Neviem ako ďalej, zistila som, že mama podvádza môjho otca. Znova.

Ahojte dievčatá, rada by som sa opýtala na váš nestranný názor na túto situáciu keďže ja už neviem ako ďalej ☹ a neviem či je to prípad pre psychologičku

Vec sa má tak, že pred 7 rokmi som sa dozvedela, že mama podvádza otca (hanbím sa za to, prosím neodcudzujte ma, bola som mladá a nedalo mi to, nazrela som do mobilu keďže takmer každý deň odchádzala ku kamarátkam a potvrdilo sa len moje podozrenie, vtedy som ešte bývalá s rodičmi)...2 roky som bola ticho, no prišiel čas kedy som jej o tom povedala, veľmi sa rozplakala a ľutovala to, sľubovala mi, že už to nespraví... otec má svoje muchy to netvrdím, ale je to úžasný človek s veľkým srdcom, ktorý jej doteraz dôveruje a má ju rád..sem-tam jej vlepí štipľavú poznámku ohľadom jej váhy ale v rámci motivácie, čo ona odmieta a nebude cvičiť a tak hľadá lásku v inom...či odvtedy mala nejakú pauzu s milencom to neviem keďže som riešila svoje záležitosti, vlastné bývanie, svadbu, bábo atď. S manželom sme sa dostali do trošku ťažšej finančnej situácie kôli jeho práci, tak nám poskytli dočasný azyl nech ušetríme aspoň na energiách...a tu mi zas niečo nesedelo... časté odchody, večne skrývanie mobilu ale verila som jej keďže mi to sľubovala...no v jeden večer som sa nechtiac dozvedela, že v tom pokračuje...oznámila nám, že ide za kamoškou do nemenovanej dediny, reku ok...s manželom sme potom šli do obchodu a na parkovisku pri jednom penzióne v našom meste videli jej auto, špz sedela, zabolelo to... neskôr volala ocovi že jej prišlo zle tak ostane "u nej" spať a príde ráno....to bola rana pod pás, po toľkých rokoch sa opäť dozvedieť že v tom pokračuje....hlavou mi víria myšlienky, prečo nám toto robí? A najmä otcovi...Pretvaruje sa deň čo deň.. prečo?? Kôli peniazom, práci?... majú s otcom spoločnú firmu, nezarábajú majland no žijú spokojne, teraz si vzali ešte aj úver....o to ťažšie by to bolo povedať to otcovi...a vôbec váham či mu to povedať, každú drobnosť veľmi prežíva a toto by neviem či rozdýchal... rozmýšľam či to mám zas povedať mame? cítim sa príšerne za to že to tajím, teraz klamem vlastne aj ja, zožiera to celé moje ja, pozorujem že som horším človekom, vybijam si to na manželovi, občas skriknem aj na drobca čo ma veľmi veľmi bolí, no neviem ako ďalej...aj nad odpustením som premýšľala ale tak si vravím, malo by to význam? Neprosila ma o to a pokračovala by v tom aj naďalej...raz tá situácia prišla ako som písala s mamou, no druhá rana zabolela 100 násobne viac...x krát som sa už aj modlila a prosila Boha nech to vyrieši...nechcem žiť v tejto falošnosti, nevládzem ☹ 😭 a absolútne si ani nechcem predstaviť čo by bolo, ak to poviem otcovi...obaja sú pre mňa akousi istotou v živote, nemám najideálnejšieho manžela ale tak, kto má? 😊 ...ale toto je proti mojej srsti, chcem aby sa to vyriešilo, najlepšie ak by to za mňa niekto vyriešil 😏 naozaj neviem ako ďalej, aký máte na to názor vy? Mala som byť radšej slepá ako otec 😣 Ďakujem za akýkoľvek komentár dievčatá