Neviem si zvyknúť na miesto, kde bývame
Ahojte, mám jeden problém. Asi je to skôr problém vo mne, aj si to uvedomujem, ale neviem s tým zatiaľ bojovať. S manželom bývame v dome na okraji malého mesta. Je to dom, kde on vyrástol a ktorý si za 10 rokov skoro celý prerobil, sám, bez pôžičiek, len z toho, čo zarobil. Pred manželstvom sme sa bavili, kde budeme bývať a ja som pristala, že teda tu. Vedela som, koľko do toho investoval, času aj peňazí a práce, navyše tu má aj dielňu, ktorá je jeho zamestnaním. Vedela som,že by neodišiel, preto som súhlasila, kedže ja som takéto zázemie nikde nemala. Problém je len v tom, že bývame v meste, ktoré ja neznášam, dom je pri hlavnej ceste, od ktorej je dosť veľký hluk a tiež to veľmi ťažko prežívam. Nemám vzťah k tomuto miestu ani domu a neviem to tu nazvať domovom. Beriem to len ako nutnosť, nič viac. Ja som vždy túžila po domove na pokojnom mieste, bez hluku, bez áut a kamiónov hneď pod oknami. Stále mu vravím, že raz kúpim nejakú chalupu a odsťahujem sa tam, keď deti vyrastú (teraz čakáme prvé bábätko). Som z toho vnútorne dosť deprimovaná, no na druhej strane si s manželom vo všetkom ostatnom skvelo rozumieme a neviem si predstaviť, že by som mala za muža niekoho iného, aj keby sme sa povedzme zhodli v názore na bývanie. Viem že nemôžeme mať vo všetkom 100% zhodu názorov, ale zrovna bývanie je dosť dôležité. Viem aj,že si možno pomyslíte, že som nejaká rozmaznaná, ale verte, že keď sa niekde necítite ako doma, len ťažko sa s tým zmieruje. Máte niektorá podobný prípad u vás? Ako ste to zvládli? Zvykli ste si? Ďakujem za názory.
Stručné zhrnutie
- Nespokojnosť s bývaním pri hlavnej ceste s výrazným hlukom a nedostatok vzťahu k miestu vedie u ľudí k dlhodobému pocitu, že sa necítia doma, a môže spôsobovať depresívne pocity a frustráciu.
- Riešenia uvedené v diskusii zahŕňajú krátkodobé úpravy interiéru (vymaľovať, zariaďovať, záclonky, obliečky, sviečky, piecť koláče), úpravy exteriéru (vysadiť tuje alebo stromy, nasadiť kvety), sociálne zakorenenie (oslovovať miestne mamičky, práca blízko domu, jasle a škôlka) a dlhodobé kroky (predaj domu, kúpa chaty, stavba nového domu, dohoda na časovej osi ako „po dvoch rokoch prehodnotíme“).
- Čas adaptácie sa v skúsenostiach pohyboval od niekoľkých mesiacov do niekoľkých rokov; v diskusii sa uvádzali konkrétne príklady: 3 mesiace, 1 rok, 1,5 roka, 2 roky a až 7 rokov, a viacerí účastníci uviedli, že príchod dieťaťa často spôsobí, že dom sa začne vnímať ako „domov“.
Najčastejšie otázky
Q: Ako dlho zvyčajne trvá, kým si človek zvykne na nové bývanie?
A: V diskutovaných skúsenostiach sa čas adaptácie pohyboval veľmi rôzne: niektoré osoby spomínali zvykanie za cca 3 mesiace, iné za 1 rok alebo 1,5 roka, niektoré odporúčania hovorili o 2 rokoch a jeden účastník uviedol, že jemu trvalo až 7 rokov.
Q: Pomôže narodenie dieťaťa tomu, aby sa dom stal domovom?
A: Viacerí účastníci uviedli, že áno; v diskusii sa konkrétne spomínalo, že „keď si ho prvýkrát prinesiete z pôrodnice, tak sa tvoj dom zmení na 'domov'“ a že starostlivosť o dieťa a spoločné zážitky zväčša zrastú rodinu s priestorom.
Q: Aké konkrétne úpravy môžem spraviť, aby som sa v dome cítila lepšie?
A: Odporúčané konkrétne kroky zahŕňali: vymaľovať steny, preusporiadať nábytok, kúpiť nové záclonky a obliečky, zapáliť sviečky, piecť koláče, nasadiť kvety do záhrady a vysadiť tuje alebo stromy ako bariéru proti hluku.
Q: Čo pomáha pri probléme s hlukom z hlavnej cesty?
A: V diskusii sa odporúčalo vysadiť tuje alebo stromy a vytvoriť zelený pás pri ceste, pretože „zelen pôsobí optimisticky a aspoň trochu zachytí hluk z prostredia“.
Q: Ako riešiť, keď má jeden partner silný vzťah k miestu a druhý sa tam necíti doma?
A: Navrhované možnosti boli otvorene komunikovať a nastaviť časovú os (príklad: počkať dva roky a potom prehodnotiť), zvážiť predaj domu alebo stavbu nového domu inde, kúpu chaty na víkendy, alebo presťahovanie dielne partnera, ak je to možné.
Q: Ako si sociálne zakoreniť v novom meste, aby sa lepšie žilo?
A: Konkrétne kroky v diskusii zahŕňali oslovenie miestnych mamičiek a nadviazanie kamarátstiev, hľadanie práce blízko domova (príklad v diskusii: práca cca 10 minút peši od bytu), zapísanie dieťaťa do jaslí a škôlky a vytváranie pravidelných vychádzok k obľúbeným miestam (parčíky, lavičky, lesné cesty).
Závery z diskusie
Zhoda
- Čas a bežné každodenné povinnosti (starostlivosť o dieťa, naviazanie spoločných zážitkov) často pomáhajú vytvoriť pocit domova.
- Praktické úpravy interiéru a exteriéru (vymaľovanie, doplnky, výsadba tuj a stromov) sú bežne odporúčané ako prvé kroky na spríjemnenie bývania.
- Otvorená komunikácia s partnerom a nastavenie konkrétnej časovej osi (napr. prehodnotiť situáciu po dvoch rokoch) boli navrhnuté ako funkčné kompromisy.
Sporné názory
- Niektorí odporúčajú zvyknúť si a pracovať na vytváraní domova v súčasnom bývaní; iní tvrdia, že niektoré miesta človeku nikdy „neprirodzene“ nebudú vyhovovať a je rozumné dom predať alebo sa presťahovať.
- Niektorí považujú zostávajúci v dome, kde partner investoval prácu a dielňu, za prirodzené a fér; iní považujú túto situáciu za dôvod, prečo partner musí zvážiť presun dielne alebo kompromis.
Otvorené otázky
- Koľko času je rozumné dať na adaptáciu, než sa rozhodnúť pre predaj či sťahovanie?
- Ako objektívne posúdiť vplyv práce partnera (dielňa, príjem) na reálnu možnosť presťahovania?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
hypotéka, pôžičky, vymaľovať, preusporiadať nábytok, záclonky, obliečky, sviečky, piecť koláče, nasadiť kvety, vysadiť tuje, vytvoriť obľúbené zákutia, osloviť miestne mamičky, jasle, škôlka, predaj domu, kúpa chaty, stavba domu, dohoda na časovej osi (napr. „po dvoch rokoch prehodnotiť“)
Miesta a osoby
Bratislava, Trenčín, Rajecká dolina, Slovensko
@sixas ahoj, my sme sa nakoniec rozhodli stavat dom na mieste, ktore sme spolu vybrali a kde mame aj spolocnych priatelov. Uz sa budeme stahovat v lete, stavat sme zacali uz v roku 2019. Ja by som tu nikdy nebola stastna, nikdy doma, zacala som mat tiez drpresie z toho, hlavne este ked prisla pandemia, okrem odchodu do prace som di tu nic nevedela najst, nechodila som ani na dvor. Teraz sa uz obaja nevieme dockat s tesime sa na stahovanie. Hluk z cesty tu za tie roky este zosilnel, premavka je stale horsia, cize aj z tohto hladiska nam bude lepsie, aj z pocitu, ze sme nieco vybudovali spolocne a mame na tom rovnaky podiel aj zasluhy. Bez tohto rozhodnutia veru neviem, ako by to do mnou pokracovalo a tiez v nasom vztahu s manzelom.
@sixas ahoj, my sme sa nakoniec rozhodli stavat dom na mieste, ktore sme spolu vybrali a kde mame aj spolocnych priatelov. Uz sa budeme stahovat v lete, stavat sme zacali uz v roku 2019. Ja by som tu nikdy nebola stastna, nikdy doma, zacala som mat tiez drpresie z toho, hlavne este ked prisla pandemia, okrem odchodu do prace som di tu nic nevedela najst, nechodila som ani na dvor. Teraz sa uz obaja nevieme dockat s tesime sa na stahovanie. Hluk z cesty tu za tie roky este zosilnel, premavka je stale horsia, cize aj z tohto hladiska nam bude lepsie, aj z pocitu, ze sme nieco vybudovali spolocne a mame na tom rovnaky podiel aj zasluhy. Bez tohto rozhodnutia veru neviem, ako by to do mnou pokracovalo a tiez v nasom vztahu s manzelom.
@mirunkad Dobry vecer... neuverite, teraz citam tutp diskusiu a neskutocne ma potesilo, ze ste si to takto dovolili 🙂 Ja prezivam tiez podobne pocity a uz byvame 4 roky... a ako sa mate teraz, stale nebanujete? 🙂 ako vam je na novom mieste?
@mirunkad Ja som si tiež veľmi dlho nevedela zvyknut. Odstahovali sme sa do mesta, kde nemam vôbec nikoho blízkeho z rodiny, nikdy som v tom meste nezila. V podstate sme sa dohodli, ze tam pojdeme byvat, lebo manzel ma odtial relativne blizko do prace a ja som v tom case studovala na VS, takze hoci som do skoly dochadzala denne, moj zivot sa tocil okolo mesta, kde som studovala a domov sme vlastne chodili len prespat. Ale po VS som si hned nasla v mojom terjasom meste pracu (cca 10 minut pesi od bytu) za co som velmi vdacna a uz sa moj okruh známych rozsiril, potom prislo jedno dieta po nom druhe. Ked deti nastupili do jasli a do skolky, zase sa moj okruh známych rozsiril. Zlom prisiel vtedy, ked sme cestovali prec z okresu na nejaky vylet a ked sme sa vracali a prisli sme do prvej dediny nasho terajsieho okresu, tak som len tak mimochodom prehodila k manželovi: "No, ocko, uz sme skoro doma." Bolo to uplne spontanne a vtedy som si uvedomila, ze som teraz v tomto meste doma. Tu mam svoju rodinu, svoj domov, vyrastaju mi tu deti, mam tu dobru pracu, zopar priatelov, deti tu maju kamaratov. Mam rada svoje "nove" mesto. Rodicov i surodencov navstevujeme pravidelne (aj oni nas), nie su chvalabohu od nas velmi daleko, maximalne tak 60 km, co je v dnesnej dobe skoro nic.
Takze si myslim, ze aj Vy si coskoro zvyknete, pride dietatko , bude rast, najdete si pracu, vytvorite si nove vztahy a pod navalom povinnosti prestanete vnimat mnoho negatívnych veci, ktoreVám teraz na tomto mieste vadia. Clovek si zvykne na vsetko.
A moj otec k tomu este vzdy doda: "Clovek znesie vsetko, len vajce nie." 😀
Drzim palce.