Nepotrebujem ženu, ktorá sa nevie o mňa postarať

Dobrý deň, som vydatá dva roky.S manželom máme 2 ročnú dcérku. Od obdobia môjho tehotenstva začali problémy so správaním môjho manžela, vtedy sa mi začalo zdať, že niečo nieje v poriadku. Manžel mi nepomáhal s domácimi prácami, nepomáhal s nákupmi, mali sme v byte jeho psa, ktorému sa narodili v tom čase malé šteniatka a ja som po nich musela stále upratovať, manžel mi nepomohol ani raz, bol z nich nervózny a keď sa vycikali tak do nich kopol. Nehľadel na to, že som tehotná. Po svadbe sme sa presťahovali do jeho rodného mesta, 100 kilometrov od mojej rodiny, kvôli jeho dobre platenej práci. Mávala som pocity úzkosti, nevedela som si na nové prostredie zvyknúť. Počas tehotenstva som bola na pn , takže som mala aj obmedzene vychádzky a cítila som sa ako väzeň v našom byte. Manžel často chodieval s kamarátmi na pivo a veľakrát prišiel domov v podnapitom stave. Po narodení dcérky jeho posedenia s kamarátmi neskončili. Veľakrát sa stávalo, že prichádzal domov až nadránom. Ja som sa snažila starať nonstop o dieťa a domácnosť. Veľakrát som chcela odísť , ale vždy sľuboval, že sa to zlepší a prestane piť aj fajčiť. Je tomu pár mesiacov čo môj manžel prestal chodiť von na pivo s kamarátmi. Ale aj tak sa alkoholu nevzdal. Veľakrát mám pocit, že si potrebuje vypiť či už k cigaretke alebo po nočnyých, alebo len tak , ,, veď sú sviatky". On sa potom zmení doslova na despotu. Začne mi otvarat kuchynsku linku a prehadzovat tanieriky a pohariky, vyhadzovat veci , ktore podla neho tam nepatria ,ale patria do spajzi, poukazuje na to, ze potrebujem specialneho manzela , ktory za mna bude robit. Ze nerozmyslam , ale robim len naucene veci, ako je navarit, umyt riad , postarat sa o malu a dat ju spat a nevidim veci, ktore treba spravit ako umyt dvere, ozehlit mu monterky, ze jeho kolegovia chodia do prace ozehlení a on pokrcený a to su kolegovia, ktorých zena ma 2, 3 deti. A on potom nevie kde je chyba. Ze nepotrebuej on taku zenu, ktora sa o neho nevie postarat. Na moju obhajobu , varim len ja, upratujem len ja, o malu sa staram len ja. Vsetko je na mne , ja chcem aby bol poriadok, ale poviem vam pravdu, nestiham to vsetko, malej sa velakrat nemam cas venovat len ju dam do stolicky a pustim jej rozpravku, aby som dovarila, aby som pradlo vyvesala, aby som povysavala a mohla by som menovat dalej a dalej. On aj ked pride z prace tak si lahne na gauc a hra hru na mobile, ktorú hra uz nieviem kolký rok a je na nej uplne zavisly a ked mu to vytknem tak mam byt ticho , pretoze on uz nechodi von na pivo, tak potrebuje aspon nejaky ten relax po pracu, ja vela veci beriem, tolerujem aj viem pochopit, ale takisto chcem trosku, aby aj mne sa dostalo toho pochopenia a vcitenia sa do mojej situaciem, pretoze nie som robot ani sluzka a ked uz aspon nepomoze , tak aspon nech mi neukazuje prstom na to, co je zle, co som nestihla, co nespravila a pod. Mojej mame napisal spravu, ze ma nenaucila domacim pracam a ze miesto toho,ze zo mna robi obet , tak mi ma povedať,, zaber dievca". Citim sa vinna, ze sa malo snazim, ale ja upratujem do 2 hod rana, pretoze pocas dna popri malej sa mi nie vsetko da stihnut.A domacnost je kolobeh povinnosti dokola to iste dokola. tiez potrebujem sa aj oschovat aj pospat, neda sa to stale dokola:( Dalsia vec je manzel pochadza z rodiny alkoholikov, jeho mama mi stale ublizuje a terorizuje ma, takze v tom meste nemam ani oporu ani pomoc z ich strany. Myslim si , ze to aky je , je vysledkom vychovy a zleho rodinneho prostredia, v ktorom vyrastal. Okrem týchto veci mi manzel velakrat ublizil, opil sa na plese kde ma pozval a urobil mi tam hanbu, pobil sa v bare a prisiel domov krvavy, vynadal mi pred ludmi v cakarmi do telata. Ma velmi skratove , agresivne a manipulativne spranie. Teraz som u mojich rodicov aj s malou, pretoze poslednym incidentom u nas bolo to, že mi povedal, ze nepotrebuje zenu , ktora sa o neho nevie postarat a ja som zacala plakat a balit sa a on sa mi v noci zacal vyhradzat tým, ze si nalial do pohara med a zalial ho vodou, ze to vypije( je alergicky na med) a zamkol sa do izby a zobral mi mobil , aby som nemohla nikomu zavolat:( mala som strach. Nakoniec ho nevypil , ale v samej sebe si vsetko rekapitulujem :( co bude dalej????? ako by ste to riesili vy? Stali ste sa niekto obetou psychickeho týrania? dakujem za akukolvek radu