Neviem povedať nie
Dievčatá, mamičky...
Dá sa nejak naučiť asertivite? Ja mám totiž dosť vážny problém - neviem povedať nie. Vôbec neviem prečo, pritom sa to zdá byť ľahké. Neviem čoho sa bojím...
Dám pár príkladov zo života.
Kolegyňa odo mňa niečo súrne potrebovala, ONA to potrebovala. Tak mi písala (pred nočnou mimochodom, keď už som bola v posteli), že či by sme sa mohli niekde v meste stretnúť. Tak jej píšem, že ja už ale idem spať pred nočnou. Ona písala, že teda to fakt potrebuje. Ja som navrhla čas, jej to nevyhovovalo... Takto sme si teda prehodili ešte zopár správ. Skrátka išlo o to, že ona niečo chcela a silou mocou ma chcela dostať do mesta, aby ona len vyšla z paneláku a ja jej to pekne pod nos doniesla. Jednoducho som nevedela napísať, "sorry idem spať, ak to tak súrne potrebuješ, tak príď o ..."...
Ale ja to nedokážem, neviem povedať, napísať nie.
Alebo v práci kolegyňa zasa ďalšia. Mala som sa vydávať, ale kvôli covidu to teraz moc nejde (nežijem na Slovensku) a teda chceli sme sa vziať iba so svedkami, ale rozmysleli sme si to na poslednú chvíľu. A kolegyňa odo mňa silou mocou chcela info prečo a prečo sme sa nevzali. Normálna žena by jej povedala, "pretože sme sa s mužom tak rozhodli", ale ja mám potrebu vysvetľovať s obhajovať sa.
Skrátka neviem povedať nie a neviem prečo, akoby som mala strach. Poradíte
Autorka: S velkou pravdepodobnostou tento problem zacal v detstve, ked si sa potrebovala zapacit mame/otcovi/obom, ale nedostavala si spät to, co si potrebovala. Pomoze dobry psycholog/psychoterapeut.
tiez s tym mam problem, mne to neda. ked ma niekto poziada, je mi luto odmietnut. a som trapne pravdovravna. takze som mala pocit, ze musim vzdy odpovedat pravdu a vysvetlovat dovody. mne pomohlo, ked som zacala robit s ludmi a ucim sa reagovat aj na necakane spravanie.
a druha skola zivota boli priatelstva, niektore kamaratky ma zacali vyuzivat a nakoniec jedna,ktorej som roky pomahala, pocuvala ju, uprednostnovala som ju pred vlastnym zivotom, prechadzala som s nou jej rozvodom, trapeniami, bola som tu pre nu aj o polnoci... ma tiez zacala volat na okamzite stretnutia, na ktore som neprisla a ona mi to vycitala (pritom raz sme prave odchadzali na ocovu sestdesiatku,kde sme viezli pohostenie pre 50 ludi, druhy raz som mala ist o 3 dni na operaciu a prave sme mali s manzelom chvilu pre seba a mali sme naplanovany svoj program, potrebovala som mat klud a vysporiadat sa so strachom a nie zas niekomu robit handru atd. no ale ked uz ani tieto dovody nie su niekomu dostatocne, potom to cloveku dojde. ze nezalezi na tebe, iba na uspokojeni niekoho potreby. a to je vyuzivanie.
Ty si musis sama v sebe uvedomiť že nie si zodpovedná za pocity druhých. Ak povieš niekomu nie alebo iný názor a ten niekto sa urazí, prestane sa rozprávať tak je to len a len jeho problém. Rozumiem že to môže zamrziet ale vypovedá to o Tom človeku. A čo by si mala vedieť je, že ten druhý by ti bez okolkov to nie povedal, tak si sama teraz odpovedz na otázku že iní ľudia môžu a ty nie? Jasne že sa môžeš ohradiť. Netvrdím že človek má byť zarytý sebec, pomoc niekomu je fajn ale nie na úkor vlastných potrieb, energie a iných veci.
Ja som sa tiež tak raz pohádala s mamou, aj s priateľom, aj kamarátka sa prestala so mnou rozprávať ale mne sa uľavilo aspoň že poznali moje hranice a ak má majú radi budú to rešpektovať 🙂
Podľa mňa nemáš voči sebe rešpekt. Jednoducho, človek musí vedieť povedať nie keď treba ja tiež rada pomôžem ale na druhej strane si cením samú seba natoľko, že nebudem to robiť nikomu slúžku ani na úkor oddychu alebo úplne na pokraj svojich síl. Musíš sa naučiť, dať samú seba ako prioritu v tvojom živote a nie druhých. Ak sa to nenaučíš naďalej ťa budú všetci využívať, ľudia veľmi radi vycítia príležitosť na nič nerobenie a častokrát submisívnejšie povahy takto využívajú lebo vedia, že im nikdy nepovedia nie.