Neschopný chlap v domácnosti
Ahojte neviem či sa chcem poradiť alebo skôr vyrozprávať tak začnem...s priateľom sme spolu už skoro11 rokov neviem zo začiatku to bolo dobré všetko v poho s jeho rodičmi ok on s mojimi ok lenže ako náhle sa nám narodil náš syn ktorý má už 9 rokov sa všetko zmenílo bývame u jeho rodičov no zo začiatku chodievala moja mama každý deň za chlapcom ako sa má a tak lenže jeho milostivej mamičke sa to nepáčilo že moja máma chodí tak dobre jej synáčik zakázal návštevy a jednoducho aj mne aby som sa s ňou nestíkala ani zo suredencami dobre ok uz 9 rokov sa s nimi nebavím áno vzdala som sa mojej vlastnej rodiny kvôli nemu význam ti nemá lebo ja z neho cítim ako keby ma nemiloval proste len rob to čo on chce a čo chcú jeho rodičia ako náhle nerobím povolí jemu alebo i v dome sú hádky dobre tak som sa rozhodla že už dosť 9 rokov s nimi v jednej domácnosti dve gazdiné tak somsa chcela osamostatniť že ja sa budem starať o deti aj o muža že už chlapec má 9 rokov a ja stále s nimi t,ale môj priateľ sa nechce osamostatniť jemu je tak dobre pri svojej mamičke ale ja to už nezvládm ja chcem byť sama len s nimi s deťmi robiť všetko len ako oni chcú to ma strašne ponižuje toto nedôbre robíš tamto nedôbre a takto to už žijem 9 rokov od kedy sa my narodil môj syn mám aj dcérku ona je ešte malá má 1 a pol keď Kicim na deti nemôžem, svokra sa ich zastáva majú u nej útočisko poviem tak nie bude tak ona rozkazu je a môjmu chlapovi je dobré keď mu poviem tvoja mama dneska dovolila našim deťom tamto on to nerozobera on to nechá tak a vie že ja chcem deti vychovávať po svojom nemôžem kvôli ním nezvládm to už ale kvôli deťom to v sebe dusím... povedať krivé slovo na jeho mamu nemôžem lebo byma zabil tak mu radšej nepoviem nič také,, ja sa mu zdôveriť nemôžem lebo sa ho bojím on je sekundový raz tak raz tak preto si v ňom nesom istá prosté vzťah by mal byť o Tom že si poviete všetko čo máte na srdci a mať v tom druhom oporu ale ja to nemám ...pred ľuďmi má niekedy ponižuje nadáva my aj pred deťmi ,,,napríklad teraz ja som chcel sa osamostatniť on nie tak ako si to somnou predstavuje akú budúcnosť keď on nechce žeby somsa o nich starala ja ale jeho mamička ...
Ja by som ho postavila pred hotovú vec. Nechce sa o tom rozprávať ? Tak sa nebudete rozprávať ale konať. Povedz mu, že buď sa odsťahujete a začnete žiť ako rodina alebo odchádzaš sama s deťmi. Hlavne mu nedaj najavo, že sa niečoho bojíš. Musíš mu ukázať, že si odhodlaná začať odznova. A ak nebude chcieť a radšej ťa nechá samú s deťmi tak nestojí za nič. Je pekné, že ho aj napriek tomu všetkému miluješ ale čo z toho ? Toto nie je život ..
@allyalia no z jedenj stránky tam bola aj moja zasluha jeto na dlhe pisanie tak len krátkosti ..nahnevala somsa nanu ze neprišla za mnou do pôrodnice ako s chlapcom ja som jej volala non-stop proste chlapec my strase plakal cele noci no a sestrička my povedala ze mam volat mamke alebo svokre ze nech si to somnou vimenia lebo ze ja ti nezvladam ze som vstrese tak ako inak volam mame mamy budes taka dobra a prides k malému chybali uz len dva dni k odchodu bola som s nim dlhšie kvôli zdravotným problemom tak volam mame a ona hovorí co vymislas pekne ostan ja neidem nemam dobre zložila som ,volam priateľovi nemoze prísť tvoja mama tu s malym lebo ja to nezvladam a sestricka povedala ze moze ísť , prišiel za mnou a o svojou mamou velku hambu mytam spravikize co som toza matkuze chlapca chcem nechat sameho a do vselijakych my nadavala veľký trapas my tam spravili no a potom aj kvôli tomu som bola na mamu nahnevana a potomdo toho aj oni ze co mam zamatkuze nevedela zamnou prista tak a potom to došlo nakoniec ku tomu ze zakazal ze nemam dobru mamu, takze to oni ma zmanipulovali ze sa my moja mama tak zhnusila
Nehnevaj sa, ale ty stále niekoho obviňuješ za svoje nešťastie - či už muža, svokru, mamu,.... ale problém si v prvom rade ty a tvoje nesprávne rozhodnutia v rôznych situáciách. Svoju zodpovednosť neustále presúvaš na plecia iných, veď si dospelá a správaj a rozhoduj sa podľa toho. Neviem prečo očakávaš, že sa zmení muž či svokra, sakra, zmeň sa ty - buď konečne silná, nezávislá, samostatná žena, veď už si mamou dvoch detí, ktoré nepotrebujú mať pri sebe niekoho kto sa nevie postarať sám o seba (a tým nemyslím navariť, upratať, oprať, ožehliť,.... to vie s prepáčením aj šikovnejší šimpanz.
ked chces nieco zmenit, tak musis zacat od seba, od nikoho ineho, len toto je cesta ;)
Urcite ako prvé udobrit sa z rodičmi. Nepíšeš, ci pracuješ? Z takym to nemá zmysel ,ver.Nevazi si ta ako zenu ani ako matku.To sa nezmení ani ked by ste bývali samostatne.Ja radim odchod, porozmýšľaj ake mas možnosti a konaj, necakaj na zázrak.
VZDALA SI SA RODINY POKRVNEJ PRE DEBI..? Mas co si zasluzis...
Hm nie nepracujem som na MD možno sa od neho odsťahujem len nech prejde toto všetko
Odstahovat sa, bude urcite dobry prvy krok. Aj ked to nebude jednoduche, bude ti lepsie a hlavne bude lepsie tvojim detom. Vela stastia.
A ty si nesvojpravna, že všetko robíš ako tvoj priateľ chce?
No lebo leby som nerobila tak ako on chce tak by som si aj dostala nehovoriac o detoch ja na nich nesmiem kričať alebo dat po zadku lebo si dostanem krik ale on co sa o nic nestaraa vobec tak on moze všetko jemu nikto nic nepovie , niekedy su take dni ze je všetko dobre som uz zvyknutá ze onnic nerobí cely den leza na telefóne uz aj na to som si zvykla akurát tie ponižovania a tak ze si nemôžem dovoliť povedať co chcem lebo sa ho bojim ,ja by som chcela mat takeho co sa aj pomojka v ktorom by som mala oporu,uz som mu to raz aj povedala max tri dni sa pretvaroval že všetko dobré akože potom zas to isté by čo robil alebo ked je na mamu,otca, naštvaný vtedy som ja dobra inac ziadna komunikácia nic on sa so mnou neporadí, nerozpráva,nic onked nieco chce tak sa spýta ,mamy,otca a ja som tá posledná co sa dozviem
Komu niet rady, tomu niet pomoci 😕...... uvedom si, že všetko máš vo svojich rukách a najmä v hlave. Nikto z nás za teba dôležité rozhodnutia neurobí. Možností máš viacero, popremýšľaj a vyber si to, ktoré je pre teba a najmä tvoje deti najsprávnejšie. Nešťastná mama nemôže spraviť šťastnými svoje deti.
Áno viem máte pravdu preto vám na to ani nepoviem nič , nemám odvahu volať máme alebo sas ňou stretnúť to je už doba toľko rokov som sa s ňou nerozprávala nestretla je mi to strašné ľúto niekedy aj plačem tak aby ma nikto nevidel,mám kamarátku našťastie jej sa zdoverim vo všetkom všetko jej rozprávam čo sa robi my povedala že ona by také niečo nevydržala , musím počkať kým prejde toto všetko but sa so mnou odsťahuje spraví niečo preto abys me boly samy alebo je koniec ..a k deťom sa ako správa vôbec sa im nevenuje absolútne