Negatívni rodičia

Rodina
1. jún 2020

Ahojte, mam problem s rodicmi, su velmi negativni pesimisticki, ked spomeniem nejaku vec zo sukromia, vzdy je tam zadrhel, nejake to "ale", pritom som davno po 30ke a mam pocit, ze ma stale maju za dieta.
Mam vlastnu rodinu i dieta.
Rozpravat sa o tom s nimi neoplati, pri konfrontacii som ta nevdacna a vzdy musia mat pravdu.
Mam pocit, ze nemozem byt otvorena k nim so ziadnymi informaciami z mojho zivota, lebo ich reakcie mi nerobia dobre. Zazili ste nieco podobne ?

kikidee
1. jún 2020

Ano, zapni filter a nehovor im vsetko.

autor
1. jún 2020

ved to, je to tazke, vzdy na to po case zabudnem a dospejem k tomu co si napisala

kikidee
1. jún 2020

Ja viem, stava sa.mi to tiez. Clovek ma tak nejako prirodzene tendenciu delit sa o sukromie aj s rodicmi, chvilami je to v pohode a potom ti prevratia zivot hore nohami kvoli blbosti. Treba mat zapnutu kontrolku vzdy, je to tak lepsie..

marca12
1. jún 2020

Aj moji su negativni,navyse sa ani nesmeju,nevtipkuju. Nikdy som im nic nevravela zo sukromia,nemalo to zmysel. Proste beriem ich aki su a necakam,ze budu ini.

ivkazba
1. jún 2020

Súhlasím s tým, čo píše marca. Netreba čakať, že budú iní. Ľudia sa nezvyknú meniť. Takže je to na tebe, aby si selektovala informácie, ktoré s nimi zdieľaš a vyhla sa tak zbytočným stresom.

autor
1. jún 2020

@kikidee a cim myslis, ze to je vychovou ci inymi vecami ? paradoxne oni chcu, aby som sa im zdoverovala s vecami, no nefunguje to.

pseudomonas87
1. jún 2020

Jasne, aj u nás to tak je, nie si jedináčik? Ja som, mama už ďalšie deti mat nemohla a preto su podľa mňa úzkostlivi. Boja sa, a sú pesimisticki. Presne ako píšeš, stále nejaké ale..... Ale stane sa toto toto, ja by som sa bála, ale je to nebezpečné, ale to bude Daky podvod atď atď atď.
Ja si dávam bacha co im hovorím, a ušetrila som si kopu starosti.

autor
1. jún 2020

@pseudomonas87 nie som, ale som mladsia ako brat. to je to, ze mna takyto vztah nenaplna, ked si musim davat pozor, co poviem ☹

simuskaaa123
1. jún 2020

Mam to podobne. Nasi sa rozviedli keď som mala asi 8. Teraz mam 21, po pôrode som ostala ako slobodná matka.. Tiež mamina je dosť úzkostliva, chápem ze sa o mňa boji ale občas preháňa. Najviac ma trápi že ona akoby obetovala život mne, nikdy nikam nechodila a bola si mnou a akoby očakávala že ja budem taka istá 🙈a keď niekam idem tak celý deň vzdycja ako ju všetko. Boli, ako zas bude doma, keď ma raz za týždeň varovať malú tak mi toho výčitky že aj ona by išla von.. 20 rokov nikde nebola pritom 🙈tiež viem ze to sa nezmení

sweetdreams1
1. jún 2020

Ja veľmi selektujem, čo rodičom povedať, asi od 13 rokov.... niekedy je to tak lepšie, bohužiaľ

autor
1. jún 2020

@simuskaaa123 bozemoj 🙂

pseudomonas87
1. jún 2020

Aj mne je niekedy luto, že sa im nemôžem napríklad posťažovať, s tým, že bude nasledovať normálna reakcia, diskusia atď atď.... Ja mam niekedy pocit akoby som nemohla byť úplne sama sebou, na 100 percent úprimná, vynahradzam si to s mm, alebo s najlepšou kamarátkou.

jaja23
1. jún 2020

Ja mam tiež takých rodičov. Ešte sú aj tak trochu falošní. Mne vravia do očí jednu vec a potom sa sťažujú inde. Co už. Sú akí sú. Mali sme s mužom problémy dosť veľké a keď som doma povedala, ze si potrebujem oddýchnuť, tak mamina, že sa len sťažujem. A to som nič iné nepovedala. Bývajú 200 km od nás a asi je to dobre. Nikdy s nami nemali žiadne problémy, ale stále im niečo vadí. Som sa rozhodla, že to budem ignorovať.

autor
1. jún 2020

@jaja23 ano aj moji toto robia, stazuju sa u brata na mna a mne sa potom brat stazuje, ze ich nemam stresovat no cele zle

kikidee
1. jún 2020

No chcu to lebo pottebuju zivnu podu pre svoj negativizmus...moze to byt vselicim, od ich nesplnenych snov az po nespokojnost so samym sebou ci vlastnym zivotom...ono tak nejak cakame stale, ze ti nasi rodicia su nasi hrdinovia, ti dospelaci ktori nas maju vsetko naucit a ist nam prikladom. Ale potom dospejeme, dozrejene a zial casto zistime, ze aj oni su len ludia, ktori prezili aj sklamanie, maju komplexy, su z roznych rodin s roznou vychovou, ucia sa starnut, privykaju dnesnej dobe co je dost tazke podla mna pre nich, su plni strachu a neistoty.....vsetko mozne mozu v sebe mat, pravdepodobne to ani nevedia pomenovat a nejak sa tym nezaoberaju, len sa podla toho spravaju, lebo inak nevedia... Ini nebudu veru.

0kristina0
2. jún 2020

Existuju ludia ktori su chronicki stazovatelia, mam takeho kamarata, zo zaciatku nam to liezlo s muzom na nervy ale zvykli sme si a berieme ho takeho aky je. Ty to mas so svojimi rodicmi, musis si iba zvyknut a brat to tak ako to je. Viem, ze ta to obera o energiu, niektori ludia by ich nazvali toxickymi ale to su take povahy. To nezmenis.

staleja
2. jún 2020

@kikidee vdaka za tieto slova, myslim, ze mas pravdu... +

katulienkax
2. jún 2020

rodicia nie su vztah, rodicov nezmenis, nevyberas ako partnera, ber aki su.

autor
3. jún 2020

@katulienkax to je pravda, velakrat mam pocit, ze mam troch rodicov, a tiez o mne rozpravaju za mojim chrbtom s bratom, ak som nezareagovala ako chcu oni

gaja78
3. jún 2020

Priprav sa, bude to este horsie. Vekom ten negativizmus este zosilnie. Mam to doma a citim ze je to horsie a horsie. Treba sa to naucit odfiltrovat a zmierit sa s tym.

autor
5. jún 2020

@gaja78 citim sa velmi nedocenena, dokonca mam podozrenie, ze sa zo mna smeju za chrbtom pred bratom aj medzi sebou doma, akoby som bola daka hlupana. V podstate zavidim ludom, co nemusia rozoberat rodicov v hlave dlhodobo, co maju rodicov, ktori si ich vazia. Je to ako psychicke tyranie z ich strany razko viditelne navonok a nema to konca ☹

zuzka1117
5. jún 2020

A prečo máš ten pocit že sa z teba smejú?

Tu začni písať odpoveď...

Odošli

Nenašla si odpoveď na svoju otázku?Opýtaj sa vo fóre