Neviem povedať nie
Základám tento príspevok lebo to musím zo seba dostať aby som nevybuchla. Som nahnevaná sama na seba že som taká jemná a neviem si povedať svoje.
Ide o to že prišla na návštevu otcova sestra s ktorou sme sa nekontaktovali niekoľko rokov. Až teraz keď sa dozvedela že mám syna tak sa ozvala mojej mame že ho chce prísť pozrieť. Tak som pristúpila že nech na chvíľu prídu. A to bola chyba. Len čo teta bola medzi dverami už si ho brala na ruky a povedala mi ze nabudúce ho zoberie kočíkovať, pôjdu spolu do mesta len oni dvaja. Úprimne, ona ho videla teraz prvýkrát, už mi ho chce brat, nepáči sa mi to veľmi a neviem ako jej to povedať aby sa neurazila. Od centra mesta bývame tak 10 minút autobusom. Na ten jej návrh som jej odpovedala len že ešte uvidím. Chcem jej povedať že nechcem jej ho samého dať a už vôbec nie aby išli tak ďaleko sami, len neviem ako. U mňa je problém ten že neviem povedať nie.
A ako ste s tou rodinnou známou dopadli?
Veľmi by som to neriešila svokor mal reči keď bol syn ešte bábo že keby mohol ho aj nakoniec a pritom od nas bývajú 5 minút a pridu iba ak ma niekto z nás sviatok tiež predtým hovoril že ho bude brat na chatu a neviem kde vsade
@katkami123 dopadlo to tak, že som jej povedala, zekocikovat jej ho dám ale len keď budeme spolu (čo odmietla), tak bola u nás aspoň pár krát na návšteve.
Tak to musí byť riadna psychopatka. Ufff
@katkami123 ako ona bola taká že nervy nevedela udržať na uzde no... raz keď ma stretla vonku, aj so synom, vyvrieskala sa na mňa že ku nej neprídem, ale ku mojej mame chodím každý deň. Darmo jej vysvetľujem že ísť ku nej je s kočíkom trochu problém keď byva na 4. poschodí bez výťahu a v cudzej kocikarni kočík nechávať nebudem.
A to sa s ňou ešte bavíš? Len raz by na mna zvýšila hlas, rovno by u mňa skončila. To čo si dovoľuje? 😱
@sashabb no v septembri sme sa stretli náhodne v obchode, v potravinách, ja som bola aj s malým a hneď začala že ona mu kúpi čokoládu, horalku, pribinacikov. Vtedy mal 10 mesiacov. Keď som jej povedala, že také ešte neje, ma na to kopu času, tak začala, že aká som hnusná matka, že ho obmedzujem, nič mu nedoprajem 😃 vtedy som si povedala že samu ho s ním nepustím
Najradšej by som s ňou nebola v kontakte. Polovicu môjho života sme sa nestretávali a dobre bolo
Podla toho chovania čo opisuješ tá dotyčná nemá všetkých 5 pokope. jasne, že častejšie pôjdeš ku vlastnej matke ako k nej, čo ste sa roky nevideli a je ti otca koňa brat. Nabudúce ju stopni hneď na začiatku a povedz jej úprimne, že ak sa s tebou mieni baviť takýmto tónom, nemusíte sa baviť vôbec, navyše ona nemá najmenšie právo ti dávať kazania kam ty máš a kam nemáš chodiť na návštevy, si dospelý svojprávny človek a pôjdeš tam, kde chceš ísť v prvom rade ty, nie ona. Bolo by mi jedno ako by to zobrala, bola by som skôr rada, že by som sa takej doternej emocionálne nestabilnej ženy zbavila. A naozaj, úprimne, si na materskej, nakup knihy o asertivite, kým dieťa pospí, počítaj si. Lebo pri takejto ženskej sa neopatí byť milá, len to zneužíva a skáče ti po hlave, drzá je taká, že až. Musíš sa naučiť povedať nie a nestažiť sa každému zapáčiť.
Hnusná matka??? Dotyčná je pekne prepnuta 🙈 to ozaj radšej preruš kontakt úplne.
Brala by som to z tej pozitívnej stránky, ona urobila prvy krok, aby ste boli v kontakte. Mozno chcela už davno, ale tým, že vzťahy ste mali vlažne, nevedela ako. Pozriet tvoje dieťa bola zámienka, aby ste nadviazali kontakt. Toto by som si velmi vážila, možno ju to stalo aj veľa síl, pretože mihla prist aj zamietavé reakcia z tvojej strany. Ak myslela sliva okolo kočíkovania vazne, tak by som jej povedala, že sa rada ku nej pridas, lebo po tak dlhom čase si zvedava, ako sa ma a pid. a isla by som s nou. A ďalší krát rovnako, sama si postupne uvedomí, že nechces, aby bolo tvoje dieťa samé s nou. A možno to bola iba snaha o to, že je ochotná pomoct s dieťaťom, aby si si ty oddýchla.