Neviem si zvyknúť na miesto, kde bývame
Ahojte, mám jeden problém. Asi je to skôr problém vo mne, aj si to uvedomujem, ale neviem s tým zatiaľ bojovať. S manželom bývame v dome na okraji malého mesta. Je to dom, kde on vyrástol a ktorý si za 10 rokov skoro celý prerobil, sám, bez pôžičiek, len z toho, čo zarobil. Pred manželstvom sme sa bavili, kde budeme bývať a ja som pristala, že teda tu. Vedela som, koľko do toho investoval, času aj peňazí a práce, navyše tu má aj dielňu, ktorá je jeho zamestnaním. Vedela som,že by neodišiel, preto som súhlasila, kedže ja som takéto zázemie nikde nemala. Problém je len v tom, že bývame v meste, ktoré ja neznášam, dom je pri hlavnej ceste, od ktorej je dosť veľký hluk a tiež to veľmi ťažko prežívam. Nemám vzťah k tomuto miestu ani domu a neviem to tu nazvať domovom. Beriem to len ako nutnosť, nič viac. Ja som vždy túžila po domove na pokojnom mieste, bez hluku, bez áut a kamiónov hneď pod oknami. Stále mu vravím, že raz kúpim nejakú chalupu a odsťahujem sa tam, keď deti vyrastú (teraz čakáme prvé bábätko). Som z toho vnútorne dosť deprimovaná, no na druhej strane si s manželom vo všetkom ostatnom skvelo rozumieme a neviem si predstaviť, že by som mala za muža niekoho iného, aj keby sme sa povedzme zhodli v názore na bývanie. Viem že nemôžeme mať vo všetkom 100% zhodu názorov, ale zrovna bývanie je dosť dôležité. Viem aj,že si možno pomyslíte, že som nejaká rozmaznaná, ale verte, že keď sa niekde necítite ako doma, len ťažko sa s tým zmieruje. Máte niektorá podobný prípad u vás? Ako ste to zvládli? Zvykli ste si? Ďakujem za názory.
To mozu byt aj hormony cca v tvojom tyzdni som odmietala si vziat muza den pred svadbou 😀 a to ho milujem jak kona. Stahovala som sa celw detstvo jak cirkus. Ako dlho uz si v tom dome? Ja kym som sa zacala citit doma ako doma presiel mozno aj rok. Mam hlucnych suzedov a tiez si viem predstavit domcek na samote u lesa, ale realne sa to zial neda. No su podstatnejsie veci ako cesta za oknom. Niekto sa tlaci v malom byte, niektoru muz bije, niekto nema kde byvat vobec.... Hladaj to pekne v zivote, a nie to zle. To vela zien by ti tuohlo napisat co sa im nepaci a vazne su horsie veci. Polovica ti uz len to babatko bude zavidiet a brali by ho aj za cenu, ze by sli pod most.... 🙂 ale vazne, to hormony teraz vela robia, ja som tehotna a vobec to nie som ja, nie som vo svojej kozi, to sa napravi. Miluj muza a svohe babo a domov sa spravi sam 🙂
@erienka Ďakujem za povzbudenie. Stále dúfam,že sa mi stane niečo podobné, ako tebe. Ale žiaľ zatiaľ tomu nedokážem uveriť, aj kvôli tomu, že mesto, v ktorom bývame je aj mojím mestom, kde som vyrástla a nenávidela som ho už odmala. Keď som mala 18, odsťahovala som sa a nebola tu 5 rokov, až kým som sa sem kvôli manželovi nevrátila. Spájajú sa mi s týmto mestom všetky spomienky na to, ako veľmi som odtiaľto chcela vypadnúť, a teraz len ťažko prežívam,že som naspäť.
@limetka69 ahoj, máš úplnú pravdu a ja to viem, každý deň si to opakujem, tieto pocity som už mala aj pred tehotenstvom ale nemôžem si pomôcť. Snáď keď sa maličké narodí prestanem sa na to tak veľmi sústrediť a nájdem potešenie v tom, čo ozaj stojí za to. Inak som tu už cez rok.Ďakujem za názor.
@mirunkad 🙂 neboj, tvoje obavy sa časom stratia. Zmení sa to hlavne narodím dieťatka - keď si ho prvýkrát prinesiete z pôrodnice domov, tak sa tvoj dom zmení na "domov"... zážitky s bábätkom z vás urobia rodinu, spoja ťa s prostredím, s domom, záhradou... budeš si pamätať kde si urobil prvú hrču na hlave, kde spravil prvé krôčky...
@mirunkad verim,ze ti je tazko. Ja som sa stahovala 5dni pred porodom do zrekonstruovaneho bytu,kde som predtym nikdy nebyvala,nikoho som.nepoznala. Nastastie som bola uz na konci takze babatko ma.zamestnalo,tazke bolo lepsie. A o cca 3mesiace som.oslovila jednu mamicku,nasla som.si tak kamosku,postupne dalsie a tak som.sa dost rychlo udomacnila.
Rodinu mam nastastie blizko,takze aj to dopomohlo k tomu,ze sa mi depky vyhli.
Teraz sa budeme stahovat,sice len o zastavku dalej,cize s kamoskami mozeme btmyt v kontakte.. Na zaciatku som.si to vsetko odrevala a teraz budem.revat zas.. Lebo uz mam citovy vztah k bytiku,kde som.prezila najkrajsie chvile - prislo prve babo,druhe tehotenstvo a druhe babo,ich prve pokroky,usmevy..to vsetko je vpisane v tych stenach.
Verim,ze aj u teba to tak bude.
@mirunkad A preco si teda suhlasila, ze sa tam prestahujes naspat? Nejde mi to do hlavy, ked to mesto tak nemas rada. Vobec nie je fer nechat muza namakat sa na rekonstrukcii a potom zacat uvazovat, ze tam vlastne nechces byvat. A s muzom si sa o tom rozpravala?
Je mozne, ze su to len hormony. Ale tiez je mozne, ze si proste dufala, ze sa "to nejako" vyriesi same. Mas vselijake moznosti, ani jedna nie je dobra. Mozes to tisko trpiet, mozes muza presvedcit, aby ste sa odstahovali. Mozete si casom kupit niekde chatu so zahradou a chodit tam povedzme kazdy vikend.
Ty sama si v prvom rade musis stanovit, ako velmi dolezite je pre teba miesto byvania. Ak velmi, odporucam aby si sa porozpravala s muzom. Lebo ak mas naozaj trpiet zvysok svojho produktivneho zivota len kvoli jednemu blbemu domu, to bude hodne onicom. Je to len dom, vec, kvoli ktorej sa snad neoplati nechat si skrachovat vztah, ktory je po inych strankach dobry. Ide o dohodu a odhad - pre koho to miesto co znamena. Lebo este sa moze stat, ze muza teda ukecas, pojdete byvat niekam inam a on bude tam taky nestastny ako ty teraz. Proste sa uprimne porozpravajte, nic ineho vam neostava.
Neviem ti poradit. Hadam len, aby si nabuduce uvazila aj nasledky svojich slubov. Ale to ti v tvojej momentalnej situacii velmi nepomoze.
@bosoriak ahoj, ako som písala, súhlasila som preto, lebo do domu investoval veľa času, peňazí a má tu postavenú dielňu, ktorá je jeho zamestnaním a žíví ho. Vieš, keď moj muž začal rekonštruovať svoj dom, ešte sme sa ani nepoznali, pred 10 rokmi, takže v tomto prípade sa mi nedá zazlievať, či je to fér. Keď sme začali spolu chodiť už bol prakticky dokončený. Muž o mojom názore vie, aj ho to mrzí, že v podstate len kvôli nemu byvam na mieste, ktoré neznášam, ale momentálne to nevieme inak riešiť, hlavne kvôli jeho práci ale aj kvôli jeho vzťahu k miestu, kde vyrástol a kde sa toľko narobil, aby starý dom prerobil. Ja dúfam, že vzťah nám kvoli tomu neskrachuje, lebo v inom problém nemáme, a aj keď muž o mojich pocitoch vie, snažím sa veľmi ho s tým neobťažovať a netrápiť. Snažím sa s tým nejak vyrovnať. Tiež si vravím, že som sľúbila niečo, čo ma teraz vnútorne žerie, ale nie vždy je ideálna možnosť vyberať niečo iné. Ale ďakujem, že si napísala.
@moni244 mozno to @mirunkad naopak prestane vadit, alebo aspon si to bude menej vsimat. ja ked som bola "sama na seba", tiez som si vsetko vsimala, hluk od susedov, z ulice, nafigu vyhlad z bytu... po porode uz som mala na starosti maleho krpca, uz som na taketo "talafatky" nemala velmi cas 🙂 uz mi je to viac menej jedno, aj ked stale sa mi velmi nepaci, kde byvame. ja ale viem, ze je to docasne, ze budeme stavat a stahovat sa, aj ked teda pojdeme na dedinu, co mozno tiez bude sok pre mna 😀
@mirunkad ono ide o to, co a ako si to spravis dnu, aby si si sprijemnila to byvanie, celkovo zivot, lebo to vonku velmi neovplyvnis. proste aby si sa citila dobre doma a nerozculovala sa ostatnym. a babo ta zamestna, neboj 😉 za par mesiacov budes rada, ked ho zabavis tym, ze sa z okna budete pozerat na auticka a na vsetko dianie, deti to maju radi 😉
Domov je tam, kde si ho vytvoríte. Ja som tiež túžila po domčeku so záhradou, ale momentálne bývame v byte. Zvykli sme si a cítim sa tam doma. Zariaďovali ste si ten domček spoločne? Myslím kúpa nábytku a tak... ak nie, možno by stačilo urobiť nejaké zmeny, vymaľovať, usporiadať nábytok tak, ako by sa to tebe páčilo... Myslíš, že v inom meste by si bola šťastnejšia? Možno ten problém nie je ani ten váš domček, ale niečo iné... možno ti chýbajú kamarátky, nejako zaplniť čas... Podľa mňa sa tak trošku aj zbytočne trápiš, buď rada, že sa máte s manželom radi, že máte kde bývať. Nie každý má šťastie žiť bez hypotéky na krku, niektorí mladí sú nútení žiť aj s rodičmi, kde sa musia trošku viac prispôsobovať, ako keby mali vlastné bývanie. Skús zmeniť svoje negatívne vnímanie vášho domčeka, skús hľadať na ňom to pozitívne. . Mne osobne robí radosť aj to, keď si napríklad kúpim peknú modernú záclonku, nejaké pekné obliečky na postele, alebo nejaké doplnky do bytu... Ten domov väčšinou vytvára žena, aj keď dom postaví muž. Nerob si teraz také zbytočné stresy pred pôrodom, teš sa z toho, čo máš.
@mirunkad To je tazka situacia. Chapem aj teba, aj tvojho muza. Chapem, ze nepomoze ked budes kazdy den knucat, ze to tam neznasas. A on asi tiez neskace dva metre od radosti, ze ta dotiahol na miesto, ktore nemas rada.
Tak mate dve moznosti: vzdy je moznost dom predat. Je to iba vec, ktora nestoji za to, aby ste si znicili zivot a vztah. Alebo si proste povedat, ze OK, takto som sa rozhodla a urobim to tak, aby sa mi tu pacilo. A uz to viacej nevytahovat.
Alebo sa s muzom dohodni na nejakej casovej osi - povedzme pockame dva roky a po dvoch rokoch si sadneme a uvidime, ako to kazdy z nas berie. Mozno to bude potom zas uplne ina diskusia.
@mirunkad ono všade je niečo, s čím je človek nespokojný a čo by chcel mať inak... ty si išla tam, kde je tvoj manžel, kde to bolo pre vás najjednoduchšie, ak som dobre pochopila, tak nemáte na krku hypo a úvery, čo je úplne super... iná možno žije v superdome na supermieste, ale nevie sa poriadne vyspať, lebo treba každý mesiac platiť vysokú splátku a radšej by bývala skromnejšie, ale muž nechce...
niekto žije na samote pod lesom a povieš si, že je to super, lebo tam je ticho, kľud a srnky sa prechádzajú pod oknami... ale keď má 39°C horúčku a nevie sa dostať k lekárovi, tak to už tak super nie je...
všetko má svoje plusy aj mínusy, nič nie je dokonalé, ale ide o to, aký postoj k svojej situácii človek zaujme... skús hľadať pozitíva a ako bolo spomenuté - domov je tam, kde si ho vytvoríte...
@mirunkad co takto si najst zakutia v meste a okoli, ktore budu pre teba pritazlive?
my sme spociatku byvali v takom malom mestecku, moznosti tam teda nebolo vela.
ale nasla som si pri prechádzkach s drobcom mile miesta, kde som sa citila dobre (napr. parcik pri pamatniku, take utulne miestecko. lavicka pod stromami na cintorine s vyhladom na cele mestecko. vychadzka po lesnej ceste k hradzi. atd. ). a to potom boli ciele nasich vychádzok. vzala som hracky do ruksaku a slo sa. ja som si tam oddychla, drobec sa pohral. a bolo mi fajn.
este sa aj drobec chodenim unavil a spal ako dudok.
@mirunkad podľa mňa bola chyba, že si s tým súhlasila. Osobne verím tomu, že sú ľudia a miesta, ktoré sa k sebe proste nehodia. Zvyknúť si sa dá. Ale napr. hluk áut by veľmi vadil aj mne. A nie je v tvojej moci to zmeniť, tá cesta tam je a bude. Manžel by mal brať ohľad na to, že sa s tým domom a miestom nevieš zžiť. Bývanie je naozaj veľmi dôležitá otázka, pri ktorej sa vo vzťahu musia robiť kompromisy. Dom sa predsa dá predať a dielňa presťahovať.
@mirunkad Mne trvalo pomaly 7 rokov kým som si zvykla - a to som sa iba sťahovala z jednej časti Bratislavy do druhej. Vždy keď som znechutená našim bývaním, musím si vedome vymenovať všetky pozitíva - a vždy tam nejaké sú, ver mi. Ja som tiež mužovi každú chvíľu pindala, že sa chcem sťahovať, a iba z toho bolo doma dusno. Potom som si uvedomila, že žiadne miesto nie je dokonalé, všade sú výhody a nevýhody. A pokiaľ to nie je úplná katastrofa (pre mňa napríklad hluční susedia alebo nekonečná cesta do práce), tak to asi chce len si zvyknúť. Ale môže to trvať, tomu verím 🙂
mňa takáto situácia ešte len čaká, ale už teraz sa toho mierne hrozím...kým som bola u priateľa iba pár dní, tak som to vždy brala tak, že som tam vlastne iba na návšteve takže nevadí, ak sa tam až tak dobre necítim, ale na druhej strane som vedela, že skôr či neskôr tam skončím tak či tak....takže teraz sa snažím trošku to pomeniť tak, aby som sa tam cítila viac v pohode aj ja....ale čo spravím s mestom, ktoré až tak nemusím....no neviem, nejak to prežijem snáď 🙂
Ahoj ,mám niečo podobné, 31r. som žila v paneláku, mala som malého psa a túžila som po rod. dome a veľkom psovi 🙂 pred 4r., po rozvode som si našla priateľa 50km od môjho rodného mesta, presťahovala som sa tam , bývame v rod. dome, mam aj veľkého psa 😀 ,dokonca sa mi tu narodil aj syn a ja by som najradšej "ušla" späť "domov", do rodného mesta a aj do nejakého paneláku..... vadia mi tu ľudia, prostredie, proste všetko ..... hm ....neverila by som pred pár rokmi, že raz niečo takéto napíšem :-/ 🙄 😝
Presne ako wanda25, vytvor si svoj domov 🙂, mas skvelu sancu, hadam ti do toho daka svokra alebo ina mila osoba nekvaka, vymaluj, nasad kvety, k ceste stromy, zapal si sviecky a pec kolace🙂 tie to prevonaju domovom 🙂 Mozno nie kazdy z nas tomu priklada taky vyznam, tak ti je to mozno ovela tazsie ako mne, ja som sa vela krat stahovala, a mala som aj kartonovu krabicu miesto stola, ale domov som mala vzdy 🙂, drzim ti palce, hlavne ze sa lubite 🙂
@mirunkad nikdy som si nezvykla, tento problém bol dôvod prvých vážnych hádok, neskôr depresií, frustrácie, odcudzenia, nakoniec rozvodu a teraz žijem tam, kde sa cítim a som šťastná - môj ex stále sedí tam v malej dedinke, odkiaľ je všade ďaleko....tak ako píše @alaguema niektoré miesta nás nikdy nenaplnia tým pocitom, ktoré pre život potrebujeme....nechaj si pre seba čas, skús sa pohrať s príjemnými pocitmi z bývania, tie horšie zatiaľ nechaj bokom, vymyslite si nejaké spoločné aktivity, skúste vytvoriť nejaké pekné miesto na sedenie, trávenie času...čas všetko ukáže
Z toho ako píšeš o nenávisti k mestu mi skôr príde, že niečo dôležité tú nenávisť kedysi vyvolalo a stále si sa cez to nepreniesla, či ? Možno sa mýlim
@mirunkad
Mne trvalo asi rok a pol kym som si zvykla, ze som sa prestahovala do ineho mesta.... Teda rok a pol kym som z toho prestala byt vyslovene nestastna a dalsie asi dva roky kym som bola ako tak stastna...
Mojmu muzovi trvalo asi dva roky kym prestal spominat, ze mu chyba domov...
Cize podla mna tomu este daj cas. A uvidis, pride babatko, budes ho milovat a spajat si ho s tym miestom, kedze sa tam narodi 🙂
Ja byvam 3 roky v dedine, ktora sa mi vobec nepaci, nemam tu nikoho, vsetko je od ruky, vsade autom... Chceli sme satavat dom, v meste kde sme mali byt a uz ake take zazemie a pacilo sa mi tam. Ale ceny pozemkov boli nehorazne. Kupili by sme pozemok a par rokov by sme sa len pozerali na holu luku... Takze sme si to zvazili a kupili radsej pozemok vo vedlajsej dedine. Necitim sa tu ako doma, ale beriem to tak, ze clovek nemoze mat vsetko - nutne zlo... Ale nezvykla som si... ☹
ahoj, no nie je lahke vyrovnat sa s neprijemnym pocitom z byvania... ale ked spominas hluk, ten sa, zial, asi uz nadobro stal pre dnesne mesta aj obce beznou sucastou 😠 malokde sa najdu miesta s pokojom a tichom ☹ napr. my na kopci mame krasny vyhlad, ale ten hluk, ktory sa vznasa od vzdialenych ciest... 😠
co keby si skusila si co najviac prostredie sprijemnit? do zahrady vela zelene, nasadit nejake tuje alebo podobne stromceky, zelen posobi optimisticky a snad aspon trosku zachytia hluk z prostredia...
Ahojte, Ďakujem za rady aj povzbudenia...@bosoriak tiež si to tak vravím,že počkám pár rokov a potom znova otvorím túto tému bývania a prípadného sťahovania a možno budeme mať na vec zas iný pohľad aj môj manžel..
@alaguema aj ja mám pocit, že sú miesta, ktorým jednoducho nikdy neprídem na chuť..bývala som skoro štyri roky na juhu stredného Slovenska, a ten kraj milujem dodnes, aj keď by som si to nikdy nepomyslela, tiež napr. Rajeckú dolinu,odkiaľ pochádzajú moji starí rodičia..jednoducho tam niečo zvláštne také domovské, útulné cítim...žila som rok kvôli práci aj v Trenčíne a takisto ako tu som sa tam cítila cudzia a aj keď je to pekné mesto nepasovalo mi to tam...naše terajšie bydlisko sa mi navyše spája s detstvom, ktoré síce nebolo zlé, mám super rodičov, ale už ako dieťa som to tu nermala rada (napriek kamarátom, záujmom) a teraz mám pocit,že som urobila krok späť.
@tyelde ja som tiež keď sme spolu chodili a chodila sem, nejak si to neuvedomovala. Láska bola omnoho silnejšia a keď prišlo na túto otázku, bývania, tak som si sadla u mňa v byte, a písala si pre a proti - a zistila som, že ak by som mala kvôli bývaniu stratiť chlapa akým je môj muž, bola by som hlúpa, a navyše som si nejako nahovorila,že bývanie sa predsa len vždy dá zmeniť, ale chlapa čo by mi tak vyhovoval by som už možno nenašla - navyše on bol moja platonická láska pár rokov, takže o to viac som ho chcela 🙂 jediné, čo bolo super, je, že sme si zariaďovali spoločne - on nemal zariadené nič, dokonca kvôli mne vyhodil obklad v kúpeľni, ktorý sa mi nepáčil. Cítim,že sa mi snaží v tomto vyjsť v ústrety, ale pre mňa je najdôležitejšie prostredie, ktoré tu neznášam.
@mirkapsnupydog možno máš pravdu, ale sama si nespomínam, kedy v mojom detstve som začala tak neznášať toto mesto, neviem, čo to vyvolalo. Ale určite na tom niečo je.
Inak ďakujem stále že píšete, ste super, aspoň sa v tom necítim sama.
ja som sa tiez kvoli muzovi odstahovala z BA, kde som 5 rokov pracovala a ktoru som mala velmi rada a isla som byvat do jeho rodneho mesta. Uz to budu 4 roky. Mala som z toho dost depky, aj tu na MK som vypisovala, stale som snivala len o tom ako sa vratim do BA. Je tomu len par tyzdnov, co som si zrazu uvedomila, ze ved ja som si tu vlastne zvykla a uz by som odtialto do BA nesla. Nasla som si tu par znamych (sice nie nejake velke kamaratky), par miest, ktore mam rada a tak nejak to prislo same od seba. A to som si teda nedavala ziadnu sancu, ze sa moj vztah k tomuto mestu zmeni.