Negatívny vzťah mi uberá silu
Neviem ako začať, píšem anonymne kvôli tomu, že v tomto príspevku budem spomínať aj zdrav. stav. Chcela by som sa vám v prvom rade zdôveriť a síce očakávam aj reakcie, asi viem, že budú podobné s mojou reakciou na to všetko :/
Som vo vzťahu, ktorý ma neskutočne vyčerpáva. Hlavne teraz, keď sme príliš často spolu v jednom priestore. Priateľ má jednu veľmi zlú vlastnosť a tou je negatívnosť. Všetko vidí čierne, nič mu nie je dosť dobré. Čím sme spolu dlhšie, tým viac to dáva najavo, neskrýva to ako predtým. Napríklad včera, boli sme sa prejsť, všetko bolo super a len čo sme prišli domov, bum! už začal, ako ho bolia nohy, ako nevládze, ako je mu zima a pod. Asi viete, že to človeku vie pekne znechutiť tú radosť, čo mal.
Teraz sa to stáva často, že len sa celý deň potuluje a je bez nálady. Akonáhle má niečo urobiť, aj to spraví, ale samozrejme s komentármi typu prečo je všetko na h*vno. Snažím sa to nepočúvať, nereagovať, ale podvedome cítim, ako sa to na mňa lepí. Aj ja si sem-tam pohundrem, to asi každý, ale snažím sa vstať ráno s radosťou a tešiť sa maličkostiam. A hlavne teraz... Zistili mi pád dní dozadu v prsníku cysty. 8 mm, 5 mm, 6 mm atď... Veľmi ma to znepokojilo, musím ísť na ďalšie vyšetrenie a skrátka mi ide hlavou len jedno, aby som sa nestresovala, pretože lekár mi povedal, že ak sa to zhorší, bude to zle. Tým ma teda nepotešil, ale samozrejme, snažím sa držať v maximálnej pohode. Priateľa som poprosila, aby sa aspoň kvôli mne začal správať adekvátnejšie, menej sa hnevať, hundrať a podobne. Sľúbil, že tak bude, ale mám pocit, že je to čím ďalej tým horšie. Uzavrel sa ešte viac do seba, chodíme okolo seba ako takí duchovia, keď vidím jeho kyslý výraz, mám chuť odísť z bytu, vyčerpáva ma to, cítim sa bez sily. Niekedy keď pri sebe spíme, cítim to, akoby som zrazu bola úplne bez energie a vtedy musím ísť spať do inej izby :/ .
Asi je zbytočné sa pýtať, či sa to niekedy zmení. :( Ale ako mu pomôcť? Rozhovory vždy skončia pritom, že preňho život nemá zmysel. Navrhla som mu, jemne, či by nezašiel k lekárovi, či to nie je nábeh na depresiu. Alebo je to len jeho názor a postoj k životu? Sama netuším. Veľmi ho mám rada, ale čím ďalej tým viac cítim, že toto nie je to, čo chcem do budúcna. Myslím, zdieľať život s tak negatívnym človekom. A zároveň sa cítim slabá, že by sme mali stáť pri sebe v dobrom aj v zlom a ja chcem "zdrhnúť" z tohto vzťahu. Ten môj zdravotný stav, možno nie je teraz tak vážny, ale vtedy mi hlavou prešlo jediné, aby som začala myslieť už aj sama na seba, bola vo väčšej pohode, tešila sa ešte viac ako doteraz. Lebo teraz sú to len cysty, ale nikdy nevieme, kedy naozaj príde niečo vážnejšie, ak my rozumiete. Ďakujem za vypočutie, aspoň trošku sa mi hádam uľaví, lebo už to dlhšie nedokážem držať v sebe. 🙂 Ak ste to niektorá zažili, čo ste robili? Naozaj ostáva jediné a to rozchod?
P.S. Priateľovi som povedala, ako sa cítim. Jeho reakcia bola, že to môj problém a on sa cíti úplne fajn. Ako to nazvať, nezáujem, arogancia, popieranie reality?
P.S.2: Mamina mi stále hovorila, že každý človek nás má niečo naučiť a keď nás to naučí, tak sa naše cesty rozídu. Často nad tým premýšľam, čo si mám vziať z tohto a prečo sa to práve takto deje. 🙂
Podla mna v tomto vasom pribehu nie je ani jeden dobry alebo zly..vy ste len uplne ine povahy a nehodite sa k sebe a myslim si, ze jeden druhemu len trapenie sposobujete ked pokracujete v tomto vztahu. Lebo ty jednoznacne potrebujes niekoho s pozitivnym pristupom k zivotu, niekoho vecne dobre naladeneho, plneho energie. A tvoj partner taky nie je. A ked mu navrhujes aby bol pozitivnejsi, aby bol aktivnejsi, aby sa viac prisposobil tebe, tak ho len viacej odsuvas od seba a myslim si, ze ani on nemoze byt stastny, ked vidi, ze s nim jeho partnerka nie je spokojna, ze mu dokonca navrhuje, aby vyhladal odbornu pomoc. On potrebuje niekoho, komu nebude vadit, ze sa stazuje na zimu a sneh a ze nema chut ist si niekam zabehat. Verim tomu, ze pre kazdeho existuje ten spravny partner a vas pripad to teda nie je. Vlastne obaja len stracate cas s niekym nespokojnym. A nemyslim si, ze niekomu sa niekedy podarilo byt v zivote pozitivnejsim vdaka vycitkam partnera.. pozri on sa stazuje na sneh, zimu atd. , ale ty sa stazujes priamo na neho. Odid od neho kym je cas a nemate deti. Verim tomu, ze budes mat vela prilezitosti najst si niekoho kto sa k tebe bude hodit viac. Mna by inak zaujimalo, ze kolko mate rokov..ci nie je medzi vami aj nejaky vacsi vekovy rozdiel. Naozaj podla mna netrap sa takto dalej a hladaj ineho partnera.. treba byt vo vztahu, ktory ta robi stastnou a nie naopak.
Hundroš hľadá hundroša, aby mohli hundrať a sťažovať sa spolu. Je to nastavenie mysle a takýto pár je spolu spokojný. Vy ste pozitívny človek, viete sa tešiť aj z maličkostí a krás všedného dňa. Nájdite si takú polovičku, aby ste túto radosť zdieľali a raz v takom pozitívnom prostredí vychovávali aj svoje deti. Veľmi Vám držím palce, aj ja som človek, ktorý potrebuje každý deň pozitívne “radôstky”, svetlé body, ktoré mi pomáhajú všetko zvládnuť. 🤩🌹♥️
Nejaky cas som bola vo vztahu s takym negativistom...a teda velmi rychlo som sa odzamilovala.....chalan veelmi pekny sympos.......
Proste nevidim dovod sa obetovat, ked vas nespaja nic.....
Som velmi rada, ze moj muz je skor opak. Ked sme stavali dom a nedarilo sa nieco a ja som uz zacala frflat, tak on vzdy povedal tu pozitivnu stranku veci.
Moja rada, ak sama citis, ze to neni ok, tak to ukonci. Nemusis byt matka tereza...a navyse, on si mysli, ze to je normalne a ty ho len budes cely zivot tahat??
on potrebuje odbornú pomoc, možno rozchod medzi vami s ním otrasie a uvedomí si aký bol, ťažko povedať, ale ked prídu deti, bude odchod ťažší a potom ti zostanu len slzy pre plač, mladý človek a nič ho nebaví, teba šťastnou nerobí, tak prečo byť s ním, ved na svete je toľko pozitívnych ľudí, alebo ako sa vraví, všetko zlé je na niečo dobré, ak sa túžiš smiať a tešiť z dalšieho dňa nechaj ho ísť, on potrebuje k sebe inú partnerku, takého domaseda, pri telke, potichu a možno si oni budú rozumieť, nestrácaj mladosť s niekým kto si ťa neváži a ktorý ti odpovie na to, že sa trápiš, že to je tvoja vec, tak ked budeš odchádzať aj ty mu povedz, že to je tvoja vec, držím palce, ale určite chod za svojim šťastím, jeho nechaj ísť a nikdy sa nevracaj, bude chvílu dobre a budeš v starej kolaji, život ja krátky nato, aby si ho premárnila s takýmto negatívnym človekom, neboj, možno to takto malo byť a príde niekto, s kým sa budeš smiať a budeš šťastná, prajem ti skoré uzdravenie, vezmi rozum do hrsti a pozeraj v prvom rade na seba
Neviem si ani len predstaviť, ako by ťa deptal...frflal a vyciciaval , keby prišli deti...oberie ťa aj o posledné zvyšky energie a ty budeš len chátrať, zdeptaná a s pridruženými chorobami. Začni myslieť aj na seba a zbav sa takého človeka, nič dobré ťa s ním nečaká. Želám ti skoré uzdravenie.
Takéto povahy sa vekom len zhoršujú. Bude čím ďalej ufrflanejsi depresívnejsi. A spokojnejší s tým aký je. Utekaj kým si na to nezvyknes
Pridám sa k ostatným, utekaj. Tvoj priateľ nenašiel "zmysel" svojho života. Kým si ho sám nenájde, lepšie to s ním nebude
Neporadim z vlastnej skusenosti, ale skusenosti kamaratky. Ona sa vydala sa stredoskolsku lasku, maju spolu 2 deti, uz teraz tinegerov...znasala toho strasne vela, nie len zo strany manzela ale aj svokrovcov..ale laska je laska...az dokym nedostala rakovinu prsnikov, chemo a ine dobroty...az dospela k rozhodnutiu ukoncit vztah..ukoncila ho zrovna vtedy, ked bojovala, lebo dokonca este v tej zlej situacii musela utesovat jeho. Tiez trpi vaznou chorobou, ale zivot neohrozuje.
A teraz? Stastna, zdrava...deti sice chodia na striedavu starostlivost, ale tym, ze su uz vacsie, nie su problemy s tym. Dokonca si ju aj nova laska nasla.
Zaver: ak sa citite nestastna a vycucana z energie, nedokazete sa spolu zasmiat, nie je co riesit. Odpoved poznate.
Vela stastia prajem
Poznam manželský pár, ktorí žijú spolu 50 rokov. On taký negatívny človek.... Všetko zle, čo druhý urobí zle, prší-zle, teplo-zle, raz je jedlo presolene, inokedy- nedosolene, humor nepozná, nezasmeje sa, v telke dávajú same somariny, on len o Hitlerovi vyhľadáva.... Mňa by... eblo pri takom. A ona to trpí, a teraz povie " už nám len spolu dožiť treba". Celý život obetovala takému chudakovi, ktorý ju nikdy nikde nevzal, lebo načo? A keď niekde spolu šli, tak len hundral a jej pokazil radosť. Jeho vlastné ani nikto nemusí. Ani vlastne deti.
Opäť pridám odpoveď, keďže ste sa mi vyjadrili ďalej. Áno, ja to z neho veľmi cítim, že ma vyciciava a je neustále nespokojný. Veľmi ma istá čas trápilo, keď hovoril, že kým nebude mať na účte milióny, veľký dom, veľké auto, šťastný nebude. Ja nehovorím, pre niekoho môže byť práve toto šťastie, ale väčšinu ľudí, ktorých poznám, ktorí skutočne majú ten väčší dom, lepšiu prácu, vyšší plat, skrátka žijú si na SK pomery nadštandardne, si to aj vydreli. Istý čas zvažoval, že si externe spraví vysokú Ing. k svojmu odboru, v ktorom pracuje. Veľmi som ho podporila, ponúkla mu pomoc, že mu pomôžem s prihláškami, s učivom, poznám aj pár ľudí z tohto odvetvia, tak že by som mu pomohla aj zohnať poznámky a podobne. Ale zrazu to odmietol, že možno inokedy. Povedala som si, že v poriadku, veď nemusí to byť teraz. Ale neviem prečo zrazu začal, že vysoká je hlúposť, on to nepotrebuje, aj tak by ho nepovýšili. Hovorím, že s Ing. by mal vyšší plat a mohol by ísť ešte vyššie od tej pozície, ktorú mu aj bez vysokej ponúkli (ktorú ako som sppomenula, odmietol, že čaká na lepšie). To isté vodičák. Stále tvrdí, že chce auto, ale vodičák si robiť odmieta. Tiež vodičský preukaz nemám z istých dôvodov, ale mám cieľ si ho spraviť v dohľadnej dobe, šetrím si naň a idem do toho. Ale tu je to o prístupe. Kdež to ja pre to aspoň niečo robím, on si ani nedokladá, ani nezisťuje, stále ten frfle, že kto nás zase odvezie domov z mesta, auto by chcel, ale vodičák že nie - kedysi v mladosti nespravil na 3x (ako som sa dozvedela od kamarátov, že sa to nenaučil???!!! čiže jeho chyba) a zvalil to na policajtov, vraj sú všetci *** nechcem byť vulgárna. Takýto prístup... Nemám skrátka slov. Stále niečo chce, čo by ho eventuálne urobila šťastným, ale nespraví pre to nič. A ak aj má možnosti, neprijme ich. Vysoká, to vyššie miesto, ktoré mu ponúkli, pomoc od oca, aby išiel na fušky, skrátka nič. Vraj je drahý kurz na zváranie. Hovorím, ale veď ak raz investuješ, vráti sa ti to. Viem, že je po tom celkom žiadosť a dá sa pekne zarobiť, sám mi to priateľ aj potvrdil, ale mám túto informáciu od známych. Povedala som, tak do toho choď, kúsok sa uskromníme a pomôžem ti, prispejem ti na ten kurz. Opäť začal, že nie, že to neskôr, on to nepotrebuje a podobne - a potom povie, ako dobre sa majú tí, čo chodia zvárať a že koľko si tam privyrobia. Ja neviem, ale ja ak som niečo chcela, či už kurzy, vzdelanie, jazykový pobyt, skrátka čokoľvek, išla som si za tým, tak ma to vždy učil môj otec.
Rozpísala som sa na príkladoch. Skrátka si myslím, že z časti aj s týmto súvisí tento jeho negatívny postoj. A potom ráno vstane, všetko je zle, neusmeje sa pomaly, je taký ako bez duše. Bez zmyslu života. Aj to pekné, čo môžeme zažiť a zažili sme, ofrfle. Aj ja chcem od života viac, mať sa lepšie, byť šťastná a patrične pre to aj niečo robím a viem, že nie všetky veci idú tak rýchlo ako by sme chceli. Ale snažím sa naozaj potešiť aj z maličkosti, že sa mi napr. podarilo uvariť nejaké jedlo, ktoré varím prvýkrát. Chápete, čo tým myslím. A nikedy sa aj sama seba opýtam, čo naouaj ešte pri ňom robím, keď je to také a nič nás spolu neviaže. Asi fakt to muselo dospieť až sem, aby som si uvedomila konečne všetky tie veci, aj ktoré ste mi tu napísali.
je to povahou a tu clovek nezmeni, lebo Ty chces. Musi chciet on sam. Skusila si mu pomoct, on vsetko odmietol a teraz je rad na tebe. Bud ho budes akceptovat aky je, alebo pojdes dalej, ale sama. Tu asi ine riesenie nie je.
Pokiaľ to je "len" priateľ, utekaj od neho co najďalej a najrýchlejšie. Keď to neurobíš, budeš veľmi nešťastná, dobre ti radím. Ja verím že človek dokáže zlepšiť svoje správanie ale svoju prirodzenosť zmeniť nedokáže. Môžeš mať všetko ale taký človek z teba spraví trosku. Odchod, hneď pokiaľ nemáte dieťa. S ním sa už tak ľahko neodchádza..
Dnes sa mi ešte viac potvrdilo to, čo som vám písala a čo má ťaží. Včera som bola na nočnej a skončili sme skôr, čakal ma a išli sme spať až okolo 3 ráno. On vstal o 1 úplne mrzuty, podráždený, že ho bolí hlava. Dal si tabletku, spravila som mu čaj, pýtala sa, či nechce kávu alebo či nie je chorý a nejaké vitamíny... Nechala som ho aj polezat, nech si oddýchne a zrazu z ničoho nič, že prečo doňho rypem a pýtam sa ho somariny, že či niečo nechce. Podotýkam, tie otázky padli po jeho zobudení a keď odpovedal "nie", nechala som ho tak. Hodinu sme sa nerozprávali, čo aj ležal v posteli a potom to prišlo. Tak ma to až vytočilo, že som sa išla prejsť sama, musela som skrátka odísť z bytu. Nerozumiem, čo to malo byť zase za výstup. Nič nič nič a odrazu toto.
Inak nemyslite si, že to môže súvisieť aj s hormónami a jedlom? Tá nechuť, odpor, flflanie, podráždenosť a podobne. Ide o to, že on má napríklad aj dosť nevyváženú stravu. Ráno nič nezje, na obed si dá obed, snažím sa variť zdravo, aj polievky, nezahusťovať a podobne, a hneď za tým si dá sladké. To isté večera, ihneď sladkosť. Kedykoľvek aj večer pred spaním. Ja len že mi to príde, či to nie je aj s tým... Nechcem ho prevychovávať, nie som jeho mama, aby som mu kázala do toho, čo zje. Ale...čo myslíte?
Nehladaj výhovorky a obhajobu, ze jedlo, ze hormóny, ze počasie.
Stale hľadáš obhajobu, nerob to. Uz stačilo.
Sadnite si a porozprávajte sa, čo ďalej. Všetko sa dá riešiť, ak sa chce. Určite má aj dobré stránky, tak aby si raz neľutovala.
Ahoj, ja som mala takého ex. Pre mňa bol každý deň zázrak, ak to tak môžem nazvať. On bol iný. Zo všetkého z čoho som sa tešila, bol unho problém. Sneh, dážď, slnko, nebolo nič čo by mu ulahodilo(počasie udávam schválne ako najmenší príklad). Najhoršie, že ja som mala potrebu aby sa aj jemu žilo dobre, takže som sa snažila deň za dňom vytvárať podmienky také, aby aspoň chvíľu bol rád. Časom ma to neskutočne vyčerpávalo. Primiešam do toho bežný život a veci, ktoré on nechcel riešiť, a stále si dúmal sám v hlave.. Mňa naučila mama, vyskúšať všetko, aby som odchádzala z čistým štítom a nikdy si nič nevyčítala. Aj keď sme boli manželia, došiel deň, keď som vedela, že keď mu dám ešte niečo zo seba, stratím sa. Ja som sa zbalila a odišla. A nemusím ti hovoriť, že to bolo to najlepšie 😉 Nikdy nezabudnem na ten nádych, keď som vyšla z brány. Nech sa rozhodneš akokoľvek, držím palce ✊🏿
Podľa toho čo píšeš si myslím že trpí duševnou poruchou. Musela by som ísť psychologicky hlbšie aby som vedela zhruba povedať akou ale u vás to je tak že on sa hrá ba obeť kdežto v reále si obeť ty sama.. tento vzťah by som ukončila bez akejkoľvek snahy pomáhať.
Hmm, nepoznala som takého chlapa a som za to rada, prišlo by mi to ako hrozna slabosť a s takým človekom by som teda byť nemohla. 😅
tvoja uloha v zivote nie je skakat okolo nejakeho chlapa a robit vsetko preto aby bol stastny. Ani suzovat sa kvoli tomu nie je tvoja uloha. Neanalyzuj preco on chudatko male je taky alebo onaky. Je to proste ufrflany vydepkovany typek. Chces ho? Tak s nim bud a rob mu animatorku aby sa tesenkal... Nechces ho? Tak si zi svoje a najdi si niekoho normalneho.