Nestretávanie sa so starou mamou

@viestta čo tým myslíš vnimaš to všelijako ? hnevala si sa na rodičov, že musíš k nej chodiť aj keď nechceš ?

Ani velmi nie, ona nemusela moju mamu, ale mama bola natolko korektna, ze nebranila aby sme tam chodili s otcom aj ked ona sa jej vyhybala. Ona nebola vyslovene zla, len proste nevyhovovali sme jej predstavam na "vychovane deti", nesedeli sme ako 5 korun, hovorili sme ked sme nemali, nezjedli sme vyprazanu tekvicu... a potom nasledovalo kazanie. To sa tak nakopilo postupne, ze sme sa jej radsej vyhybali. Aj sa schylovala k vydieraniu. Ak pojdes so mnou tam, tak ti kupim. Ked spravis toto, tak ti dam.
Ked jej pravuk, moj syn, v troch rokoch dostal okuliare, tak to okomentovala "U nas nikto nenosil okuliare, my sme slusna rodina" akoby okuliare boli dosledok zanedbanej vychovy. To bola konecna a odvtedy som sa jej vyhybala cielene. Aj vtedy videla svojho pravnuka posledny krat.
Proste ju ako osobu vnimam tak, ze radsej na nu ani nespominam a ani mi nechyba a nikdy nechybala.

Popravde s otcovou mamou sme nikdy so sestrou nemali nejaký vzťah, na prázdniny som tam bola asi raz za celé detstvo aj to tam bola otcova sestra, ktorá sa i nás starala. Moju staršiu dcéru za 11,5 roka videla asi len 3x aj to naposledy asi pred 7 rokmi a moju čoskoro 4 ročnú ešte ani nevidela

@matullienka prečo ste nemali vzťah ? a navštevovali ste ako deti obe babky rovnako ?

U mna bola celkom zlozita rodinna situacia, ktora vyeskalovala do toho, ze sme sa s babkou v istom case prestali stykat. Ona bola ale psychicky chora a vekom sa to zhorsovalo tak, ze sa s nou proste nedalo. Spravila kopu veci, ako fakt zlych a skoncilo to tym, ze sme s nou prerusili kontakt. Ja aj otec. Moja mama si s nou nerozumela odkedy ju poznala, detto nenavidela mojho mladsieho surodenca. Takze sme ju neskor navstevovali len ja a otec. Keby som teraz vedela, ze co spravi a ako dopadne a ake nasledky budu mat jej rozhodnutia, tak by som s nou kontakt neprerusovala. Lebo napachala strasne vela zleho, na co doplatil nielen moj otec, ale cela rodina. Nebola zbavena svojpravnosti, co bola najvacsia chyba a cely majetok co mala prepisala na nejake imaginarne osoby, potomkov ludi, ktorych poznala 50 rokov dozadu. Je uz vela rokov mrtva, ale stale mam pocit, ze ona sa vlastne najviac pomstila svojmu vlastnemu synovi.

Ani s jednou babkou som nemala ozajstný vzťah (starého otca som nezažila ani jedného). Jedna sa ani nesnažila druhá sa snažila príliš. Rodičia mi návštevy nezakazovali ani nejak extra nepodporovali. Vedela som kde bývajú ale žiadna potreba kontaktu u mňa nebola, som introvert a vyplakavanie ako veľmi jej chybáme a otec je taký
a hentaký vzťah akurát tak rušili. Viem, že nás vnúčatá mala rada ale čo z toho keď si s ňou nemám čo povedať.

riešim to, že všade sa píše ako je prospšene a super ma vztah so starými rodičmi. a teda jedna babka mojich deti je taka svojska, aj psychicky labilna, a ze ci to dieta branit aleno mu to vysvetlit. ale asi dieta same na to pride že ci je to ok alebo nie

Nie k druhej sme chodili oveľa častejšie trávili sme tam leto, starkých z druhej strany sme doslova milovali. Oni boli veľmi srdeční a aj by za nás dýchali keby mohli. Babka z otcovej strany sa vždy len ľutovala a keď sa niekto na niečo posťažoval ju bolelo vždy viac a vždy sa mala horšie ako všetci ostatní.