Nechcem byť ako moja matka
Nikdy som si nemyslela, že budem takúto tému zakladať, a predsa.... ani neviem, či chcem radu, alebo sa len potrebujem vypísať.
Z detstva si nepamätám, aby sa mi mama venovala. Pamätám si ju buď pred telkou, alebo za stolom v kuchyni pri jedle, ako číta časopisy. Každý deň mala nejakú návštevu a vždy popíjali víno. Nie, alkoholička nebola, nepamätám si, aby bola niekedy opitá.
Je to ten typ, čo sa na vás usmieva ako med a o chvíľu vás slovami dokáže tak zraniť, že to boli aj roky potom. Ani neviem ako začať a ako to zhrnúť. Vždy nám vsugerovala ako sa o nás stará, aké majú iné deti hrozne matky a ako nás neskutočne miluje.
Nikdy sa nám nevenovala. Jediný čas s ňou bola cesta do a z kostola, počas ktorej moralizovala. Moralizovala vždy, všade a robí to do dnes. U nás skončila komunikácia niekedy na druhom stupni ZŠ. Pretože s ňou sa nikdy nedalo normálne rozpravat. Vždy do skončilo pri biblii. Vždy poučuje, uráža, ponižuje a robí to dnes. Zo mňa ako z matky robí šibnutú a včera to už fakt prehnala.
Kúpila som synovi také navliekacie korale, kde ma aj predlohy, podľa ktorých to ma navliekať. Zo stránky s didaktickými pomôckami. Má 3,5r, nebol prijatý do MŠ, ja som doma tak sa mu fakt snažím venovať. A ona sa vyjadrila, že je pri mne ,,chúďatko ". Že prečo ho nenechám hrať sa s autíčkami, ako sa na chlapca patrí. To snáď nemohla myslieť vážne! Chúďatko....
Ja sa mu venujem možno o to viac, že cítim krivdu z detstva, lebo nám sa nevenoval nikto a nikdy.
Každú možnú chvíľu mu ukazuje sväté obrázky, kritizuje ma, že sa nevie modliť, rozpráva mu momentálne o ukrižovani, straší ma o tom čo príde, keď sa nebudem modliť....
Samozrejme do kostola som nevkročila od 15r. Pri slove cirkev sa mi otvorí vo vrecku nožík.
Ja ju chvíľami neznášam. Cítim, že mám kvôli nej z detstva strašne veľa traum a ta najväčšia je ta, ze nechcem byť ako ona. A to som mala.mozno 10r, keď som si tu vetu napísala 20x do pamatnička - nebudem ako moja mama
Myslite, ze môžem byt rovnaká ako ona, aj keď vedome sa tomu bránim?
Myslím, že by ste s ňou mali ty aj syn tráviť čo najmenej času, príliš ju máš stále "pod kožou" a môže to zase viesť k opaku - premotivovanej výchove z tvojej strany. Nie si ako ona, určite nie, ale sústreďuješ sa príliš na to, aby si taká nebola. Vychilluj sa, pusti ju aj tie jej náboženské kraviny z hlavy, užívaj si syna. 😊
Neprezivas to nejak? Ano pindy okolo, ale pod ciarou ti uprace, zalezi jej na vnukovi - je uplne irelevantne, rozmysla, co je pre neho najlepsie, ty sa musis naucit - pustat to jednym uchom dnu a druhym von... stat nad vecou... nie si dieta, nie si v pozicii, ze ta jej rozmyslanie a jej nazor oplyvnuje, rob si po svojom, usmej sa, dajte si tu kavu spolu, ked chce aby sa vnuk hral s autickami - tam su auta, nech sa ide s nim hrat, precita mu knizku, rozprava mu zazitky, ked ty si bola mala...
Moja mama bola tiez cista katastrofa, dnes by som to definovala ako tyranie. Nevyrovnana cholericka vecne vrieskajuca a vecne nam ublizujuca osoba. Najviac som si to ako najstarsia zlizla ja. Paradoxne si pamatam ako najsilnejsie emocie a zazitky z detstva prave tie najhorsie. Ale ked pozeram stare albumy a rozpravam sa s otcom, tak viem, ze tam boli tisice a tisice dobrych, ktore tieto zle nejako "premazali". Lebo boli silnejsie, vryli sa omnoho viac do pamäte.
Ty si mamu pamatas relaxovat, s kamoskami, nevenovala sa ti... ale najedena si bola, upratane bolo, do skoly si chodila, peniaze boli (teda pracovala)... skus sa nad tym zamysliet... skriatkovia k vam urcite nechodili...
Prakticky mas len dve moznosti, obmedzit kontakt na minimum alebo tolerovat, ze je aka je a prestat sa snazit ju nejako zmenit. Zmen seba, ty momentalne vychovavas dieta, ktore si uvedomuje kazdy tvoj krok. Bud mu dobrou mamou, viac nepotrebuje. Babka je aka je, to mu vies vysvetlit, hlavne stary ludia casto este viac idu do fanatizmu co sa tyka viery, lebo ta smrt sa blizi a co bude po nej zacne cloveku v urcitom veku riadne vrtat v hlave... nedovol kritizovat - proste stopnut... nepaci sa ti - nechod sem, vidis bordel - vadi ti? - odprac ho. Robim podla teba nieco zle? Fajn, ze si mi to povedala, ale ja to vidim inak... obrnit sa trpezlivostou, svatym kludom, otocit temy na tie pozitivne, nech ti porozprava o svojom dni, co ona chce robit, ake ma plany, co bude varit pre mna za mna, proste si sadnite a sprijemnite jedna druhej den... ona ta uz nema co vychovavat a ty rovnako uz nie si v pozicii dieta, aby si ju "sudila" za jej nazory...ste dospele osoby, ktore by si mali byt najlepsimi priatelkami...skuste to...
Myslím že nemôžes byť taká ako ona keď to naozaj nechceš...lenže nosiť si tento kríž celý život v sebe je tiež veľké bremeno a kvalitu tvojho života a celej tvojej rodiny značne sťažuje. Keď nad týmto rozmýšľaš väčšinu svojho dňa si pod neustálym tlakom. Stále nespokojná.
Čo by som spravila ja?
Mám už 46 a po všetkých skúsenostiach by som mamu poprosila aby si sadla že sa s ňou potrebuješ porozprávať.
S kľudom angličana by som jej povedala ako si ty vnímala celé detstvo ako si sa ty cítila ...zároveň ju hneď na začiatku poprosila nech ti neskáče do reči a ak ťa naozaj miluje vypočula ťa do konca...musí vedieť ako sa teraz cítiš vďaka jej poznámkach a musí mať vysvetlené čo tomu predchádzalo. Všetko s kľudom. Bez plaču hystérii či obviňovania...dodaj, že chápeš že sa správala najlepšie ako vedela ( tiež bola ovplyvnená rodičmi) alé ty si uz dospelá a neželas si vďaka jej poznámkam návraty do detstva...komunikuj s ňou. Kľudne ako si to sem napísala. Aj s vetou " nechcem byť ako ty"....na záver jej poďakuj že rešpektuje tvoje názory a postoje k životu.
Ak ani po tomto rozhovore nenastane zmena a bude pokračovať , oznam jej, že z tohto dôvodu sa s ňou nemôžeš stretávať často...proste obmedzis styk...
Tento rozhovor možno nepomôže vyriešiť situáciu (keď sa mama takto správa celý život, je ťažké aj pre ňu vidieť iné cesty) ale tebe sa značne môže uľaviť, že si svoje tajomstvo krivdy ukázala...možno ani tvoja mama nerozumie prečo sa k nej tak správaš ..si dospelá tak prevezmi zodpovednosť za svoj život...či chces ďalších 20 rokov obviňovať zo zlych pomerov , vzťahov len svoju matku?
Mne sa mama tiež nikdy nevenovala ale zas ona ťažko pracovala...tiež sa nevie hrať s deťmi a tiež lásku dokazuje jedlom ....tiež som sa hnevala ...teraz už nie...naopak našli sme si k sebe cestu cez všetko čo som ti vyššie písala.
@anjelicek26 ďakujem. Presne to čo si napísala, tak podľa toho fungujem, ale už to niekedy nezvládam. Snažím sa si to nepripúšťať, neriešiť, ale čím viac sa snažím byť ucitevjšia, tolerantnejšia, tým viac si dovoľuje. Akoby vždy využila moju dobrú náladu na to, aby mohla dat zo seba von všetko čo má na srdci.
Už obmedzujem. Len mi to je ľúto, lebo deda máme veľmi radi a kvôli nemu to nechcem úplne prerušiť. Chudák chlap.... niekedy som mu mala za zlé, ako vie na ňu vybuchnúť, ale už ho úplne chápem. Ona dokáže neskutočne vytočiť.
@lily246 ďakujem
@apolka77 ja viem, že niekedy bola iná doba. Niekedy sa ani zďaleka nevenovalo deťom toľko času. Ale ona ten čas mala....
Naozaj som tento rozhovor skúšala. Nepomohlo. Ona ma svoju bublinu.
Máš vo všetkom pravdu. Možno jej to skúsim napísať.
Pozri niekedy pomôže byť na mamu aj prísnejšia a tvrdšia. Keď ťa bude vytáčať vždy vieš povedať rázne tvrdo " mama mohla by si prosím ťa už prestať"
Ak si sa doteraz nepostavila proti jej správaniu ver ze sa minimálne zacuduje. Ak neprestane " mama prosím Ťa chod už radšej domov, lebo už sa to nedá počúvať!"
Buď priama aby pocítila že si stojíš za svojím.
" Mama toto je môj dom bude tu tak, ako ja chcem" atď atď ...
Koľko má rokov?
Tvoja mama je klasicky narcis a manipulator. Svoju frustraciu, zakomplexovanost a vnutornu nespokojnost si riesi cez kritizovanie teba. To ju vyzivuje. Mamu nezmenis. Pozitivne ale je, ze mas tak silnu vlastnu skusenost z detstva, ze si sa uz davno vnutorne rozhodla, ze nikdy takou mamou pre svoje dieta nebudes. Da sa to, ak na sebe zapracujes a vystupis z pozicie obete. Venujem sa tomu ako terapeut, ak by si chcela.
Ono je to aj tym, ze maleho nevzali do skolky a si dlho doma a nemas ten kolotoc v hlave a vidate sa mozno aj moc casto... jedno s druhym s tretim... obvolavaj skolky, skus ho tam dostat skor, ako ten dalsi september. Obcas sa veci poposuvaju. Mama je aka je, to si fakt opakuj dokola, ona to robila najlepsie ako vedela (aj ked v tvojich ociach mohla podstatne lepsie), cas sa vratit neda... ten cas, ktory spolu mate, vyuzite co najlepsie... urcite ma aj nejake dobre vlastnosti, vie nejake veci, na ktorych sa da stavat, ktore vie vnukovi ukazat, naucit, aj keby mali spolu varit (moja mama krasne maluje, ked sme u nej berie deti do atelieru, su s toho paf)... nebavime sa o negativnych veciach, sustredime sa na to, co si vieme vybudovat teraz. Ze robila kedysi chyby vie tiez. Len nikto sa dokonalou matkou nenarodi... je to o kazdodennom boji a snazeni sa urobit to co najlepsie. A obcas su tam jednoducho aj zlyhania.
@apolka77 to práveže viem, až mi je potom niekedy ľúto, lebo ju mám rada. Naozaj, niekedy na ňu dosť vyskočim. A v puberte to bolo fuh! Naozaj vie tak hlboko zaryť, tak neskutočne vie vyprovokovať, že to pohne aj s najväčším flegmatikom. A ona neprestane, kým na ňu niekto nevyskoči. Môžem hovoriť mami už dosť, fakt prestaň! Nepocuješ?! A bude ešte viac... až kým nepoviem niečo, čo potom ľutujem. Vždy ma dostane do situácie, kvôli ktorej mam potom výčitky.
Napríklad dokáže vyťahovať smrť môjho bábätka (ešte počas tehotenstva). Že mu zapálila sviečku a podobne... poviem mami prosím dnes o tom nechcem hovoriť, mami prosím nepripomínaj mi to...a ona si ide svoje...kým nezvriesknem či je normálna.
Alebo začne spomínať môjho ex pred mojim synom. Či neviem ako sa má, jaka škoda ze sme sa rozišli....
Tak sa opýtam, či fakt musí 5r po rozchode toho debila spomínať... lebo ONA ho mala rada.....
Ma 60
@minilla napíšem ss
Ahoj, chápem ťa, ja s mojou matkou nie som v kontakte už niekoľko rokov. Keby si bola ako ona, tak by ťa velebila, lebo by sa v tebe povahovo videla. Kedže ťa kritizuje a ponižuje, tak už len to je dôkaz, ze nie si ako ona a jej to vadí. Ty vôbec nie si povinná pocuvat ju, byt s nou v kontakte, mne nepríde normálne, aby jedna dospela žena bola natoľko primitvna, aby ponizovala druhu dospelú zenu. Ona si na tebe v skutočnosti dokazuje svoju menejcennosť a keď poníži, tak jej to dvíha ego. Ona sama drzi v ruje Bibliu, ale to učenie k nej ani neprišlo. Kde je ta jej láska k blížnemu ako k sebe samému? Asi ani samu seba nemá rada, tak ponižuje okolo. Ona nie je Ježiš Kristus, aby sa hrala na sudcu a hodnotila druhých s Bibliou v ruke, to je len obyčajný alibizmus a barlička v jej živote, ze si našla niečo, čím svoje spravanie ospravedlňuje. Inkvizicia tu bola v stredoveku.
PReco by si mala byt ako ona. Podla mna nebudes taka ani z daleka, lebo to, ako sa chovala k vam, ta tak povediac strasi doteraz. Toho by som sa vobec nebala. Ak ti vadi nieco, teda ako sa sprava k tvojmu synovi, tak jej to proste povedz a bud to bude akceptovat alebo nie
Toto, co píšeš, robila tiež moja matka, keď ťa čítam. Mne je veľmi ľúto ako spoločnosť omnoho viac súcití a ospravedlňuje agresorov a psychopatov(ľudia s poruchami osobnosti). Mna okolie tiež nútilo stále len odpúšťať a tie reči - “veď je to tvoja mama”, ktorá ma tak deptala a časom mi došlo, ze na mna ako na vlastnú dcéru ziarlila, až som skončila s nulovým sebavedomím u psychológa, ktorý mi zistil úzkosť. V podstate okolie je samotné nastavené tak, ze ti agresori sú spoločnosťou akceptovaní a keď sa zrazu tomu človek postaví a povie dosť, tak je ešte vztahovačny. To ako sa druhého môže dotýkať niekoľkoročné aj celoživotne ponižovanie aké stopy to v ňom zanechá, nad tým už vždy iba ľudia mávnu rukou s tým, ze si vztahovačna, treba sa nad tým povzniesť a podobne bludy. Vid aj tieto rady tu. Každý mame svoje citlivé miesta, neexistuje na svete človek, ktorého by sa nikdy nič nedotklo a veľmi dobre poznám aké to je, keď niekto do teba rýpe, do toho najcitlivejšieho, vidí, ze to ubližuje a pokracuje bez zaujmu, aj keď sa mu niekoľko krát slusne povie, ze dosť. Moja matka bola v tom taka extremistka, ze keď som už odišla aj do inej miestnosti, tak išla za mnou, zatvorila som sa na záchod, tak tam stala za dverami a trepala si svoje za dverami, ako dieťa som si pri nej už uši zapchávala. Ona skončila vždy až vtedy, keď som už zúfalá z tých jej reči plakala a videla, ze ma dostatočne zdeptala. Bohužiaľ, až teraz na staré kolena ma tu svoju diagnózu aj na papieri. Pritom to jej choré spravanie mohlo okolie riešiť hneď a mohlo sa kopu veciam zabrániť. Teraz k nej už cítim iba ľútosť, je to jeden nešťastný človek. Ale kontak neobnovim.
@anjelicek26
Ja keď čítam, čo tu radíš neviem či to myslíš vážne, ale buď rada, ze si si nezažila take detstvo bez lásky, zato s kopou kritizovania a ponižovania od vlastnej matky. Toto sú veci, ktoré kazdeho budú ovplyvňovať cely život. To nie je nejaka občasná hlúpa poznámka ako si ty predstavuješ.
@katkami123 nemám teraz veľmi cas, ale v skratke odpíšem, že toto iste robila mne. Ja som odišla a ona za mnou.... stala za dverami a pokračovala. . .
Presne to iste. Ja som si raz pri hádke s muzom uvedomila, ze robím to iste. Zlatý človek, že to pri mne vydržal a sme spolu stále.
Povedz jej, ze nech sa modli viac, lebo za to ako sa spravala k tebe v detstve a teraz, skonci v pekle. 🙂 Religiozna alkoholicka ako rodic je za trest.
Ono sa cez všetko prenesieš, keď si veľa veci uvedomíš, aj nastupujes odborne články ako títo ľudia fungujú. Ja narážam na to, ze ty si tieto veci uvedomuješ, venuješ sa dieťaťu, je tam empatia. Ľudia ako tvoja matka empatiu nemajú. Netrápi ich, ze druhým ubližujú a robia to ešte vedome. Toto je to bolestivé si priznat a preniest sa cez to, lebo si určite svoju matku ospravedlňuješ, ze to tak možno nemyslela a možno si ani neuvedomuje, co hovorí a pod. Skús si na nete načítať o poruchach osobnosti, manipulativnych technikách,… bude to síce bolestivé čítanie, ale ranu treba tiež otvoriť, vydenzifikovat poriadne, vybrať nečistoty, aby sa mohla zahojiť. Lebo podľa toho, co tu píšeš sa točíš stále v jednom bludnom kruhu so svojou matkou.
myslim, ze jej nepomoze, ze jej budes pisat ako sa citis, ci ako si sa citila v detstve.
Ty sama si potrebujes upratat vztah s mamou. Akoby dovolit si pomenovat to, co bolo vo vasom vztahu dobre a co bolo zle. Ziadna matka nie je dokonala a ani ty nebudes( to pisem len preto, lebo raz aj nase deti budu musiet urobit podobnu analyzu)
Uz som tu pisala, ze vybornym pomocnikom je kniha : Prosim ta mami(zadas do goglu a najdes, kde ju mozes kupit ak budes chciet ). Kniha jasne pomenuva typy matiek, ako sa to prejavilo na dcerach a ako z toho von.
Podobne si treba prejst aj vztah s otcom, lebo aj ked si s nim nemala zly vztah, bol sucast rodiny a nezabranil matke konat ako konala.
Na vyriesenie vztahu s otcom je doba kniha : Navzdy tatovo devce. (pisem k zenam )
Pri tom vsetkom sa udeje mozno aj chvila, ze sa zamyslis nad jej detstvom, nad tym preco je taka aka je a preco tak reaguje a zistis vela o jej rodicoch a jej zazitkov ako malej).
Ak ten tvoj uzdravujuci proces prebehne , tak uvidis ako ta prestanu boliet jej slova, ako budes vidiet veci v nadhlade a budes mat vacsiu sancu na to, aby si v strese neopakovala mamine slova , postoje ci riesenia.
Ludia su rozny, ako aj ked nam to do hlavy nejde, ako niekto moze byt taky trvdy a bez emocii, pre nich to je proste normalne. No tym, ze na nu bude tlacit a nieco si budes vynucovat, no neviem, pre mna by to teda nic neznamelo
@katkami123 citaj poriadne... ja som mala tiez "ukazkove" detstvo... len kazdy ma inu psychiku a inak sa s tym casom vysporiada.
@jennky13 je aj v slovenčine? Nerada čítam v češtine
@jennky13 jej mama - moja babička bola ten najúžasnejši človek v mojom živote. Aj moja mama mala so svojimi rodičmi skvelý vzťah. Oboch ich dochovala. Mala som tých najlepších starých rodičov.
neviem, googli 🙂
Coby si nemohla. Mas v sebe vzorce. Tazsie sa ide inac. Zatial taka nie si,tak preco to riesis? Ak sa ti otvaraju traumy a nevies to spracovat...smer psycholog..
@ivangeline presne je to castokrat velmi tazke, ked clovek v niecom vyrasta, ale ked to ma v hlave, ze chce zmenu, ze chce byt iny, tak sa to da, len ozaj to stoji vela namahy.
A tak ako nám, ani malému sa nedokáže venovať. Keď príde, radšej mi ide umyť riady, bude hodinu telefonovať s kamarátkou, alebo chodiť po dome a hľadať neporiadok a potom sa tvári ako samaritanka ktorá má prišla spasiť od pohromy a uprace to. Všetko čo urobím najlepšie ako viem skritizuje! Doslova hľadá, za čo má môže dať dole.
Dokonca aj za to, že jemu dám jablko namiesto sladkosti - som krkavčia mater a syn je chúďatko. (Áno, vďaka nej celý život bojujem so zlými stravovacimi návykmi, lebo láska sa dokazovala sladkosťami a ja som jej lásku dokazovala tým, čím viac som toho zjedla)
Chúďatko, že už stál na korčuliach a chodím s ním plávať- načo toto bude potrebovať? Radšej nech ho učím modliť sa. - toto naozaj povie, skutočne takto rozmýšľa.