Niečo tam chýba
Ahojte, prvy krat sem pisem, neviem ci je to prosba alebo sa chcem len vyrozpravat. Vpodstate nemam ziadny velky problem, prave naopak, po rokoch neuspesnych vztahov s nespravnymi muzmi som uz ani nemyslela ze bude nejaky dobry chlap pre mna volny, ale stalo sa. Pred mesiacom som zacala randit s o rok mladsim chlapom (ja mam 26) a musim povedat bez prikraslovania ze je absolutne dokonaly, kazda zena by si takeho priala. Je pozorny, urobil by pre mna vsetko co mi vidi na ociach, sprava sa ku mne s uctou, toleruje moje nalady, jednoducho je zalubeny, co mi aj prave vcera priznal. Navyse, je to muz s buducnostou, presne ku mne, ja mam dobru pracu a tendenciu byt v buducnosti uspesna, preto som sa aj bala ze si najdem niekoho kto ma bude len zneuzivat(uz sa mi to stalo). Ale aj toto splna, je rodinne zalozeny, naozaj som nanom doposial nenasla ziadnu chybu, mame dokonca vsetky nazory na zivot rovnake. Problem je ale vo mne. Tym ako ma zboznuje, neviem sama urcit ci s nim chcem vlastne byt alebo nie. Viem, som totalne hlupa a co by ine zeny dali za takeho chlapa. Ja si to velmi dobre uvedomujem a urcite nechcem o neho prist. Proste my niektore zeny sme take, ze ked nezliarlime, alebo v dotycnom nie je kusok "grazla", tak nas to az tak nepritahuje. Bude to aj tym, ze tesne pred nim som ukoncila rocne trapenie s jednym muzom, nemali sme vztah, lebo to nebolo mozne, ale presne tam bola ta iskra, ta vasen, aj ked okrem toho bolo vela toho zle a som rada ze je to za mnou. Teraz mi to ale v sucasnom zacinajucom vztahu chyba. Sama sa trapim za to, aka som hlupa, lebo v tomto veku(uz by som mala mat rozum) a aj po tom co som uz v zivote zazila je on pre mna vykupenie, ale neviem si pomoct. Neviem co chcem vlastne citat, mozno by ste mi mohli vynadat aka som hlupa, ze vobec uvazujem nad tym, ci s nim chcem byt. Casto si citam forum a ked vidim ake maju zeny problemy s muzmi, tak dakujem bohu ze som stretla niekoho ako on. Ale chyba mi tam ta iskra, nieco, pre co by som si za nim nohy polamala (mozno by sa to stalo, keby sa na mna vykasle, co ale viem ze sa nestane). Prosim, zazila niektora to, ze si nebola ista, ci bude dotycneho milovat ale casom to prislo? Viem ze iskra sa vzdy neskor vytrati, ale je ok, ked tam ani zo zaciatku vlastne nebola? Znie to ako banalny problem, ale ja sa tym ubijam, chcem byt stastna a zazit lasku so vsetkym co k tomu patri. Nemozem povedat, ze je to cele "z rozumu" lebo je pre mna dokonaly vo vsetkych smeroch, viem ze bude uzasny otec aj manzel, to viem povedat uz teraz, mam ho rada je nam spolu dobre, len tam akoby nieco z mojej strany chyba...dakujem za kazdy aj negativny nazor, verim ze ma to privedie k tomu, aby som si vazila co mam... 😒
@sissmiss Ano, urcite to nie je tak, ze je dokonaly, ale ma mnoho pre mna vyhovujucich vlastnosti, na ktorych prave mne zalezi, aj ked to porovnam s byvalymi, proste tento mi zatial vyhovuje najviac vo vsetkom - okrem tej iskry...za inych okolnosti by som nevahala, ale takto si nie som ista, je to pre mna nestandardna situacia zacinat si vztah bez toho napatia co byva na zaciatku, ak chapes co myslim
Trochu sa v tvojom opise vidim aj ja. Ja by som tomu vztahu dala urcite sancu. Najlepsie je (aj ked sa to lahko hovori) nic neriesit, moc nad vecami nepremyslat, nechat tomu volny priebeh, zit a uzivat si zivot ako sa da. Casom sa veci vyvrbia.
Z vlastnej skusenosti ti mozem povedat, ze urcite je lepsie zalubit sa do cloveka postupne. Ja som sa na prvy pohlad (tzv ako somar do kopy sena) zalubila len raz. Od prveho momentu som bola ako v pobluzneni, dva mesiace som sa vznasala v oblakoch, bola som stastna, prestastna, ked som bola s dotycnym, chodila som po ulici a usmievala som sa jak taky debilko, no skor nez sa nieco zacalo vyvijat dalej, sa to skoncilo a prisli 4 mesiace, ktore by som uz nechcela zazit nikdy, sklamanie, bolest, trapenie, plac.. proste tak rychlo ako som vyletela do oblakov, tak rychlo som aj zletela na hubu.
Kdezto moj uz teraz manzel bol a teda je taky podobny typ ako ten tvoj 🙂 On mal o mna zaujem skor ako ja o neho, ja som ho najprv dokonca odmietala, ale on sa obrnil trpezlivostou a cakal, travili sme spolu cas ako kamarati az som sa casom do neho postupne zalubovala aj ja, tiez som sa najprv bala a sama som nevedela co vlastne chcem, no nastastie sa to cele vyvrbilo tak, ze som si uvedomila, ze presne toto je muz pre mna, s ktorym chcem byt stale viac a viac, ze sa k sebe hodime a ze nas caka pekna buducnost. Ja som to potom prestala riesit, a brala som veci ako prisli, vsetko sa v nasom vztahu udialo spontanne, bez vacsieho planovania, od spolocneho byvania, po svadbu, a na jesen tohto roku uz budeme traja 🙂
Nase manzelstvo aj celkovo vztah je velmi pokojny, ziadne burlive hadky (dokonca sme sa este ani tak vyraznejsie nepovadili... nezhody sme mali, to ano, ale vzdy sme ich dokazali vyriesit). Iskra zo zaciatku samozrejme ze bola, ale aspon podla mna to nebolo az take, ze by sa mi z toho tocila hlava, ale pritahovali sme sa, aj sa pritahujeme, rozumieme si aj v intimnej oblasti, akurat mozno ja nie som az taka vasniva akoby si on predstavoval, ale nikdy mi to nejako nevycital, pretoze je to sice dolezite, ale nie je to pre nas to najdolezitejsie. Ovela dolezitejsie je, ze sa respektujeme, ze si vazime jeden druheho a jednoducho ze sa akceptujeme a milujeme taki aki sme. So vsetkymi chybami.
Drzim ti palce, aby si aj ty dospela do takeho stadia, v ktorom budes spokojna so sebou a svojim zivotom, cas vsetko ukaze 🙂
@natalym Do takych extremov by som zas nezachadzala, ze ma zmlati :D Argumentom moze byt aj to, ze sme chodili na rovnaku skolu, sme z rovnakeho mesta, mame vela spolocnych znamych a kazdy si o nom mysli len to dobre, takze ak by bol nejaky skryty nasilnik, uz by sa to ku mne dostalo. Proste je to normlany spravny muz, ktorych je na svete vela, len su zvycajne uz zadani
@markina8 Hmmm no ja neviem ja som mala presne takyto vztah pred par rokmi a stale som sama seba presviedcala - aj aj ine baby mi to vraveli, ked na to prisla rec ze je to normalne, nemusi tam vzdy by "vznasanie v oblakoch" atd atd ze mam byt rada ze mam co mam a tak sli roky a napokon sme sa rozisli. Samozrejme, mozem sa mylit, je to len moj osobny nazor , ale u mna to bolo jednoducho preto, lebo som necitila to blaznive zalubenie na zaciatku ked ma byt najsilnejsie. Akosi som mala ten iracionalny pocit ze cely vztah bol o nieco ochudobneny potom...A tiez to bol u mna prvy takyto vztah "bez iskry" . A aj posledny.
@markina8 ja som bola podobne s mojim muzom... 😉 on bol do mna zalubeny na zaciatku viac, ja som bola spokojna, mala som ho rada, bol ku mne dobry, mily, chodili sme po vyletoch, staral sa o mna...len ako ty hovoris take zblaznenie donho nebolo. On ma chcel za zenu, pomerne skoro sme mali svadbu, a nejako v tom case ked sme sa mali brat, prisla i ta iskra, zacala som mat onho aj velky strach ked sa niekde zdrzal a hned nezavolal.
Samozrejme drahy postupne ukazal aj nejake tie negativne vlastnosti, prisli i hadky, nezrovnalosti...hlavne pri detoch, nie je umenie dobre vychadzat, ked su mladi sami. 😉 Zatial sme to vzdy nejak spolu ustali, mame sa velmi radi, uz je to taka realistickejsia zrelsia laska ako na zaciatku.
@ingelika78 Vies, tak ludia su rozni, kazdy potrebuje v zivote, v tom vztahu nieco ine.. ale to je normalne, vsetci sme predsa jedinecni. Kazdy musi prist na to, co ho robi stastnym, a ci najde takeho partnera, s ktorym si bude vyhovovat po cely zivot. Niektori maju to stastie a najdu svoju spriaznenu dusu hned, ini si musia pockat (ako aj ja), ini stale hladaju a niekto nikdy nenajde..
Ale tak urcite by som na mieste zakladatelky tomu dala sancu, resp by som to neriesila, a casom sa ukaze ci su si sudeni alebo nie.
@markina8 ja som pri prvom partnerovi nebola zaľúbená a po 4 rokoch sme to ukončili...kamoska bola na začiatku vzťahu s terajším manželom veľmi vlazna (a to je slabé slovo) a teraz po 7 rokoch sú takmer dokonalý pár, zohratí, harmonicki...neviem, ako to má s citmi ale vyzerá veľmi spokojne..
Pridávam sa k názoru, že mesiac je málo...aj on sa ešte vyfarbí (dokonalý neexistuje 😉) a na seba netlač, neanalyzuj a daj si čas...pol roka, rok...veď si ešte mladá
Skús si predstaviť, že by toto isté napísal tento tvoj terajší partner? Ako by si sa cítila ty, keby si prišla na to, že by mu vo vašom vzťahu "niečo chýbalo"?
@apb Mozno ze je len hanblivy. Alebo nestretol tu pravu pre neho, doposial. Vela ludi sa pozeni, povydava, len preto lebo by sa uz patrilo, alebo preto lebo otehotneju, alebo su uz na seba navyknuti, a pritom tie vztahy su podla mna vacsinou (aspon z mojho pohladu) dost nestastne. Potom zistia ze to nie je ono, ale kedze su tu deti, tak to drzia spolu kvoli nim, potom sa zacnu podvadzat a dakujem pekne.
My sme mali teraz stretavku zo strednej, a niektore spoluziacky tam rozoberali take veci, ze ja som normalne nechapala. Ked je uz zena zmierena s tym, ze jej muz nechodi castejsie domov so sluzobky kvoli nej, ale iba kvoli ich dietatu, tak to uz je potom aky vztah. Ja osobne si to neviem predstavit. Moj muz ked odchadzal s chalanmi na tyzdennu rybacku do Madarska, den pred odchodom som sa rozrevala, lebo mi bolo za nim smutno, este ani neodisiel 🙂 Ale tak hormony, ano, jasne, ale smutno by mi za nim bolo aj keby som nebola tehotna. Tyzden sme neboli spolu a ked sa vratil, to bolo radosti akoby sme sa nevideli minimalne mesiac 🙂
@pianistka hej presne tak ja s tym len suhlasim vela ludi zacalo tzv. vlazne - ako tu aj jedna baba pise a maju krasny stabilny vztah - to sa neda pausalizovat. Ja som to len napisala preto ze zakladatelka citi ze sa jej nieco nezda, tak som iba chcela podotknut ze nie je sama...
@markina8 mesiac je malo.
daj tomu este cas.
mozno casom zistis, ze je uzasny a nebudes chapat, preco si to hned nevidela.
ale ak tam bude pretrvavat pocit, ze ten vztah je divny, ze ti na tom nieco nesedi, ze ti nieco chyba, atd, tak nan daj a chod od toho.
kamoska mala pocit, ze toho svojho miluje, boli spolu roky rokuce, byvali uz spolu, sobas bol naozaj ocakavany krok dalej. ale aj tak citila, ze vydat by sa zanho nemala. uz tam boli malicke signaly, ze to nebude fungovat. no vzala si ho. prave pre to "co ak iba vymyslam a budem to lutovat?". urobila zle. dnes su obaja strasne nespokojni v manzelstve.
aj keby to bol fajn spolahlivy chlap, dobry muz a dobry buduci otec. ak tam jednoducho nieco nehra, tak sa to medzi vami urcite pokazi. ludia maju ocakavania a tie ak sa nenaplnaju (aspon nejak), tak nastupuje vnutorna nespokojnost, ktora sa navonok prejavuje v roznych (casto nesúvisiacich) oblastiach a ublizite si navzajom. tym horsie, ak su tam deti.
ano, mozno budes obcas mat myslienky: keby som s nim bola byvala ostala... ale ver tomu, ze keby si ostala, tak budu myslienky: preco som radsej nedala na tvoj pocit a neodisla?.
kazdopadne mesiac je malo, este pockaj.
@markina8
Joj tak to vobec neries. Ked ti je s nim dobre tak s nim bud. Vsak mu nemusis hned slubit ze s nim budes navzdy. 🙂 Daj tomu sancu. Viem ze v tomto veku uz chces niekoho na stalo ale to sa neda predpovedat, to nikdy nevies ako to vypali.
Ja som tak mala s mojim manzelom, teda od zaciatku tam bola iskra, vsetko ale nikdy som o nom nerozmyslala ako o buducom manzelovi. Jednoducho som si ten vztah uzivala a nechala to volne plynut.