Nenávisť voči otcovi
Otec bol tyran, alkoholik a gambler. Ten stres v detstve si pamätám doteraz. Nenávidím ho. Je pre mňa nikto. Jeho matka, teda moja stará mama mi nedávno vysvetľovala, že sa zmenil a MUSÍM ho mať rada, lebo je to môj otec. Vtedy som chytila poriadne nervy a povedala som jej, že ma stále v kúpeľni sledoval cez kľúčovú dierku a aj keď som tam niečo dala, aby to nerobil, vždy to vybral. Na to mi povedala, že to robí každý otec o čom dosť pochybujem. Pije stále, no menej a je výbušný, za všetko sa uráža. Vo mne tie pocity a všetko čo robil ostalo. Čím som staršia, tým viac moja nenávisť rastie.
@anonym_autor Toto presne som aj s mojou sestrou zažíval s naším otcom alkoholikom,gamblerom a fajčiarom.Peklo na zemi,alebo ako to v skratke pomenovať. Obrovské poníženie,stratu dôstojnosti, každodenné hádky,obrovské vnútorné zranenia a presne ako píšeš obrovskú nenávisť.
Ale najhoršie na tom bolo,presne ako u teba,že jeho mama,naša babka ,ktorá sa tvárila,že je všetko v poriadku,a že je to môj otec a mám ho ctiť.Ešte si ho zastávala.My sme ani tú kúpeľnu nemali,lebo prepil strašné peniaze.
Tu sa už nebavíme o našich otcoch a babkách,ale o tyranoch a ježibabách.Ježibaby si ani za svet nechcú priznať,že vychovali monštrá,že zlyhali. Tak radšej povie ,že sledovanie v kúpelni je normálne.Absolútne to normálne NIE JE.Je to zvrátené,odporné nebezpečné,úchylné. Babka ťa zrádza na plnej čiare.Lebo ty si tá obeť a nie ako ona tvrdí jej syn - tvoj otec. Proste babkin chorý mozog.
Dostanem sa aj k odpusteniu.Ale ty teraz v prvom rade potrebuješ " povolenie nenávidieť".Aby ti ( nám ) nikto nenegoval tvoje pocity,ktoré sú oprávnené.Nenávisť v tvojom prípade je ochranný múr,aby ťa toxický otec a babka nezničili a nezranili ešte viac.Ctiť a mať rada svojho otca NEZNAMENÁ SA NECHAŤ ponižovať a sledovať.Nemiluj ho viac ako seba.Zdravá láska a úcta k sebe samej MÁ PREDNOSŤ ,pred ľudmi,čo ti ubližujú.
To,že ježibaba (babka) hovorí ,že otec plače,je čisté citové vydieranie.Mali plakať vtedy,keď si zakrývala klúčovú dierku.Ty otcovi nedlžíš absolútne nič!!! Ak je tvoj otec tam ,kde je,je to dôsledok jeho vlastných rozhodnutí a NIE toho ,či sa mu ty ozveš alebo nie.Čokoľvek by ti hovorilo vlastné svedomie,ty nemusíš mať pocit ,že si" zlá dcéra". My " dobráci" sme boli naučení vyhovieť druhým.Ale je čas zastať sa samých seba,mať sa zdravo rád,živiť a rozvíjať vlastnú sebaúctu. Veľmi mi napriklad pomohlo,keď som sa oženil a odišiel som z domu.Tým,že si s ním prerušila kontakt,je ten najzdravší a najlepší krok ,aký si pre seba mohla urobiť.
PS: Ak by ťa zaujímalo ako som ja odpustil dvadsať ročnú tyraniu od môjho otca,ako som sa s tým vysporiadal,ako som našiel vnútorné uzdravenie a pokoj napíš sem a ja to sem napíšem. Lebo ja ,po tom všetkom,čo som zažil s otcom a babkou som nebol schopný dávať lásku svojej manželke ( teraz sme spolu 24r),vtedy ešte snúbenici.Lebo život s alkoholikom vo mne zanechal,bolesť,prázdnotu,obroskú menejcennosť,pocit -som "nikto" a smútok.
Ale ten smútok sa po čase zmenil na radosť.Ak by to niekoho zaujímalo,rád to sem napíšem.
@marijan2025 mne otec alkoholik zničil detstvo a dlho v dospelosti som nebola schopná prejaviť city a ten zmätok v hlave, mi roky komplikoval život.Nebola som schopná nadviazať normálny vzťah s mužom.Myslím,že ti rozumiem.
@anonym_autor Toto presne som aj s mojou sestrou zažíval s naším otcom alkoholikom,gamblerom a fajčiarom.Peklo na zemi,alebo ako to v skratke pomenovať. Obrovské poníženie,stratu dôstojnosti, každodenné hádky,obrovské vnútorné zranenia a presne ako píšeš obrovskú nenávisť.
Ale najhoršie na tom bolo,presne ako u teba,že jeho mama,naša babka ,ktorá sa tvárila,že je všetko v poriadku,a že je to môj otec a mám ho ctiť.Ešte si ho zastávala.My sme ani tú kúpeľnu nemali,lebo prepil strašné peniaze.
Tu sa už nebavíme o našich otcoch a babkách,ale o tyranoch a ježibabách.Ježibaby si ani za svet nechcú priznať,že vychovali monštrá,že zlyhali. Tak radšej povie ,že sledovanie v kúpelni je normálne.Absolútne to normálne NIE JE.Je to zvrátené,odporné nebezpečné,úchylné. Babka ťa zrádza na plnej čiare.Lebo ty si tá obeť a nie ako ona tvrdí jej syn - tvoj otec. Proste babkin chorý mozog.
Dostanem sa aj k odpusteniu.Ale ty teraz v prvom rade potrebuješ " povolenie nenávidieť".Aby ti ( nám ) nikto nenegoval tvoje pocity,ktoré sú oprávnené.Nenávisť v tvojom prípade je ochranný múr,aby ťa toxický otec a babka nezničili a nezranili ešte viac.Ctiť a mať rada svojho otca NEZNAMENÁ SA NECHAŤ ponižovať a sledovať.Nemiluj ho viac ako seba.Zdravá láska a úcta k sebe samej MÁ PREDNOSŤ ,pred ľudmi,čo ti ubližujú.
To,že ježibaba (babka) hovorí ,že otec plače,je čisté citové vydieranie.Mali plakať vtedy,keď si zakrývala klúčovú dierku.Ty otcovi nedlžíš absolútne nič!!! Ak je tvoj otec tam ,kde je,je to dôsledok jeho vlastných rozhodnutí a NIE toho ,či sa mu ty ozveš alebo nie.Čokoľvek by ti hovorilo vlastné svedomie,ty nemusíš mať pocit ,že si" zlá dcéra". My " dobráci" sme boli naučení vyhovieť druhým.Ale je čas zastať sa samých seba,mať sa zdravo rád,živiť a rozvíjať vlastnú sebaúctu. Veľmi mi napriklad pomohlo,keď som sa oženil a odišiel som z domu.Tým,že si s ním prerušila kontakt,je ten najzdravší a najlepší krok ,aký si pre seba mohla urobiť.
PS: Ak by ťa zaujímalo ako som ja odpustil dvadsať ročnú tyraniu od môjho otca,ako som sa s tým vysporiadal,ako som našiel vnútorné uzdravenie a pokoj napíš sem a ja to sem napíšem. Lebo ja ,po tom všetkom,čo som zažil s otcom a babkou som nebol schopný dávať lásku svojej manželke ( teraz sme spolu 24r),vtedy ešte snúbenici.Lebo život s alkoholikom vo mne zanechal,bolesť,prázdnotu,obroskú menejcennosť,pocit -som "nikto" a smútok.
Ale ten smútok sa po čase zmenil na radosť.Ak by to niekoho zaujímalo,rád to sem napíšem.
@marijan2025 Ahoj, ak Ti to nevadi, mohol by si prosim napisat aj tuna ze ako sa ti teda podarilo odpustit a vysporiadat sa s tym vsetkym co si od otca a babky zazil ? Dakujem
@marijan2025 Ahoj, ak Ti to nevadi, mohol by si prosim napisat aj tuna ze ako sa ti teda podarilo odpustit a vysporiadat sa s tym vsetkym co si od otca a babky zazil ? Dakujem
@anonym_c062f7 Až teraz som si všimol otázku.
Odpustiť otcovi a babke, vysporiadať sa s tým ,sa mi podarilo cez tri skutočnosti:
Skúsenosť so živým Ježišom Kristom, skrze vyliatie Ducha Svätého,a a potom v dlhodobom kráčaní v Komunite Ján Krstiteľ.( dedinský náboženský folklór a Komunita - to je sto a jedno. Dvadsať rokov som chodil do kostola a nič sa nezmenilo)
Už som skrátka nevedel ako ďalej ,tak som sa modlil k Bohu aspoň tými otčenášmi a zdravasmi,nech zmení môjho otca.Vtedy som to absolútne netušil,ale o dva týždne mi Boh " odpovedal" tým, že ma jedna známa pozvala na kurz Filip. Tam sme mali počas víkendu šesť biblických prednášok.Na konci kurzu sa modlili za nás za vyliatie Ducha Svätého.( v tej dobe som mal o Duchu Svätom len chabé informácie).
No a po tejto modlitbe som mal tú najkrajšiu skúsenosť môjho života ( mám 46 rokov) .Zažíval som obrovskú lásku,nehu, Božiu prítomnosť, Božiu blízkosť.A to aj počas niekoľkých dní po kurze.Po tomto kurze veľa ľudí na mňa pozeralo ako na blázna ( možno ako aj ty teraz). Veľmi ma ten postoj znechutil.
Ale o tri mesiace ma zase tá istá známa pozvala na podobný kurz - kurz Jozue.A tam okrem tej silnej lásky som zažil obrovskú radosť a Božiu prítomnosť.Po tomto kurze som čítal knihu o vnútornom uzdravení a tam ten autor písal, že jeden z krokov,ako sa uzdraviť, je odpustiť tým, ktorí nám ublížili. A ja tak nejak spontánne som povedal: rozhodujem sa odpustiť môjmu otcovi.Išlo to úplne ľahko,lebo som plný lásky a radosti.
A už som si myslel, že teraz budem imúnny voči zraneniam od otca,lebo Boh všetko vyrieši. Vyriešil to áno,ale nie podľa mojich predstáv.Otca teda nezmenil,ale ja som o rok som vstúpil do Komunity a každý mesiac som chodil na modlitebné stretnutia ( som tam momentálne 25 rokov).
A o dva roky som sa oženil a išiel som bývať k manzelkinym rodičom.A tých sedem rokov, čo som tam býval, už teda mimo atmosféry, čo bola u nás doma,som sa vnútorne zotavoval.Lebo to bola normálna rodina z normalnymi problémami.Nie extrém ako u nás doma.Čize bol to niekolkoročný proces.
Keď to zhrniem: -odišiel som z toxického prostredia
- počul som dobrú správu, že som milovaný Ježišom Kristom
- zažil som tú obrovskú lásku,nehu, radosť skrze Ducha Svätého
- túto skúsenosť si živým skrze priateľstvo a modlitby s ľuďmi z Komunity, ktorí zažili podobné traumy a podobné uzdravenie.Lebo bežné kráčanie vo viere nie je vždy o takej silnej skúsenosti s láskou.Sú aj ' suché " dni keď človek necíti nič výnimočné a ide vo vernosti.
Dlho ma trápil aj komplex menejcennosti,nemal som žiadne sebavedomie,nevedel som sa rozhodovať, zažíval som obrovskú neistotu.Lebo , čokoľvek som urobil,nikdy to nebolo DOSŤ dobré pre babku.Nesudim ju,len konštatujem,lebo vtedy to tak malo dosť veľa starších ľudí v okolí: Ja som starší, poznám život,ty si mladý" šúchaj nohami " a pod.
To, čo urobil Ježiš Kristus v mojom živote, môže urobiť aj v tvojom.Kazdemu človeku na Slovensku by som doprial,aby mohol zažiť, že je veľmi milovaný a že má obrovskú hodnotu.
@anonym_c062f7 Až teraz som si všimol otázku.
Odpustiť otcovi a babke, vysporiadať sa s tým ,sa mi podarilo cez tri skutočnosti:
Skúsenosť so živým Ježišom Kristom, skrze vyliatie Ducha Svätého,a a potom v dlhodobom kráčaní v Komunite Ján Krstiteľ.( dedinský náboženský folklór a Komunita - to je sto a jedno. Dvadsať rokov som chodil do kostola a nič sa nezmenilo)
Už som skrátka nevedel ako ďalej ,tak som sa modlil k Bohu aspoň tými otčenášmi a zdravasmi,nech zmení môjho otca.Vtedy som to absolútne netušil,ale o dva týždne mi Boh " odpovedal" tým, že ma jedna známa pozvala na kurz Filip. Tam sme mali počas víkendu šesť biblických prednášok.Na konci kurzu sa modlili za nás za vyliatie Ducha Svätého.( v tej dobe som mal o Duchu Svätom len chabé informácie).
No a po tejto modlitbe som mal tú najkrajšiu skúsenosť môjho života ( mám 46 rokov) .Zažíval som obrovskú lásku,nehu, Božiu prítomnosť, Božiu blízkosť.A to aj počas niekoľkých dní po kurze.Po tomto kurze veľa ľudí na mňa pozeralo ako na blázna ( možno ako aj ty teraz). Veľmi ma ten postoj znechutil.
Ale o tri mesiace ma zase tá istá známa pozvala na podobný kurz - kurz Jozue.A tam okrem tej silnej lásky som zažil obrovskú radosť a Božiu prítomnosť.Po tomto kurze som čítal knihu o vnútornom uzdravení a tam ten autor písal, že jeden z krokov,ako sa uzdraviť, je odpustiť tým, ktorí nám ublížili. A ja tak nejak spontánne som povedal: rozhodujem sa odpustiť môjmu otcovi.Išlo to úplne ľahko,lebo som plný lásky a radosti.
A už som si myslel, že teraz budem imúnny voči zraneniam od otca,lebo Boh všetko vyrieši. Vyriešil to áno,ale nie podľa mojich predstáv.Otca teda nezmenil,ale ja som o rok som vstúpil do Komunity a každý mesiac som chodil na modlitebné stretnutia ( som tam momentálne 25 rokov).
A o dva roky som sa oženil a išiel som bývať k manzelkinym rodičom.A tých sedem rokov, čo som tam býval, už teda mimo atmosféry, čo bola u nás doma,som sa vnútorne zotavoval.Lebo to bola normálna rodina z normalnymi problémami.Nie extrém ako u nás doma.Čize bol to niekolkoročný proces.
Keď to zhrniem: -odišiel som z toxického prostredia
- počul som dobrú správu, že som milovaný Ježišom Kristom
- zažil som tú obrovskú lásku,nehu, radosť skrze Ducha Svätého
- túto skúsenosť si živým skrze priateľstvo a modlitby s ľuďmi z Komunity, ktorí zažili podobné traumy a podobné uzdravenie.Lebo bežné kráčanie vo viere nie je vždy o takej silnej skúsenosti s láskou.Sú aj ' suché " dni keď človek necíti nič výnimočné a ide vo vernosti.
Dlho ma trápil aj komplex menejcennosti,nemal som žiadne sebavedomie,nevedel som sa rozhodovať, zažíval som obrovskú neistotu.Lebo , čokoľvek som urobil,nikdy to nebolo DOSŤ dobré pre babku.Nesudim ju,len konštatujem,lebo vtedy to tak malo dosť veľa starších ľudí v okolí: Ja som starší, poznám život,ty si mladý" šúchaj nohami " a pod.
To, čo urobil Ježiš Kristus v mojom živote, môže urobiť aj v tvojom.Kazdemu človeku na Slovensku by som doprial,aby mohol zažiť, že je veľmi milovaný a že má obrovskú hodnotu.
@marijan2025 Dakujem za krasne svedectvo.
@krasneleto nemyslim, ze si tym nieco prinasa ona do svojho zivota, to jej tam priniesol on…takto prekrucat, vinenie obete, to je zas len zhorsenie situacie. Nenavist je reakcia, obranna, aby clovek nestratil sebauctu. Keby jej to bolo jedno alebo mu odpustila mohla by si zvyknut tolerovat take veci od inych ludi a to by ju ohrozilo. Vsak rozmyslaj trochu logicky nie demonizovat normalne emocie, akoze vsetko musi byt zaliate duhou a komu sa nieco stane ten je hrozny negativista.
@leidin vidim , ze mas velke povedomie o negativnych emociach, ktore v sebe zivime ... a aj o tom, ze jedine, komu skodia sme my samy...