Nevládzem žiť v manželstve
Mám manžela s ktorým som 10 rokov, máme dieťa a nie som šťastná. Všetko sa zmenilo presťahovaním. Najprv som si myslela, že si pomaly zvyknem v tejto dedine...lenže po RD nastal problém s prácou a dochádzaním. Už je to nejaký ten rok a stále sa to zhoršovalo a teraz už si ani zvyknúť nechcem. Chodím sem skoro len spať, keďže cestujem za prácou. Som tu len kvôli synovi, ktorý tu býva rád a keď spomeniem sťahovanie, je z toho chorý. Peňazí nemáme, ja nemám ani čas a všetku vinu hádžem na muža. Že sa tie roky nesnažil niečo zmeniť, keď videl, že som nešťastná. Sa to stupňovalo a už cítim, že nemáme okrem dieťaťa nič spoločné. Už nemám ani snahu niečo naprávať. Viem, že v prípade rozvodu by sa o syna bil. Alebo ostať spolu kvôli nemu a žiť si každý po svojom? My sa nehádame, my sa skôr nerozprávame, proste si nemáme čo povedať. Aj na výchovu máme každý iný názor. Najviac mi je ľúto toho dieťaťa. Ale už si neviem rady, proste to nemá zmysel. Zažili ste niečo podobné?
@1inis1 Inak väčšina nespokojnosti vo vzťahu je práve kvôli nedostatku financií.
@7dada Len dopracovať sa k tomu byť šťastná - je veľmi zložitá vec, to šťastie musí mať v sebe a nie ho hľadať vonku - v inom meste alebo čakať, že niekto druhý urobí šťastným, možno to vysvetlí lepšie psychologička. Stretnúť nového partnera, ktorý by bol +, je ako lotéria, možno to bude o rok, možno o dva a možno sa to ani nepodarí, niekedy to v živote funguje tak, že tí nevhodní partneri sa opakujú dovtedy, kým sa žena nenaučí pochopiť ten problém, ktorý má už s týmto partnerom (karmicky).
Financie sú dosť veľký problém, ale to sa dá prekonať, ale kto zažil napr. náhle ochorenie vážne, autonehodu, rozvod a ťahanice okolo neho, striedavú starostlivosť, cudzích otcov a pod., tak si váži čas, keď žije relatívne pokojne.
Každý rieši problém tým, že odísť, ale nikto nemá isté, či odchádza do lepšieho alebo horšieho,
či už tu alebo v zahraničí.
@1inis1 toto isté som zažila i ja 🙂) z mesta a veľkého trojizbáku do starého domčeka na dedine. Prvý rok a pol čistá katastrofa.... 2 izby so starými kachľovými pecami, celú zimu vláčiť dnu drevo a kľačať pri tom - horí - nehorí? Stále dáke prerábky, idiotskí robotníci a pocit, že všetci okolo sú retardovaní - ako z iného sveta. Čím viac som prijímala taký postoj, tým horšie bolo si zvyknúť. Aj manžel mal depky - zo mňa. On bol spokojný a videl, že ja nie. Škola je tu dobrá a syn si zvykol rýchlejšie. Ale .... kto si NECHCE zvyknúť, tak si nezvykne. Ako sa postupne poprerábalo, stále tu bolo lepšie a lepšie. Všimla som si, že sú tu krásne lesy, príroda, že vlastne tu máme všetko. (veľká dedina) Zistila som že ja i syn sme zdravší (zrejme lepší vzduch) Zoznámila som sa s dievčatami, ktoré došli tiež z mesta. (tiež si museli zvykať) Splnila som si sen a mám psa. Som na materskej a čakám tretie dieťa. A do mesta by som sa už nevrátila. Pozri sa..... ty si sa zamotala do vlastných negatívnych myšlienok a nič ti nepríde pekné, pozitívne. Poznám jednu pani, v meste kedysi bývali nad nami a tiež odišla asi ako 40 ročná na dedinu - lebo manžel chcel. Nikdy si nezvykla a to žije na dedine cez 20 rokov. Stále keď došla do mesta na návštevu k mojej mame, tak plakala, nadávala, ako sa nemala sťahovať apd. Tak.... ak vidíš, že tvoj syn je šťastný, tvoj muž je spokojný, nemáš bývanie v meste ani na to plat, najlepšie pre seba a svoju rodinu urobíš, keď sa nakopneš a začneš sa vyhrabávať z vlastných negatívnych myšlienok do ktorých si sa tak hlboko zahrabala.
@zuzanapjat Máš ty pravdu. Zamotala som sa. Prišla som sem s tým, že to bude ok, prvé mesiace nič ale stále som verila že sa to zlepší a zvyknem si. Ale nič. Môj mi aj sľuboval, že sa presťahujeme časom, ale samé sľuby len. Potom som si začala všetko negovať a považovať za zlé všetko, čo je s týmto miestom spojené. A pravda, najprv nevedomky a neskôr už aj vedome. Ochladol môj vzťah k mužovi a prestala som na všetkom pracovať. Až som sa dostala do aktuálnej fázy, t. j. že si zvyknúť už vôbec nechcem, proste nemám záujem a môj cieľ je momentálne všetko tu zanechať a odísť. A zabudnúť na tieto roky tu. To, že človek nechce je to najhoršie a posledné. Ale ja som s týmto rozhodnutím vyrovnaná. Len nájsť nejaké riešenie, ale ja to vydumám🙂
@1inis1 Prečítaj si knihu Vajce a ja... je to príbeh autorky Betty Mc Donald. Ju zobral manžel žiť na samotu do lesa a začal tam chovať slepice (ale vo veľkom). Bolo to v dobe, kedy už v meste boli ženy zvyknuté na elektrinu a ona musela zohrievať žehličku na horúcej platni na peci a chodiť s lampášom do kadibudky. S mužom sa odcudzili, nerozprávali sa, darmo že tam porodila 2 dcérky. Odišla do mesta ... o tom sú ďaľšie jej knihy. Pozri.... si rozhodnutá odísť. Prakticky do nepoznaného, pretože nemáš vlastné bývanie. Ja som takto prvý rok aj odišla ešte vtedy k mame, ale našťastie som sa vrátila a ostala. Neviem, musela som sa na to pozerať inými očami proste. Neviem, v akom stave máte dom, my sme za tých pár rokov si ho zútulnili, v zime ležíme pri krbe, relaxujeme. Čítame knihy, hráme hry, našla som si koníčky také mamičkovské pri ktorých relaxujem. (vyrábam kadečo) Proste som sa naučila mať to tu rada.
@zuzanapjat a ešte som si prečítala o tom ako si opísala ľudí ktorí tam bývajú :D tak keď sme prišli do tejto dediny, každý nás pred každým varoval "na neho si dajte pozor, na ňu si dajte pozor" dokonca dedinčania z okolitých dedín prevracali oči, ako si tu na domácich zvykneme. Sami domáci o sebe narovinu hovoria, že sa množili medzi sebou sesternice-bratranci, toto tu bola dosť separovaná dedina od okolia. Je tu pár priezvisk, tak si podávali vzájomne prezývky, aby vedeli o kom je reč. A vieš čo, dnes sa na tom smejeme, lebo ako všade, aj tu sú dobrosrdeční, aj keď svojskí ľudia, pravda miesto telenovely zvyknú rozoberať susedov, ale na tom sa tiež smejeme. Párkrát sme mali vyhrotenú situáciu, ale aj to sa dalo poriešiť a kto nám vadí toho ignorujeme, alebo mávneme rukou. Stále ale je tu aj veľa skutočne dobrých ľudí, priateľských atď. Len to si človek nevšimne, keď nechce.
@1inis1 a ešte jednu vec ti musím napísať. Mne sa jedno manželstvo rozpadlo a môj syn týmto trpí celý život a hlavne teraz v puberte sa to prejavilo, že som pochopila aká to je celoživotná trauma pre dieťa, ktoré potrebovalo i otca (hoci ex nejavil záujem). Preto teraz ako som vydatá druhý krát, tak som si povedala, že proste nedopustím, aby aj moje ďaľšie deti toto zažívali. Zvykla som si tu aj z toho titulu, zmenila priority, svoje postoje prehodnotila a naozaj neľutujem. Zmenou myslenia sa zmenilo všetko. Zrazu tu mám aj dobrú priateľku, pozerám sa inak na ľudí ktorí tu žijú a hľadám v nich to dobré. A hlavne vidím, že druhý syn je šťastný, spokojný, že má milujúceho otca. Ja proste za ten pocit, že je dieťa šťastné nevymením nič.
Preto si myslím, že situácia by sa opakovala. Chvíľu by si bola spoko a začalo by to zas.
@1inis1 ahoj🙂vidím, že si zase o krok ďalej.Len si dobre rozmysli ako všetko uplatis, či Ti dajú hypo, že syn dosť lipne na mužovi.Ze môžeš prísť o prácu a mať zase stres ako všetko zaplatíš, že syn pôjde do školy treba sa mu viac venovať....
Chápem Tá si na muža nahnevaná, frustrovaná, on je spokojný so synom na ihrisku a ty čakáš na bus a prídeš domov večer.
Pises 2 možnosti žiť kvôli synovi spolu al.rozvod.
Pri tej prvej nič nevyriešis neprídeš skôr domov, zase len cestuješ a budeš sa denne pozerať na to, že ty povieš, že idete plávať a on odmietne
Na tvojom mieste idem určite k psychologičke a mužovi poviem, že buď sa vrátime späť do mesta, alebo....syn by tam mal raz lepšie školy, krúžky....
Také reči čo tu píšu baby su nonsens, že vedela si koho si so vzala no vedela, ale za tie roky sa priority zmenia, čakáš od muža viac.Si o viac krokov pred ním a buď sa pridá, alebo....
Len problém vidím, že syn má s ním pekný vzťah, a ešte môže nakoniec zostať s ním
A tvoj problém nie je určite v tom, že chces chodiť po kaviarňach a nosiť značkové kabelky
@zuzanapjat To je fajn, že sa ti to podarilo. A páči sa mi aj , že ste si to spoločnými silami zútulnili podľa vašich predstáv - myslím bývanie. Ja neviem prečo, ale my sme sa nasťahovali, nič sme nemenili okrem vymaľovania stien a tak to trvá dodnes. Aj to mi vadí, proste sa aj hanbím za ten byt a v podstate som aj rada, že sem nikto nechodí. Ja to nerobím, podľa mňa sú tieto technické veci na chlapovi a ak som aj niečo navrhla, tak to bolo ukončené tým, že nemáme za čo.
@1inis1 Pekné veci sa dajú poriešiť aj za málo peňazí. Chyť sa sama, príp. zavolaj kamarátku, kamaráta s malým sa môžete zabaviť. Proste začni niečo robiť a nerozprávaj len však on nechce....
@saslavka73 nieee, veď ja som tam prežila vyše 30 rokov a nič mi tam nechýbalo.
@1inis1 Však si to písala v príspevku pred tým.
@1inis1 čo ti poviem, ja detto som sa hanbila sem aj priateľov zavolať. Iné to je v meste, iné v dome aj čo sa týka udržania poriadku. Len manžel šiel makať do zahraničia a tak sa to pohlo proste, ja som čo to podedila, tak už máme kombinované kúrenie atď. Určite aj z toho, že to nemáte na určitej úrovni pramení tvoje znechutenie. Mám tu kamošku z mesta jednu a tá sa do všetkého pustila sama, až som nechápala. Proste jej muž nemal na premeny čas, tak ona sa ešte aj stierku naučila nahadzovať. Ja som sa naučila miešať cement, minule som obkladala schodisko. Síce som sa skoro pritom dosrala od námahy, hlavne keď som na konci zistila že som dole hlavou nalepila obklad :DDD pokecaj s mužom. Čo sa ti nepáči snaž sa zmeniť (na tom dome).
@saslavka73 Čo? Akosi som sa stratila. V meste bolo vždy všetko ok.
@1inis1 O tom si písala 19:56.
@zuzanapjat vidíš, šiel robiť do zahraničia....aby ste si niečo vybudovali.
@1inis1 Nie každý chlap dokáže odísť do zahraničia. Ani môj nie. Celý deň je so mnou, stále. Ale ja sa pohnem a on sa pridá. A je veľmi pracovitý a šikovný, ale ja musím byť prvá.
@1inis1 Tiež som bola na neho nasratá. Že on sám nič. Ale viem, že ma ľúbi, škaredo mi nikdy nepovedal.
@1inis1 mozno sa mylim, ale mam z Teba dojem, ze Ty nebudes spokojna nikdy. Totiz niektori ludia su vecne nespokojni, chybu hladaju v partnerovi, v okoli, nechapu, ze ak sa o svoje stastie/spokojnost nepostaraju sami, tak jednoducho to nebude. Vzdy sa im bude zdat, ze druhi sa maju lepsie, ale nevidia, co preto ti druhi museli urobit. A napr. to, ako to vyzera v byte/dome, to je vizitka oboch partnerov. Chces ist byvat do mesta, v byte budes mozno sama (so synom), tam budes na koho cakat, ze Ti ten byt zutulni? A takychto veci bude isto viac, toto je len taka prkotinka.
@saslavka73 myslela som, že v meste mi nič nechýbalo, nie tu v takom hroznom byte.
@1inis1 Vieš čo prepáč, asi už budem ticho. Neposer sa z toho mesta.
@dskjhfdlkdjhl to nie je prkotina....to akože ja mám tu všetko financovať? Všetky práce, ešte aj prerábky si robiť? Keď byt som kúpila ja, tak očakávam, že aspoň niečo má mať chlap v kompetencií.
@dskjhfdlkdjhl ja som sa dobre mala, len som bola tak blbá, že to nedokážem teraz ani pochopiť ako som mohla všetko zanechať.
@1inis1 nepochopila si, co som chcela svojim prispevkom povedat. Jednoducho takychto problemov je v zivote na kazdy prst 10, aj viac. Ale nikto to za Teba nevyriesi, musis zacat od seba.
@saslavka73 fúúú, ja som rada, že ten môj je so mnou čo najmenej, našťastie
@dskjhfdlkdjhl veď hej, konečne som zobrala odvahu a rozhýbala sa.
@saslavka73 Pozri, nie som mladá ani naivná. A myslím si, že niekoľko rokov je už dosť dlhá doba, aby som vedela, že šťastná nie som. To nie je z času na čas, to je denno denne.