem mat cas tak si zahrame. Vtedy ked bol malicky skoncilo to placom a musela som. Treba to vydrzat.
Presne tak, je to len obdobie 🙂 Nebude ťa pri hre potrebovať navždy, to onedlho pominie, neboj sa 😀 Ešte ti aj ľúto bude, že sa bude zatvárať v izbe a nebude ťa viac potrebovať 😅
Úplne ťa chápem, má to tak asi väčšina rodičov. Vyriešila som to tak, že som dcéru buď dala hračky z môjho detstva a spomínala na to, ako som sa s nimi hrala ja, alebo som jej kupovala hračky, po ktorých som ako dieťa túžila a nemala ich, napríklad pollypocketky. A, nie, nie som nešťastná, keď sa dcéra zavrie do izby a nepotrebuje ma, je to predsa prirodzené.
Malé deti sú proste také, pre teba je to nuda , ale pre tvoje dieťa je to dnes tá najdôležitejšia vec na svete, si 40-krát postaviť vláčik. A vždy lepšie ako keby malo niekoľko hodín denne čumieť do mobilu.
ja pochybujem, ze toto niekoho bavi 😀
Ja to tiež neznášam a výčitky nemám. Zahrám sa max hodinu a potom ideme von. Radšej budem 4h vonku, na rôznych miestach, ako doma skladať vlacik. Muž zas naopak, ten sa s malým vie veľmi pekne hrať, ma na to fantáziu.. Pre mňa to je utrpenie.
Uplne suhlasim. Tiez som sa hrala z povinnosti a kukala na hodiny, kedy uz bude koniec 🙈
Ja som sa s detmi nehravala. Vsak chodte medzi deti a nech sa hraju. Na ihrisko alebo do materskeho centra.
Tiez som nikdy nebola dokonala matka, ale v tomto veku som sa im dost venovala, aj ked som chodila do prace. Ak som napriklad pracovala od 8 do 16, doobeda ich manzel vzal na preliezky alebo na plaz, potom spali tak od 14 do 16,ja som prebrala o 16,00 stafetu (a manzel do prace) a bud si pri mne v kuchyni kreslili, a pritom sme sa vela rozpravali, alebo som vydrzala na chvilu aj nejaku stavebnicu..... A naopak, ked ja som robila vecer, doobeda bola plaz alebo preliezky (na plaz sa da ist u nas po cely rok). Ale ten cas rychlo utecie, od 3 rokov pride skolka a budes rada za kazdu volnu chvilu s dietatom
Mna to tiez psychicky drti, nie si aspon sama.
Ja to tiez nedavam,radsej som cely den s malou vonku a uprimne sa velmi tesim na september kedy pojde dcera do skolky medzi rovesnikov a tam sa bude hrat s nimi😀. Hodinka denne sa este da, ale po 2,5 roku ti uz fakt z toho sibe
Mám syna v tvojom veku a teda určite sa s ním celý deň nehrám jednak na to nemám kapacitu jednak ani čas keďže už sú dvaja ale teda snažím sa každý deň trochu a keď sa hrám robím to tak, že mu postavím zo stavebníc rôzne garáže a ohrádky a budovy, kde si vie ukladať zvieratká alebo autá napríklad a už ho len navediem a potom sa už hrá sám.. mňa tieto veci stavať naozaj baví a malý má radosť, že má garáž.. alebo rada maľujem, tak si spolu maľujeme omaľovánku alebo mu niečo nakreslím... Pomenujem mu farby áut alebo si povymýšľam nejaké príbehy okolo toho čo sa hrá a tak... Ja ho viac menej len navediem na hru a ak sa chytí nevstupujem mu do nej... Ešte som ho zvykla brávat všade so sebou napr. Spolu nakladáme práčku a môže mi stlačiť gombík na spustenie alebo ide so mnou vešať prádlo a tak... Vieš aby bol aj vlk sýty aj koza celá
Pamatam si ako ma hrozne nebavilo ked sme chodili domov z jasli a ta 20 minutova cesta trvala 2-3 hodiny, lebo sme stali na kazdom kroku a nieco skumali. Teraz na to so smutkom spomynam ze preco som si to viac neuzila, lebo to obdobie tak rychlo ubehlo. Takze teraz sa snazim premahat a hrat sa snim aj ked ma to nebavi, lebo viem ze ani nezmurknem a bude to tiez prec.
Nemaj výčitky. Ani mňa to nebavilo a to mam 2 deti. Dcéra má "tyrala" s Lego friends kde sú tie ultra malé dieliky ktoré sa dajú ledva chytiť 🤣 a syn sa hra s autami sám tak že mi príde občas ako malý autista (vydrží polhodinu napodobňovať zvuk umyvarky a pozerať ako sa točia kolesá na auticku). Mňa s nimi baví bycikel, prechádzky, lyžovanie a spoločenské hry. Takže tiež som si musela odtrpieť a počkať na svoj PART 👌👍😉
chodtte von tam sa ti unavi a potom si pospi a ty si oddychnes
a su rozne aktivity pre deti, nie len vlacik.
ale chapem co pises, neboj sa, kazda z nas ma chvile ze sa jej nechce, hlavne piseme tie, co mame jedinacikov takze nemaju surodeneckeho partaka...