Používame cookies. Viac informácií tu.
Zavri

Nemám žiadne kamarátky. Čo robím zle?

monikabotosova
10. jan 2015

Dobrý deň, ahojte..

Už naozaj neviem, kam sa obrátiť, skúšala som už aj iné fóra, ale nikde mi neporadili efektívne. Mám 23 rokov. Už na ZŠ som mala problém zapadnúť do kolektívu, asi od piatej triedy mi začali robiť zle. 😖 Na strednej to pokračovalo, hoci som mala okolo seba aspoň pár kamošiek, s ktorými sme tvorili takú skupinku. Vždy som sa dobre učila, a keď niečo odo mňa chceli ostatní spolužiaci, na to som im bola vždy dobrá, ale akonáhle som sa otočila tak už si zase robili posmešky a tak. No a po strednej sme sa aj s tými pár kamoškami akosi ,,rozišli" , už len s jednou jedinou udržujem kontakt, ktorá mi bola najlepšou kamarátkou , no bohužiaľ odišla do zahraničia, hoci si stále rozumieme tak ako pred rokmi. Dlhšiu dobu som po škole bola nezamestnaná, nemali sme ani len peniaze na to, aby som vôbec išla von, takže som stále sedela doma. Myslím, že mi to dosť ublížilo, lebo som za ten čas úplne zabudla komunikovať s ľuďmi. Neskôr som si našla prácu, a fakt som sa tešila, že sa konečne dostanem do normálnej spoločnosti, zrelí ľudia a tak, a tí nepriami kolegovia, najmä staršie ženy aj po 40tke sú úplne super, vieme sa porozprávať, ale moji priami kolegovia sú mladí ľudia, niektorí aj mladší ako ja, a nemám si s nimi čo povedať, najmä spočiatku to bolo veľmi ťažké, nakoľko ma permanentne terorizovali, či som už spravila toto, toto, hento a často krát mi dali toľko práce, že som zostala aj o hodinu-dve dlhšie ako bolo treba, lebo som nestíhala, pričom im keď padla smena, tak odišli domov. Teraz je to už oveľa lepšie, ale stále nemáme o čom komunikovať.
Keď som mala 18, mamina mi odišla do zahraničia za prácou, kvôli vysokým pôžičkám, ale to nechcem konkretizovať. Je tam aj brat, jeho žena a malý syn. Žijem len s ocinom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Nie je síce na vozíku, alebo tak, funguje normálne, ale je po infarkte. Takže od tých mojich 18tich rokov sa viacmenej starám o domácnosť, spočiatku aj o účty, hoci neskôr si to mamina zariadila tak, aby som aspoň toto nemusela. Môj život sa za posledné mesiace točí len okolo práce a sedenia doma. Nie som zrovna nejaký diskotékový typ, ani nepijem, ale občas mi chýba spoločnosť, sadnúť si len tak pred film, objednať si pizzu, alebo zbehnúť von na kofolu, či na čaj, do cukrárne, porozprávať sa a tak.. Vždy keď je moja rodina doma, sú to tie najlepšie dni v celom roku, pretože sme spolu, stále so mnou komunikujú (až ma to miestami otravuje 😀 ) alebo si spravíme dobrý výlet, v lete sa chodíme kúpať, alebo opekať, a tak 🙂
Je pravda, že nemám veľa záujmov, v ktorých by som mohla hľadať priateľov. Baví ma čítať knihy, pobyt v prírode, ale väčšinu môjho času vypĺňa počítač a všetko okolo neho, proste som v tom doma.
Mám zopár internetových kamarátov, ale nie je to ono.Nebaví ma už dlhé hodiny si vypisovať na internete, proste ten osobný kontakt mi tam chýba.
Inak som úplne normálna, viem sa aj zabaviť, často sa smejem, viacmenej sa snažím byť vždy pozitívne naladená a šíriť medzi ostatných úsmev a pozitívnu energiu, aj keď je to občas ťažké. Zaujímam sa o ľudí, a keď je to v mojich silách, rada im s čímkoľvek pomôžem.

Vopred veľmi pekne ďakujem za rady, mimochodom som z Nových Zámkov.

pikino
10. jan 2015

Ahoj mám z teba pocit, že máš malé sebavedomie. Zrejme si v práci nevieš dupnuť nohou a tak ťa kolegovia trošku využívajú. Ak ti môžem poradiť z vlastnej skusenosti. Najlepšie čo možeš urobiť je ísť von. HLavne neseď sama doma, tam ťa kamarati nenájdu. Ja si tiež v práci nerozumiem s mojimi spolurovesníkmi a bavim sa skor s babami ktoré su odo mňa aspon o 10 rokov staršie. Tiež mám 2 najlepšie kamarátky na ktorých som bola ako pubertiak závislá a ani do školy som nešla pokial nešli ony. Najlepšie sa hladajp priatelia na miestach kde ťa to baví. Ja som si vela kamošiek našla na kurzoch. Skús nejakú tanečnú, alebo cvičenie hocičo, super vecou su kurzy asertivity a sebauvedomovania. PROSTE NESED DOMA. Držím palce 🙂

jahodka8
10. jan 2015

@monikabotosova No ty si už vyspelejšia ako iné dievčatá v tvojom veku, staráš sa o domácnosť, si dosť samostatná, to preto si rozumieš so staršími. Aj ja som podobná, tiež si dosť rozumiem so staršími. No dnešní niektorí mladí sú rozmaznaní a preto je s nimi ťažké mať kamarátstvo, také vzťahy ti ani nemusia chýbať.

0silvia0
10. jan 2015

@monikabotosova vyskúšala si, čo si vedela a nejde to. Skús si zariadiť nejaké aktivity nie preto, aby si si našla kamošku, ale sama pre seba. Skús sa naučiť prekonávať sama seba. Napr. jeden deň si dáš záväzok, že pôjdeš do kina. Sama. Ak to sama nezvládneš, zober ocina 🙂 Dva krát do týždňa môžeš chodiť cvičiť, či pilates, či do posilky alebo niečo iné... Sú rôzne výstavy, besedy, kurzy... jednoducho si vyplň čas, ktorý ti zostáva po práci. Keď budeš mať vyplnený čas, nebudeš mať pocit samoty a lepšie ti prejde čas. Poprípade ak máš vzťah ku zvieratám, mohla by si pouvažovať o psíkovi, ktorého treba venčiť a medzi psíčkarmi by sa mohla cítiť tiež fajn a mohla by si chodiť na prechádzky a necítila by si sa tak sama 🙂
Možno keď budeš mať rôzne aktivity a budú ťa napĺňať, zmení sa ti aj vyžarovanie osobnosti a ľudia ťa budú inak vnímať. Budeš možno na nich pôsobiť sebavedomo, spokojne a to ľudí priťahuje 🙂

miadi
11. jan 2015

nemusi byt vobec chyba v tebe 🙂 mozno si len narocna a to nie je zla vec.Mas iny zivotny pribeh ako vacsina ludi v tvojom veku.Preto mozno ani nemas snimi o com rozpravat. mate velmi malo spolocneho a mozno by ta ani neboli schopni pochopit.
Netreba mat kamosky za kazdu cenu.Ja mam par dobrych na Sk ale zijem dlhe roky mimo piseme si a ked sa raz za rok vidime je to fajn ako vzdy....Zila som v Londyne Mexiku a teraz v Kanade.Mentalita ludi je vsade ina ale vacsinou si kazdy chce len zit svoj zivot a ked tak tie kamaratske vztahy vedia byt vyuzivacne.To nepotrebujes takych ludi co stebou idu von len preto ze sa nudia a ty za nich zaplatis kavu pizzu kino...a pritom si o tebe myslia vselico nepekne(hovorim o poslednej "kamoske")za to ze ona bola nespokojna so svojim zivotom nakoniec mala pre mna len nepekne mena za to ze som si dovolila jej povedat ake chovanie sa mne osobne nepaci (ze ma pozvala 3krat k nim a 3krat nebola doma dala vediet az hodku pred ze ma iny program...alebo o 5rano poslala sms a este ma zdrbala ze som mala mat vypnuti mobil ze to je moja chyba ze ma zobudila..lebo ona musela skoro vstat do prace tak chcela asi aby som vedela ake to je )koli blbostiam sa nebudem s nikym hadat radsej sa kamosim s mojim manzelom a jeho rodicia su tiez fajn. mozno sa sniekym zoznamim az raz moje dietko bude potrebovat play date...koli nemu aby sa zahralo ale koli sebe ani potrebu nemam.Zazila som toho na 3zivoty a priorita je moja rodina.Moja mama je moja naj kamoska az bude na dochodku bude k nam chodit na dlhsie..mozno keby si si nasla priatela nepotrebovala by si kamosky..ja mu poviem vsetko a co ho nezaujima tak jednym uchom dnu druhym von 🙂 tvoja situacia je ina skor potrebujes daku zabavu aj sama pre seba kludne chod aj na poznavacie vylety na dovolenky sama -tak sa clovek najlahsie zoznami ked som bola single vecne sa ludia prihovarali..ked mas spolocnost tak ta neotravuju..brat siel tak vselikam sam a zoznamil sa s ludmi...mozno potrebujes kamosku co je starsia a uz si nieco zazila Niektore baby este aj v 27ke maju kopec komplexov zavidia a riesia co by nemali.a poznam aj 21rocnu co by ma chcela dirigovat kazda generacia je ina podla mna tie mladsie rocniky su az prehnane asertivne na hranici s drzostou. Baby v tvojom veku si myslia ze vsetko vedia naj hoci este nic nezazili nikde neboli ale vajce je mudrejsie ako sliepka..najdi si piatela bude ti veselo 🙂 chlapi su vacsinou lepsi ako baby lahsie sa snimi da vychadzat

nasta55
11. jan 2015

@monikabotosova naco sa nad tym trapis, ked vidim ake su vztahy medzi ludmi tak dovidenia, ako je mat super kamosku, ale je to ako so vztahom bud vide akebo nevide 🙂 ja som totalny samotarsky domased, ktory sedi doma na prdeli a stara sa o domacnost a decka mi cas kratia, tak ale ja zas travim cas s priatelom a cez tyzden mi ziadna kamoska nechyba som rada ze si skor pospim 🙂 a kamosky som nemala nikdy, baby su zakerne a ohovaracne a to ja nemusim 🙂 ci som zazila 🙂

panidia
11. jan 2015

@monikabotosova Ahoj Monika,vobec nie je doležité ci máš alebo nemáš kamarátky.Doležitý je tvoj postoj k zivotu a vnútorné nastavenie.Keby si mala priatela alebo manžela,rodinu uplne inak by si uvazovala.Ja nemám kamarátky a som spokojná a stastná.V práci mi stacia kolegyne,s krorými si super rozumiem, ale nepotrebujem s nimi chodit po kávičkách a vysedávat po baroch.Vo volnom čase dám prednost svojej rodinke,mužovi a dietatu.To ma naplna a bohato mi to stačí.Skús žit tak ako tebe vyhovuje a nedaj sa sputat nezmyselnými uvahami že nemáš ziadne kamarátky.Prajem ti vela stastia a lásky.

smalmole
11. jan 2015

Ak ti kamaratky chybaju,tak je to dolezite ! Skus zmenit pracu(aj som bola 3\ 4 roka medzi zenskymi co ma terorizovali a nemyslim si ze chyba bola vo mne 🙂 )A ako radia baby,chod von. Ak ti sedia lepsie starsi ludia,hladaj take aktivity,kde by si ich nasla. Neviem aky mas vztah k zvieratam,ale napriklad pes ti prinesie vela znamych a mozno sa medzi nimi najde neskor aj neaka kamka. Drzim silno prstoky.🙂

nistika
11. jan 2015

skús si nájsť kamošku cez internet ja by som sa s tebou rada kamošila odkial si?

iuno
11. jan 2015

@monikabotosova neplati, ze cim viac kamaratov, tym lepsie. Niekedy staci uplne jedna na ktoru sa mozes spolahnut. A ak nie je ziadna taka, tiez sa svet nezruti. Ja trebars tiez nemam naj kamaratky. Mam nejake spoluziacky zo skoly co raz za rok ideme na kavu, jednu kolegynu s ktorou obcas pokecam a to je vsetko. Kamaratstva sa pocas zivota menia. S kym si si rozumela na zakladke, tak o niekolko rokov neskor si nemas co povedat atd. Ja som inak tiez taky domased. Ale je pravda, ze obcas nezaskodi sa ist von prevetrat aspon na kavicku a tak. Takze kde nadviazat priatelstva....v neskorsom veku idealne v robote. A ak sa tam neda tak...Psik je fajn, ale ja som na neho nezbalila ani chalana ani kamosku 🙂 Skor by som isla ako tu uz niekto pisal na nejake kurzy. Najdes tam ludi, ktorych spaja rovnaky zaujem, takze to moze byt pekny zaklad na konverzaciu. Skus porozmyslat co by ta bavilo. Jazyky alebo nejake kreativne kurzy (tam si kamoska nasla super partacky), alebo nejaky sport. A s tymi internetovymi kamoskami si sa nepokusala stretnut osobne? Drzim palce.

operaphantom
11. jan 2015

Asi budes viac utiahnuta alebo mas socialnu fobiu. Ja som mal takeho kolegu. Nevedel poriadne komunikovat, nevedel si najst ani priatelku. Stale len ticho sedel a kukal do pocitaca. Ked sme mali firemne akcie, tak tam sice prisiel ale vzdy stal ako socka niekde na kraji oprety o bar alebo stenu. Este som mu hovoril, ze tu ma kopu moznosti stretnut nejaku babu, nech si trosku vypije do nalady a ide tancovat alebo nieco. Nie, on jak motak stal pri bare a ticho kukal do blba 😀

misskisa
11. jan 2015

@monikabotosova ahoj, no vo vacsine veciach akoby som o sebe citala... tiez sa mi posmievali na skole, kvoli tomu ako vyzeram a ze som biflos aj ked som sa snazila im pomahat...to ma asi najviac poznacilo ked nad tym tak spatne rozmyslam. Kamaratstva z vysky vyprchali, kazdy uz zije svoj zivot a nieje cas sa stretnut. Ked som bola v zahranici tam som nasla jednu super kamosku ale ona tam ostala a ja som sa vratila a uz sa tiez neda stretnut, komunikujeme iba cez skype. V praci si s kolegami rozumiem, ale tiez iba s tymi z mojho oddelenia s ktorymi som kazdy den, s ostatnymi si nejak nemam co povedat. Ale ti kolegovia nie su kamarati v tom zmysle ako by som chcela ja, ze stretnut sa aj mimo prace, ist niekam spolu a pokecat. Rozdiel jeden ktory vidim medzi nami je ze ja mam priatela uz pomaly 8 rokov a ty nepises ze by si niekoho mala. Ale ani s nim nemame spolocnych priatelov, on ma kopu svojich ale ja si s nimi proste nemam co povedat. To je moj najvacsi problem, ze ja neviem o com sa mam s ludmi rozpravat, teda s neznamymi ludmi, neviem len tak niekoho oslovit, mam z toho doslova fobiu... Ak sa uz s niekym otukam, tak nieje problem, ale napr. ze ist na party to nie, to je pre mna utrpenie, vzdy som skoncila v kute ako taky debil / nieco ako pise @operaphantom /, lebo s cudzimi ludmi proste neviem o com sa mam rozpravat. Len tak sa prihovorit niekomu u mna nehrozi. A ti ludia to na mne asi vidia tak ma ignoruju. Radia ti ze mas chodit von niekam na kruzky a podobne. To by som ja tiez nedokazala, SAMA len tak ist niekam medzi neznamych ludi, citila by som sa ako debil, znova kvoli tej komunikacii. Ale ty mozno az taky problem nemas ako ja. No kamaratky nam asi chybaju obom rovnako 😀
Inak tu na MK je taka skupina ze hladam kamosku, aj tam som skusala, ale nic, vsetko len maminy s detmi no a ja este deti nemam, takze neviem ci by sme mali spolocne temy...
Ak chces, napis IP, mozme pokecat. Takto cez net vobec nemam problem, to chodenie sama medzi ludi nezvladam.... Som sama na seba nahnevana, ale neviem ako by som si pomohla... Drzim nam obom palce 🙂

monikabotosova
autor
11. jan 2015

Ahojte žienky, v prvom rade vám veľmi pekne ďakujem všetkým za rady.. Niektoré mi určite pomohli, niektoré menej, ale aj to musí v živote byť. Hmm, možno som sa v tom prvom príspevku označila za nejakú nevýraznú osobu, takého ťuťka domasediaceho, čo sa všetkého bojí a tak.. No vôbec taká nie som, tí čo ma najlepšie poznajú, ako mamina či švagriná, vedia, že som jedno klbko šialenstva, ale v tom dobrom smere, jednoducho taká šálená dziva :D Už ma nazvali aj namyslenou :D Ako som tiež uviedla, rada a často sa smejem, neznesiem veľmi okolo seba naštvaných a nešťastných ľudí, ako, keď má niekto problémy tak jasné, pomôžem mu, ale aby som bola v spoločnosti niekoho kto je dlhodobo nešťastný zo seba, zo života atď, takú spoločnosť vedľa seba neznesiem, veď trošku života do toho umierania. Ako, keď môžem pomôžem, ale keď pomoc odmieta tak bohužiaľ, ja sa zlou náladou nenechám nakaziť.
Inak psíka mám, je to moje zlatíčko, lebo si toho so mnou veľa preskákal. Poznáte to, keď vás niečo trápi a nik tu pre vás nie je, tak aspoň ten pes tu je, aspoň tomu sa môžete vyrozprávať.Skúšala som si aj hľadať priateľov na nejaké spoločné venčenie, ale ani to sa mi nepodarilo.
Čo sa týka tých kurzov, premýšlala som nad tým už v minulosti, ale v tomto musím uznať že je chyba na mojej strane, lebo nič z toho čo sa v našom meste ponúka ma nezaujalo - jazyky, účtovníctvo, kreslenie, maľovanie, opatrovanie. Pýtala som sa aj, či u nás nie je niečo pre alkoholikov či drogovo závislých, poznáte to, pomôcť im zaradiť sa do života a tak, ja som veľmi dobrý poslucháč a myslím, že by som bola užitočná. Ale nič také u nás nie je. Tak isto u nás nie je onkologické oddelenie, resp. nie také, aké ho môžeme vidieť napr v BA, že sa tam stretávajú rodičia, ľudia im nosia hračky a hrajú sa s nimi a tak 🙂
Takisto som sa pokúšala v minulosti navštevovať ten útulok, keď už mám tak rada tie psíky, no neviem čo máme my za vadný útulok, ale keď som im doniesla maškrty, piškóty pre psíkov, tak ma s tým doslova poslali do r... že oni pomoc od nikoho nepotrebujú (dodnes tomu nerozumiem) Asi som im doniesla málo, tak to ani nechceli radšej... Odvtedy som tam ani nešla..
Musím však uznať, že máte pravdu v tom, že muži sú lepší kamaráti. Vždy som si s nimi viac rozumela, a v podstate si aj rozumiem, no najmä v poslednej dobe na nich nemám šťastie, vždy keď sa s niekým zoznámim, čo i len cez net, poviem mu, že rada čítam knihy, a že cez víkend sa neopíjam do nemoty tak už sa viac neozvú :D Ako, nie že by mi takí chýbali, to určite nie, skôr sa len pýtam sama seba či už naozaj tí normálni muži vymreli. Nebránim sa spoločnosti, ale je pravda, že do nej nerada chodím sama. Koľko krát mi povedali, nech sa idem vyblázniť trošku na diskotéku, hoci aj sama, no mne stačilo keď som raz išla na diskotéku s ex priateľom, a kým on tancoval, sedela som pri bare a medzitým došli za mnou dvaja mladší muži, ktorí ma hneď začali obchytkávať, pozývali ma na drinky a asi ani nemusím hovoriť, čo po mne chceli 😕 Takže úprimne, bála by som sa tam ísť sama 🙂
Takisto by som sa nebránila, keby ma niekto pozval na nejakú párty, aj teraz budeme mať v práci firemnú akciu a ohromne sa na ňu teším, beriem to tak, že konečne niekde nebudeme hovoriť o práci a možno to prelomí ľady, s niekým sa bližšie spoznám a zistím, že máme čo to spoločné a jeden nikdy nevie 🙂
Ale jedno musím dať za pravdu všetkým, mala by som si nájsť chlapa 😀 Aj v minulosti som mala podobné problémy, že mi chýbali kamaráti, kamarátky, a keď som si našla priateľa, odrazu som mala vyplnený všetok voľný čas a tak. Škoda len, že muži o mňa moc nejavia záujem, resp. všetci tí, ktorí by za niečo stáli sú už zadaní :D A takí, čo sú víkend čo víkend v liehu, takí nezaujímajú zase mňa. 😔 Občas mám pocit, že by pomohlo presťahovať sa, ja neviem čo je toto za mesto,, cez leto som bola za maminou v zahraničí, ako pre mňa dovolenka, a tá mentalita ľudí, tam je to úplne niečo iné, len škoda, že sa tam nemôžeme s ocinom presťahovať :( Aspoň by sme boli aj ako rodina pokope.

Každopádne ďakujem všetkým za rady, určite ste mi pomohli 🙂 🙂

Tu začni písať odpoveď...

Odošli