Nechcem dávať šancu otcovi

Moj otec sa postazoval vramci rodiny ze ho nenecham so svojim synom sameho a rodina to na mna vychrlila v style ze “ako si to vobec dovolujem”.
Moje detsvo s nim bolo velmi tazke, nespraval sa ako zodpovedny milujuci otec. Nejdem tu pisat konkretne zazitky a situacie ale bolo toho dost, vrchol bol jazda s opitym otcom v aute. Rodina to netusi.
Mam pocit ze mu nic nedlzim, ze nie som povinna mu davat teraz priestor aby sa zrazu spraval ako zodpovedny dedo a dobiehal to co pri mne zanedbal.
Mam to zariadene tak ze mam okolo seba dost ludi ktory ma podporuju a nie som odkazana na jeho “pomoc”. Jeho spravim som bola nutena sa naucit sa obracat sama.
Aj ked ide iba napriklad hodinovu navstevu ihriska a preliezacok tak mi to nie je komfortne aby isiel so synom sam. V hlave mam myslienku ze uz fakt niekto kyva zdvihnutym prstom ze preco som mu dala dalsiu sancu a ze si to nakoniec odskace syn (ano aj na blbej preliezacke).
Som preto zly clovek lebo uz mu nechcem dat ani jednu jedinu sancu? Resp nechcem sa prisposobovat kejo poziadavkam. Chcem aby boli veci tykajuce sa mojho dietata 100% podla mna (podla nas rodicov ale manzel ma v tomto pristupe podporuje).