Nikdy nie je neskoro
STOJI TO ZATO PREČÍTAŤ SI TO... Vrátil som sa domov, moja manželka práve prestierala stôl k večeri, chytil som ju za ruku a povedal som jej: - Musíme sa porozprávať.- Sadla si a začala pokojne jesť. Uvidel som bolesť v jej očiach. Ponáhľal som sa a nevedel som, čo povedať. No musel som jej oznámiť, o čom som už dlho premýšľal. -Chcem sa rozviesť, - začal som pokojne. Zdalo sa mi, že moje slová ju nerozčúlili, namiesto toho sa ma mäkko opýtala: -Prečo? Vykrútil som sa a neodpovedal jej, čo ju nahnevalo. Moje srdce teraz patrilo Džejn. Neľúbil som viac svoju ženu. Iba som ju ľutoval! Nasledujúci deň som sa vrátil domov veľmi neskoro a videl som ju, ako niečo píše za stolom. Nevečeral som, iba som si ľahol do postele a hneď som aj zaspal, pretože som bol unavený po bohatom dni s Džejn. Ráno mi oznámila svoje podmienky rozvodu. Nič odo mňa nechcela, iba ma prosila o jeden mesiac odkladu nášho rozvodu. Prosila ma, aby sme sa za tento jeden mesiac snažili zo všetkých síl žiť maximálne normálnym životom. Uviedla veľmi jednoduché príčiny. Náš syn mal o mesiac skúšky a ona nechcela narušiť jeho prípravu naším rozvodovým procesom. Mne to vyhovovalo. No mala ešte jednu prosbu. Prosila ma, aby som si spomenul na začiatok nášho rodinného spolunažívania, ako som ju niesol na rukách do izby ako v deň našej svadby. Prosila ma, aby som ju každé ráno počas tohto mesiaca nosil na rukách z našej spálne k vchodovým dverám. Pomyslel som si, že sa zbláznila. Len preto, aby som urobil naše posledné spoločné dni znesiteľnými, prijal som jej zvláštnu požiadavku. Medzi nami nebolo blízkosti a intímnosti, čo ešte viac zdôrazňovalo moje rozhodnutie rozviesť sa. Preto, keď som ju niesol v prvý deň, vyzerali sme veľmi nešikovne. Náš syn so smiechom tlieskal: -Oco nesie mamu na rukách. Jeho slová ma pichli. Zo spálne do obývačky, potom k dverám, išiel som viac ako desať metrov držiac ženu na rukách. Zatvorila oči a povedala mäkko: -Nehovor nášmu synovi o rozvode. Prikývol som a cítil som, ako sa ma to na chvíľu dotklo. Pustil som ju pri dverách a ona vyšla von smerom na autobusovú zastávku, aby odišla do práce. Ja som odišiel do kancelárie. Vošiel náš syn a povedal, že je čas vyniesť mamu. Moment, keď otec vynáša na rukách jeho matku, sa stal základnou súčasťou jeho života. Moja manželka kývla rukou na syna, aby podišiel bližšie a silno ho objala. Otočil som sa. Bál som sa, že si to rozmyslím v túto poslednú minútu. Potom som ju vzal na ruky, keď som šiel zo spálne cez obývačku do predsiene. Jej ruka obvinula moju šiju mäkko a prirodzene. Držal som jej telo pevne a blízko, tak isto, ako v deň našej svadby. Ale jej oveľa menšia váha ma znepokojila. V posledný deň, keď som ju držal na rukách, zmeravel som. Syn odišiel do školy. A ja som ju ešte stále silno držal. Povedal som jej, že som si nevšímal, že v našom vzťahu jednoducho chýbala blízkosť. Odišiel som do kancelárie, a tak rýchlo som vyskočil z auta, že som ani nezatvoril dvere. Bál som sa, že čokoľvek, čo ma zdrží, donúti ma rozmyslieť si to, čo som práve chcel urobiť. Vyšiel som po schodoch. Džejn otvorila dvere a ja som jej povedal: -Prepáč, Džejn, nechcem sa rozvádzať. Džejn sa akoby zrazu prebudila zo sna. Dala mi facku, potom zabuchla dvere a rozplakala sa. Zišiel som dole a odišiel autom preč. V kvetinárstve, po ceste domov, som objednal kyticu kvetov pre moju ženu. Predavačka sa ma opýtala, čo má napísať na kartičku. Usmial som sa a povedal jej: -Budem Ťa vynášať na rukách každé ráno, kým nás smrť nerozdelí!!! V ten večer som odišiel domov s kvetmi v rukách a s úsmevom na mojej tvári, vyletel som po schodoch a našiel som svoju manželku v posteli – mŕtvu. Moja manželka bojovala počas mnohých mesiacov s rakovinou, no ja som bol tak zaujatý Džejn, že som si to ani len nevšimol. Vedela, že skoro umrie a chcela ma uchrániť od negatívnej reakcie nášho syna v prípade, že by sme sa rozviedli. Aspoň v očiach nášho syna som – ja - milujúci manžel. Drobnosti v našich rodinných vzťahoch – to je to, čo má skutočne význam, nie je to dom, ani auto, ani peniaze v banke. Preto si nájdite čas na svoju polovičku a robte tie drobnosti jeden pre druhého, tie, ktoré vytvárajú blízkosť a rodinné vzťahy. Aby ste mali naozaj šťastnú rodinu
@voskovka už som ten príbeh pred časom čítala....ja tiež keď mám niekedy sama zo seba pocit, že som voči partnerovi protivná, tak si poviem - správaj sa tak, ako keď ste sa poznali dva týždne - keď si sa snažila ukázať sa v tom najsamlepšom svetle 😎 , veď to tak môže byť medzi nami stále, len sa žiadny vzťah nikdy nesmie považovať za hotový, denne je treba na ňom pracovať, aby bol stále krásny, zaujímavý. My sa poznáme len pár rokov, ale že to ide aj po desiatkach rokov uvedomovať si denne, čo ten druhý pre nás znamená, chystať si drobné prekvapenia, vážiť si jeden druhého a veľa sa spolu smiať, ma naučilo spolužitie mojich rodičov, aj svokrovcov.
som myslela, že toto je fórum, a nie že sa tu píšu príbehy, ktoré už dááávno kolujú na nete,
Dakujem voskovka za tento pribeh. Rozplakal ma. Ked sa aj nepodari zachranit vztah medzi dvomi, mali by byt uchranene deti a mysliet si o svojich rodicoch len to najlepsie a ze spravili nech sa rozhodli akokolvek, len to najlepsie.
@motylikova3 aj mna rozplakal a vzala som si z toho vela ze muza milujem a nemozem bez neho byt aj po 6tich rokoch aj po veciach co sa udiali u nas si vazim deticky a rodinu ako taku tak nechcem aby moji synovia vyrastali v takom prostredi ako ja.proste to tak nechcem.
a ked si predstavim ze by sa mu nieco stalo a uz by som ho nikdy doma nemala alebo detom tak by som asi umrela tiez.
@jarka721 kedysi som brala zivot inak gombicka lasky svadba cakanie na dietatko proste nikdy by som nepovedala ze potom neskor pridu take problemy najskor so starsim synom kde som sa skoro nervovo zrutila pri zisteni jednej choroby potom ine veci potom zase nieco krasne druhe tehotenstvo a zase nieco zle trapenie s druhym synom po narodeni atd atd
clovek si musi uvedomit ze po chvilach smutku a nestastia pridu pekne chvile a tie,ten nas zivot skrasluju.
dolezite je naucit sa zit so vsetkym co nam zivot prichysta.
Prezili sme s muzom velku krizu a to fakt velku ze som uz 2x bola donutena sebou do rozvodu ale neviem si predstavit zivot bez neho kazdy den sama s detmi a dokolecka neustale len mama kde je tatik preco nie je doma...... 😖
takze vsetko sa da len musia dvaja chciet..... (nam pomohlo ze sa muz odstahoval a vtedy si on uivedomil aj ja ako si chybame a ze to proste takto byt nemoze)
každé fórum musí predsa z niečoho existovať. len keby tie príbehy niektoré aspoň trochu reálne boli, a nie ofachčené odniekiaľ...
takto nejak podobne sme boli na tom my a nase manzelstvo (teda okrem toho smutneho konca) a uz teraz viem ze za vsetkym co bolo som urobila ciaru a robime veci ako par dni po nasej svadbe......... (a to podotykam ze som uz 2x podala ziadost o rozvod) . a svojho muza nekonecne milujem a svojich synov tiez . 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵 😵