• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Nový začiatok, nový život. Prežili ste niečo podobné?

4. decembra 2012 
Ahojte,
otváram túto tému, lebo by som chcela vedieť ako ste začali znova.
Odchádzam od priateľa, s ktorým máme skoro ročného syna. Náš vzťah nefunguje už veľmi dlho a ja som pri ňom nešťastná. Najprv som si to nechcel priznať a keď mi navrhol, aby sme mali dieťa, zamerala som sa iba na to. Ale malý náš vzťah nezachránil, oddialil iba nevyhnutný koniec.
Je to len pár dní, čo som sa s ním rozišla, teraz chystám sťahovanie a vybavujem všetky záležitosti. Dohadujeme majetkové veci, stretávanie s malým a tak podobne. Len ja mám strašný strach z budúcnosti. Viem, že v tomto vzťahu by som bola už iba nešťastná a dúfam v lepšiu budúcnosť.
Napíšte mi, prosím, ak ste niečo podobné prežili, ako ste to zvládli, ako sa vám darí, či ste si našli niekoho nového k sebe a hlavne, či ste šťastné? Ďakujem, za každý príspevok.
14. aug 2008 o 09:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj. ja som sa tak rozisla s priatelom pred piatimi rokmi. bolo to z rozumu a nie preto, ze by som ho uz nemilovala a preto to bolo velmi tazke. no proste som vedela, ze to nema vyznam a ze sa velmi trapim a tak som to jedneho dna po styroch rokoch ukoncila......trvalo mi dva roky kym som sa z toho ako tak dostala, no teraz viem, ze to bolo spravne rozhodnutie a ze nic lepsie som nemohla urobit. teraz mam uz skoro rok noveho priatela a verim, ze aj ty stretnes toho praveho a budes stastna..... drzim ti mooooc palce. budes to mat tazke, ale neboj zvladnes to.
14. aug 2008 o 09:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
angua
možno by si mala skočiť medzi slobodné mamičky. Väčšina z nich je sama práve z vlastnej vôle, pretože potrebovali oslobodiť seba a pomôcť svojmu dieťatku...tam Ti iste ich príbehy pomôžu aké to je:slight_smile:
Mne to teda pomohlo. Aj keď ja som ho musela opustiť, resp. vyhodila som ho z bytu a bola som len v 8tt.
14. aug 2008 o 10:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
lollitka, ďakujem. ja som s priateľom bola skoro 10 rokov a stále ho ešte milujem. tiež je to rozhodnutie rozumu, takže sa vo mne momentálne bije srdce a rozum a o to je to ťažšie.

martinka, dík za tip. určite pozriem.
14. aug 2008 o 10:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
angua ja som bola s bývalým mužom cca 5 rokov a malý nemal ešte ani rok ked som sa rozhodla rozviesť, totálne na nás kašlal,k tomu ma fyzicky napádal takže už som bola v takom stádiu že som bola vlasne stále sama...Ale bať som sa bála to je jasné, ved každý sa bojí niečoho nového...Ked mal syn cez dva roky, stretla som svojho terajšieho muža a môžem ti povedať že teraz s odstupom času nebanujem, naopak som rada, že som sa vtedy rozhodla od neho ísť...
14. aug 2008 o 10:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
angua27
ahojky ja som bola s mojim priatelom tri roky,, vzali sme sa a asi po roku manzelstva som si uvedomila,ze som na vsetko podstate sama, uz ani peniaze domov nensoil,,, ani sa o nas nestaral , ked sa mala narodila, bolo to potom este horise, prve 2 mesiace bol starostilivy, stasty tatinek a potom, vidiel uz len sam seba a hlavne svojich kamaratov...cele dni som bola sama doma , po veceroch, prisiel vikend a nikdy som ho nevidela....strachovala, kde je s kym je a ci sa mu nahodou neco nestalo a pri tom on na nas kaslal,,, cim ja som sa o neho bala...
Povedala som si a dost...nepotrebujem taky zivot v strachu a stresu co bude, co sa stane alebo co urobi....tak sme sa rozviedli, aj ked som nechcela.Teraz je to uz 10 mesiacov, co sme od seba a som stastna...nestrachujem sa ...stretla som nekho s kym mi je dobre a som rada, ze ho mam...

Zo zaciatku to bolo tazke,,,ale uz len kvoli malej som to zvladala....
drzim palce...
14. aug 2008 o 14:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte, ja som bola vydata asi 10 rokov, ked som sa dozvedela, ze mangel ma milenku. tajil to 5 rokov. najskor nechodil domov kvoli praci, podnikal, a potom kvoli nej. kym sme nic nemali, tak bol s nami, ked zacal zarabat velke prachy, tak ho klofla mlada. v manzelstve som mala akutny nedostatok citu - teda, ziadny cit, bola som na vsetko sama, ale ked som sa to dozvedela, skoro som skolabovala. nikoho som nemala, kto by ma polutoval, kto by pomohol...vobec som si nevedela prestavit, ze sa rozvediem. dcera nieco citila, nedarilo sa jej v uceni, boli problemy a ja som bola na vsetko sama..jedine, co lutujem je, ze som nesla ku psychologovi. problemy sa kopili, aj v rodine, a s tym prisli aj psychicke problemy, ktore sa po takom dlhom case tazko riesili.. :frowning2:

..teraz mam super chlapa, ktory je citlivy, stara sa o nas, vazi si ma, lubi ma, aspon to vravi..mame sice aj problemy, z coho som sice smutna, ale dufam, ze sa vyriesia..

vsetkym drzim palce, da sa to zvladnut, aj ked to tak na prvy pohlad nevyzera.. :dizzy_face:
14. aug 2008 o 15:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojky...

My sme s byvalym manzelom chodili asi 2 roky, potom sme sa vzali.
Este ked sme boli len priatelia, nechcela som vidiet veci, ktore sa v buducnosti stavali coraz vacsim problemom. Stale som si vravela, ze on sa zmeni. Ale omyl... Najvacsi omyl je, ked zena ostava pri muzovi, ktory za to nestoji a este si nahovara, ze bude lepsie.
Tolko sanci, kolko dostal moj byvaly manzel, nedostal odo mna nik za cely zivot. A ani nedostane, pretoze uz nemam 19 a na veci sa pozeram viac realnejsie.

Myslela som si,z e nikoho nedokazem milovat tak ako jeho, ale napokon, po 2 ci 3 rokoch manzelstva som to uz nezvladala, vacsinu noci som preplakala, a tak odisli sme k nasim.
S rozvodom sa mi nechcelo unuvat, nebolo to dolezite, az kym som nespoznala terajsieho manzela, do ktoreho som sa hrozne zalubila. A zrazu sa veci zacali hybat velkou rychlostou.

Nikdy nelutujem, ze som odisla od muza, ktory ma len robil nestastnou
14. aug 2008 o 15:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
autor
baby, dík za podporu a vaše skúsenosti. som rada, že to ani jedna neľutujete. dúfam, že aj ja sa s toho čo najskôr dostanem. niekde som nedávno čítala, že zo vzťahu s nejakým človekom sa vytriezvie asi tak za polovicu času, čo s ním človek bol. tak sa mám na čo tešiť, najbližších 5 rokov by som mala triezvieť. dúfam, že to bude rýchlejšie. :frowning2:
15. aug 2008 o 12:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
v momente samostatneho byvania to bola ulava...
vela stastia, neobracaj sa spat a nezabudni na dovod ,preco si sa tak rozhodla-nikto sa nemeni. :wink:
16. aug 2008 o 18:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
bibula
uplne suhlasim do bodky :wink: , presne netrbasa pozerat za tym co bolo :slight_smile: treba zit tu a teraz :grinning:
krasny dnik vsetkym :grinning: :wink:
16. aug 2008 o 18:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som sa rozviedla pre to, aby som sa mala lepšie a netrpela jeho bitky a ponižovania. vlastne mi padol kameň zo srdca a vôbec som nemyslela na to, čo bolo pred týždňom, dvomi, rokom...
našťastie som mala vlastný byt, je vo vlastníctve mojej mami, takže náhradné bývanie som mu nemusela vybavovať ani vyplácať ho. veci čo kúpil mi nechal a zobral si len obývaciu stenu. teraz som sama a na chlapa ani nepomyslím, lebo na to nemám čas. a ani chuť.
16. aug 2008 o 22:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a ako to zvladate financne?ja si neviem predstavit ako by som vyzila so synom preto som este stale s nim...... :frowning2:
14. feb 2012 o 12:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@dada26920 na maleho Ti predsa musi platit vyživne. mas kam ist byvat? aspon docasne? k rodicom napriklad, alebo do podnajmu...ste zobrati alebo nie? si na materskej?
16. feb 2012 o 07:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@teleranka vyzivne je proti skutocnym vydavkom na dieta uplne smiesna suma, bohuzial si velmi vyssiu nevynutis :frowning2:
@dada26920 ja mam pracu, ktora nas zivi, nemame toho vela, ale staci nam to, snazim sa setrit, casom sa clovek nauci, co ozaj potrebuje a co nie, ja som vzdy vysla s peniazmi, ale nie vzdy to bolo jednoduche, problem je skor s casom, nemam ziadny pre seba, vsetok venujem len malemu
16. feb 2012 o 13:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
momentom vynesenia rozsudku o rozvode som pocítila takú nesmiernu úlavu , neviem či ste to niektorá zažili ---- ale ja som myslela že budem plakať a dlho sa z toho spamätávať, ale dodnes si pamätám ako som išla Masaryčkou v ZA a bol marec, pekný a teplý a ja som si to celý čas užívala, pozerala výklady a kupila si v Makyte perfektné tričko.
To že som sa prvý krát rozviedla bol asi jeden z najlepších krokov ktoré som v živote urobila.
Dnes mám druhého manžela, aj my sme prešli pár búrkami ale je to úplne o niečom inom .
16. feb 2012 o 13:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@maminuska ja som to tiez prezila velmi podobne... myslela som, ze budem z toho smutna, ale odkedy sa definitivne odstahoval ja som sa zacala opat uprimne usmievat a uzivat si zivot s malou... ako keby som sa zbavila balvana ktory ma tahal k zemi... no a dlho netrvalo a do mojho usmevu sa zamiloval moj buduci manzel :slight_smile: vlastne ja a moja dcerka sme sa do neho zalubili :slight_smile: tiez mame hadky ale uplne o niecom inom... :slight_smile:
24. nov 2012 o 15:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@angua27 presne ako píšu baby, ja som odišla minulé vianoce od bývalého /teda oficiálne ešte manžela, lebo súdy sú súdy :stuck_out_tongue_closed_eyes: / a ono sa tento posledný rok nedá absolútne porovnať s tým predošlým, kedy sme sa spoločne hrozne trápili. je to samozrejme ťažšie čo sa týka napríklad financií @dada26920 a ďalších vecí ale ked citite ten klud v duši, že ste sa vyslobodili z toho trápenia, tak idú peniaze aj všetky pochybnosti bokom. a ak sa aj občas prikradnú, treba si spomenúť na ten moment kedy ste sa definitívne rozhodli odísť a dovod pre ktorý tomu tak bolo a svet je hneď krajší :slight_smile:
24. nov 2012 o 15:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@kristiii, ahoj, dík za podporu. tému som založila pred 4 rokmi. :wink: tiež som sa už posunula ďalej. :wink:
25. nov 2012 o 08:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@angua27 mna by zaujimalo ako to dopadlo, ako si to vsetko prezila.. ak to nie je pre teba problem napis ako to dopadlo :slight_smile:
25. nov 2012 o 22:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@kika_c, ahoj, nemám problém napísať o mojom živote. len neviem kde začať. :wink: od exa som sa odsťahovala k mojim rodičom, kde sme s malým ostali 4 roky. v lete sme sa konečne presťahovali do vlastného, finančne to nie je jednoduché, ale som hrdá na to, že som schopná uživiť seba, malého a byt. :wink: často je to síce s odretými ušami, ale dá sa.
s exom sme nakoniec ostali priatelia, tiež to však nebolo jednoduché. zo začiatku sa s malým nechcel stretávať, našťastie do neho húdli všetci naši kamaráti, obe rodiny a aj ja. s malým majú teraz super vzťah a pravidelne sa vídajú. výživné mi platí celom fajn, ak mám vyššie náklady na malého, vždy prispeje polovicou. ak potrebujem s niečim pomôcť v domácnosti, nie je problém. myslím, že sa to vyvŕbilo celkom fajn. pred cca. dvoma rokmi sme to skúšali dať znova dokopy, ale po pár týždňoch sme zistili, že priatelia áno, partneri nie. máme teraz celkom fajn vzťah, nehádame sa, pomáhame si a na výchove sa dokážeme dohodnúť. stálo to, však veľa síl.
čo sa týka nového partnera, tam šťastie nemám. a pri skúsenostiach, ktoré ma za posledné obdobie postretli som momentálne na mužov veľmi silne zanevrela.
určite som teraz spokojnejšia ako vo vzťahu s exom. svoje rozhodnutie som neoľutovala. na začiatku to bolo ťažké, hlavne psychicky, ale vďaka malému som to zvládla. mám super rodinu, ktorá ma podržala. šťastná síce nie som, ale dúfam, že raz príde aj to. život slobodnej matky nie je jednoduchý, človek sa nemá poriadne o koho oprieť, ale určite je to aspoň pre mňa lepšie ako život v nefungujúcom vzťahu. :wink:
27. nov 2012 o 08:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (12)
@angua27 tak to ti gratulujem :wink: malo mamimciek ma tolko guraze odist od chlapa. hlavne kvoli tym financiam, drzim palce nech sa vam len dari, mas byt na co pysna, ked dokazes uzivit seba, dieta a mas aj vlastne byvanie :slight_smile:
27. nov 2012 o 11:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ja som ukončila 6ročný vzťah a doma ma 1,5ročnú dcérku. Skončilo sa to vlastne preto, lebo partner celý rok bol dlho v práci ja som bola na malú sama. Mala som v práci jedného kolegu o ktorom som vzdy vedela, že sa mu páčim,ale neriešila sosm to ved som bola tehotná. ale stretávali sme sa a royprávali ako kamaráti nič viac. až jedného dna som pocítila, že je to niečo viac a odvtedy sme sa stretávali už nie ako kamaráti skoro ROK. až som to už povedla partnerovi a odišla som od neho. viem, že som sa rozhodovala celučičký rok,ale potom mam prepadli výčitky a dala som to sm partnerom opat dokopy,ale kvoli malej...mala som výčitky, že som ju odtrhla od otca,ktorý chce byt s nami a miluje nás. dala som mu vlastne 2.šancu...ale po týždni čo mi srdce krvácalo za tým mojim priatelom som pochopila, že kvoli malej sa to nedá..a odišla som spat k prietelovi. teraz som u neho a.... len mam proste stavy ked mam opat výčitky ako som partnerovi zničila predstavu o rodine,lebo on mi vlastne nijako neublížil, len nevenoval sa nám a on není tak "duševne na mojej vlne" ako moj priatel terajší...ale aj tak som smutná a trápim sa z toho. a pritom by som mala byť šťastná, ved mám po boku človeka čo ma prijal a miluje mňa aj moju dcéru...len som asi človek čo ho trápi, že ublížil osobe,ktorá s ním bola 6rokov a nič netušla že to takto dopadne....chcela by som ray zažiť ten pocit, ked si poviem, že nič nelutujem, ž e nelutujem ako som sa rozhodla...len ma bolí srdce aj kvoli malej...lebo som ju odtrhla od otca,ktorý chcel byť s nou a so mnou...jááj tento život je ako vidim velakrát komplikovaný a je milion žien,ktoré to namajú ľahké..dnešná doba je na vzťahy zlá:((
28. nov 2012 o 22:06  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
@isabellita, veru, život je ťažký. ale nič si nevyčítaj. malá hlavne potrebuje spokojnú maminu. :wink:
29. nov 2012 o 07:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@siduska wooow opisala si moj zivot, to co prave ja prezivam...dasa povedat, ze to iste...uz dlhsie sa hram s myslienkou rozviest sa, ale neviem sa dokopat
4. dec 2012 o 21:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok