Niečo tam chýba
Ahojte, prvy krat sem pisem, neviem ci je to prosba alebo sa chcem len vyrozpravat. Vpodstate nemam ziadny velky problem, prave naopak, po rokoch neuspesnych vztahov s nespravnymi muzmi som uz ani nemyslela ze bude nejaky dobry chlap pre mna volny, ale stalo sa. Pred mesiacom som zacala randit s o rok mladsim chlapom (ja mam 26) a musim povedat bez prikraslovania ze je absolutne dokonaly, kazda zena by si takeho priala. Je pozorny, urobil by pre mna vsetko co mi vidi na ociach, sprava sa ku mne s uctou, toleruje moje nalady, jednoducho je zalubeny, co mi aj prave vcera priznal. Navyse, je to muz s buducnostou, presne ku mne, ja mam dobru pracu a tendenciu byt v buducnosti uspesna, preto som sa aj bala ze si najdem niekoho kto ma bude len zneuzivat(uz sa mi to stalo). Ale aj toto splna, je rodinne zalozeny, naozaj som nanom doposial nenasla ziadnu chybu, mame dokonca vsetky nazory na zivot rovnake. Problem je ale vo mne. Tym ako ma zboznuje, neviem sama urcit ci s nim chcem vlastne byt alebo nie. Viem, som totalne hlupa a co by ine zeny dali za takeho chlapa. Ja si to velmi dobre uvedomujem a urcite nechcem o neho prist. Proste my niektore zeny sme take, ze ked nezliarlime, alebo v dotycnom nie je kusok "grazla", tak nas to az tak nepritahuje. Bude to aj tym, ze tesne pred nim som ukoncila rocne trapenie s jednym muzom, nemali sme vztah, lebo to nebolo mozne, ale presne tam bola ta iskra, ta vasen, aj ked okrem toho bolo vela toho zle a som rada ze je to za mnou. Teraz mi to ale v sucasnom zacinajucom vztahu chyba. Sama sa trapim za to, aka som hlupa, lebo v tomto veku(uz by som mala mat rozum) a aj po tom co som uz v zivote zazila je on pre mna vykupenie, ale neviem si pomoct. Neviem co chcem vlastne citat, mozno by ste mi mohli vynadat aka som hlupa, ze vobec uvazujem nad tym, ci s nim chcem byt. Casto si citam forum a ked vidim ake maju zeny problemy s muzmi, tak dakujem bohu ze som stretla niekoho ako on. Ale chyba mi tam ta iskra, nieco, pre co by som si za nim nohy polamala (mozno by sa to stalo, keby sa na mna vykasle, co ale viem ze sa nestane). Prosim, zazila niektora to, ze si nebola ista, ci bude dotycneho milovat ale casom to prislo? Viem ze iskra sa vzdy neskor vytrati, ale je ok, ked tam ani zo zaciatku vlastne nebola? Znie to ako banalny problem, ale ja sa tym ubijam, chcem byt stastna a zazit lasku so vsetkym co k tomu patri. Nemozem povedat, ze je to cele "z rozumu" lebo je pre mna dokonaly vo vsetkych smeroch, viem ze bude uzasny otec aj manzel, to viem povedat uz teraz, mam ho rada je nam spolu dobre, len tam akoby nieco z mojej strany chyba...dakujem za kazdy aj negativny nazor, verim ze ma to privedie k tomu, aby som si vazila co mam... 😒
@marca12 ale kdežeeeee to by ma ani nenapadlo takto uvazovat si este mlada.... Ja som sa zoznamila s manzelom ked som mala 34 a on 36 a tu som🙂
@markina8 tvoj "príbeh" im spadol ako z neba, lebo pred 3 týždňami som ukončila pármesačný vzťah (skôr pokus oň) z presne takých istých dôvodov a istú dobu pred tým i potom som uvažovala, či som ja vôbec normálna. Lebo ten chlap bol - presne ako ty popisuješ - stelesnenie dokonalosti (pre mňa). Totálne sme sa k sebe hodili, bol milý gentleman, vtipný, celé hodiny sme vedeli prekecať na hocijakú tému, bol vtipný, starostlivý, rodinne založený, pracovitý, mali sme rovnaký pohľad na svet okolo, veľmi podobné záľuby, snáď úplne totožnú povahu... Vlastne mal po povahovej stránke všetko, o čom som kedy len snívala. Boli sme spolu pár mesiacov, páčil sa mi, ale len tak akože "môže byť, prečo nie". Z jeho strany to dosť rýchlo prešlo v zamilovanosť, ja som sa tešila z jeho spoločnosti no nič viac. Po čase som považovala za dobré sa mu s tým opatrne, ale maximálne úprimne zveriť (na čo som sa odhodlávala niekoľko týždňov, lebo tiež som mala dojem, že stratiť takého človeka je zásadná chyba). Navrhla som pokračovať tak, že trošku pribrzdíme, budeme sa ďalej stretávať a spoznávať, samozrejme, ak chce on, lebo to bol on, komu moja úprimnosť ublížila... Odmietol, lebo preňho to bolo jednoducho už teraz viac než pre mňa, nevedel sa s tým zmieriť, bol sklamaný. Ja prvý deň tiež, poplakala som si - za to, že som niekoho ranila. A potom - veľká úľava!
Neviem, čo ti tu radia ostatné žienky, určite si to prečítam, keď budem mať viac času, lebo som zvedavá. Ale moja rada - mimochodom som tiež v tvojom veku a tiež som si odžila pár sklamaní 😉 - dajte si čas na spoznanie, resp. daj si ho ty, aby si si vyjasnila, čo ti rande/stretnutia s ním dávajú. Či sa cítiš viac príjemne alebo nepríjemne (kvôli odlišnému naladeniu vo vašom vzťahu), buď k sebe úprimná, či je to to, čo chceš, či v tom chceš pokračovať. Iskra sa možno objaví o týždeň-dva-mesiac. A želám ti, aby to tak vyšlo 🙂 No možno nepríde vôbec. To chce len čas. A ak by to neprišlo, tak moja rada (možno je nanič, neviem, lebo nie som nejaký expert na vzťahy, keby áno, nie som sama 😀 )- necíť sa hlúpo, proste to ukonči, lebo myslím, že vo vzťahu musí byť - a to minimálne na začiatku - aj niečo viac ako len pocit "je fajn, môže byť". Držím ti palce 🙂
PS: nemyslela som si, že takí chlapi, ako bol ten môj, sa ešte vyrábajú. Teraz si vravím - no ale keď sú ešte k dostaniu, možno na mňa kdesi čaká aj výrobný model "dokonalá povaha + príťažlivosť" 😉 Tak prečo nedúfať aj v to... 😎
@markina8 ja som v tomto "staromódna" a tak u nás nič intímne neprebehlo 🙂 Nechcela som, kým som si nebola istá, že toto je ten správny, potom by to bolo podľa mňa voči nemu ešte viac nefér. Ale musím povedať, že mňa vôbec nepriťahoval, takže po tejto stránke to v našom (vlastne mojom) prípade bolo o to jednoduchšie rozhodnúť sa, čo ďalej.
aha, tak este tam citim u mna sancu ze by to mohlo vyjst lebo mna on fyzicky pritahuje a je to pre mna aj dost dolezita sucast vztahu... keby sa mi fyzicky nepacil, to by som asi uz vobec neuvazovala, ze co dalej...No je to teraz ako na hupacke, raz si poviem ze som s nim stastna, ze ho mam rada atd. a za par minut, ze chcem byt sama a ze to nema vyznam...proste zena 😀
@dotka04
@markina8 podľa mňa je to tiež dôležité, práve preto som ja nevidela cestu ako ďalej, lebo keď je ti od niekoho aj bozk nepríjemný, tak to podĽa mňa neznačí nič dobré 😀 A s tým "proste žena" máš úplnú pravdu, ja tiež niekedy len uvažujem, analyzujem, porovnávam a dobre viem, že to je naprd prístup, ale robím to 😀 😀
Ked toto riesis hned na zaciatku,ruky od toho prec.aj ja som stretla vela chlapcov,kt.boli dokonali,len ja som presne ako ty stale pocitovala,ze chyba iskra.sice som som so ziadnym nespala,lebo som to vzdy ukoncila.citila som sa ako truba,kt.nie je nik dobry. A potom prisiel moj muz,a uz po prvom stretnuti som vedela ze s nim chcem prezit zivot.po 3mesiacoch sme mali zasnuby,po roku sme sa brali.sme spolu 8rokov,mame dve deti a stale ma prekvapuje,ze ta iskra medzi mami stale je.uz to nie ako na zaciatku,ale kazdym dnom ho lubim viac.takze ak ti tam nieco chyba,pockaj,uvidis,ale ja som za to,radsej z kratsej cesty.
Ahojte, viem ze vsetky tu rady citame to, ako dopadli niektore pribehy z fora po dlhsom case. Tak sem napisem ako dopadol ten moj 🙂
Ostali sme spolu, coskoro to budu dva roky a ako tu poniektore pisali, ze nikto nie je dokonaly, tak mali 100% pravdu a aj ten moj sa neskor (cca po pol roku) ukazal, ze je aj celkom nervak atd .:D a tak to zacalo bavit ovela viac aj mna, dokonca sa to pomaly ale isto otocilo, ze ja som sa jemu "vtierala" a on ma musel "odmietat" 🙂)
No a ostat s nim bolo moje najlepsie rozhodnutie, po case som sa aj ja zalubila(ked si on zlozil ruzove okuliare) a teraz sa velmi milujeme a chystame spolocnu buducnost 🙂
Tak mozno toto pomoze zenam, ktore maju podobny "problem" aky som mala ja, i ked oproti inym pribehom tu, je to vlastne banalita...kazdopadne, treba vytrvat a dat sancu 🙂
@marca12 ja som sa citila dva roky podobne, ze uz je mi to hadam aj sudene, ano aj ked niekto by povedal, ze som este mlada ale ked su okolo teba same pariky a uz pomaly nikto volny, tak to s tebou aj tak nieco spravi. No a preto nechcem zahodit tuto sancu mat dobreho chlapa a len dufam ze sa zalubim, ved poznam aj pary kedy to prislo postupne a teraz su najstastnejsi