Nemám žiadnu energiu do života
Ahojte,
Mám 26 a pracujem rok a pol. Som single, mám vysokú školu, náročnejšiu pracu psychicky a aj čiastočne fyzicky a v poslednej dobe (pár mesiacov) nemám absolutne žiadnu energiu na život. Nič ma neteší, už ani zdravé varenie/pečenie/ cvičenie to čo mi kedysi robilo radosť už nerobí. Navyše som pribrala ale nemám energiu na káorický deficit a cvičenie (viem ako na to niekoľkokrát som chudla). Ráno neviem rozlepiť oči, v robote ledva fungujem a doma som vyčerpaná a súca do postele spať malokedy nejaké to stretko s kamarátmi kde som unavená, žiadna energia a pravidelne zaspím podvečer na nejaký čas. Neviem sa motivovať a všetko čo mi robilo radosť už nerobí, neviem či je to lenivosť alebo vyhorenosť alebo depresia. Miestami už nemám chuť ani žiť kvoli tomu aká som. Čo s tým? Mal to niekto?
Ako dlho ti to trva? Ja mavam vzdy prisernu jarnu unavu
Ja by som na tvojom mieste navštívila psychológa a/alebo psychiatra. Vyzerá to na depresiu, možno aj to vyhorenie. Sama si s tým asi neporadíš.
Môžu to byť hormóny, stítna, vitamíny, tetania až ako posledné depresia. Ja som mala to isté a zistili mi extrémne nízku hladinu vitamínu D, ak nemáš D nemáš ani horčík, ak nemáš horčík nemáš ani draslík. Užívala som tie rozpustné plátky na jazyk a za týždeň mi bolo lepšie. Nevravím, že ti chýba práve D len vravím, že v tele vsetko spolu nadväzuje. Urcite by som šla na krv. Vraj má nedostatok vit. D negatívny vplyv aj na štítnu žľazu, ktorá potom spomalí alebo zrýchli svoju funkciu.
Ja mám 41r. som tiež na tom podobne,ako mi zomrel v septembri manžel zostala som sama z malými deťmi ,akosi som stratila chuť do života, ako keby som stratila hormón šťastia, nič na nebaví, nezaujíma ale bojujeme z deťmi ako je to len možné....možno je to únavou, vyčerpanostou,alebo ako to nešťastne dopadlo z mužom po ťažkej chorobe, čo by som mala mať teraz silu za oboch rodičov detí ,tak práve teraz som tu silu a chuť do života pomaly strácala
V živote sú obdobia keď má človek tej energie tak nejak menej a nesúvisí to s vekom. Keby sme sa zmierili s tým že nemôžeme byť vždy a za každých okolností plný energie, štíhly, vyšportovany a výkonný žili by sme spokojnejší život.
Pracuj s tým čo máš. Nemáš energiu na trojhodinove cvičenie, ale ľahký 5-10 minútový pilates zvládneš. Počítať kalóricke tabuľky teraz nejde ale vieš si na tanier naložiť trošku menej. Nemáš energiu na varenie tak skus niečo iné, nejakú aktivitu čo môžeš prerušiť keď si unavená. S kamarátmi nemusíš zurovat do noci, ak sú to naozajstni kamaráti pochopia že si unavená a prišla si napríklad na 2 hodiny.
Keď sa zbavís predstavy čo všetko by si mala stíhať a negatívnych myšlienok že si lenivá/neschopná lebo to teraz nedavas, zistíš že napriek únave toho zvládneš veľa.
@derdia tak u mna sa v tych podstatnych veciach nic nezmenilo.. co som chcela v 19tich, chcem aj teraz.. a co sa zmenilo, sa zmenilo, nevidim v tom problem.. problem moze byt v tom, ze si niekedy mozes 'mysliet, ze vies, co chces' .. ty si to ale nemozes len mysliet.. ty to musis vediet... v tom je ten velky rozdiel.. a ak skutocne nevies, co chces, len si to myslis, tak aspon vies, kde je problem