Odvaha na rozvod
V prvom rade by som chcela oslovit tie maminy/zeny, ktore zazili rotvod, pripadne aj take, ktore sa nakoniec nerozviedli, ale mali doma velke problemy ci krizu. Pretoze je podla mna velmi tazke pochopit niekoho, kym nie sme v jeho situacii, velakrat som to sama zazila.
V skratke, sme manzelia viac ako 10 rokov, ale uz asi 4 roky mame dost velku krizu, ktora vyustila az v odcudzenie. V poradni sme boli, ale problem je v tom, ze ja som strasne makka a dobrak, manzel je naopak malo citlivy a niekedy az agresivny typ (neprejavuje fyzicky, ale je velky kritika a negativista, casto neovlada svoje pocity). Jeho spravanie je tak trochu ako z knihy o psychickom tyrani. Chvilu je vsetko v pohode, potom ma svojim spravanim zlozi na lopatky. Prezivam strasne obdobie vtedy, mam z toho uz bolesti brucha a depresie. Avsak po par dnoch vzdy otoci a tvari sa, ze je vsetko v poriadku, prejavuje naklonnost a pod.
Mna to ubija, ale neviem to zmenit. Je to silno zakorenene v nom a ani akekolvek moje snahy nefunguju dlhodobo.
Rozumovo citim, ze tu ine vychodisko ako rozvod neexistuje, inak skoncim casom na psychiatrii ja.
Na druhej strane vsak citovo rozvod nechcem, mam ho rada, hoci sa hnevam ako mi vie ublizovat. Ale vie byt aj dobry, zazila som s nim vela pekneho, hoci aj vela tych pomyselnych faciek, ktore mi ublizili a zanechali trpku spomienku v srdci.
Vzdy som tuzila po uplnej rodine, na zivot a na smrt. Na jednej strane mam chut to uz ukoncit, na strane druhej nemam odvahu. Placem vzdy ked si uvedomim, ze to musim urobit, ak uz sa nechcem nechat tyrat. Citim uzkost, ze uz nebudeme spolu, ze nebude mama a ocko, ze si budeme deti podavat, nebudeme travit spolu sviatky, skratka uz nebudeme rodina. Strasne ma to boli, preto vzdy zapochybujem, ci urobim dobre, ak poziadam o rozvod.
Zeny, ktore ste nieco podobne prezili, ako ste to zvladli? Kde ste vzali odvahu? Ako dlho vas to este bolelo, prejde to niekedy? Momentalne sa citim ako keby mi niekto umrel, uz nikdy nebude to, co som si vysnivala, co som chcela pre svoje deti. Neviem ako z toho von, potrebujem trochu dodat podporu, ze sa to da zvladnut. Ze sa da opustit niekoho, koho v skutocnosti opustit nechcete, ale viete, ze musite.
Dakujem za kazde pochopenie, kiez by taketo problemy obchadzali rodiny, no zivot je nevyspytatelny.
@simona1981 Akoby si písala za mňa 🙂 Ja som s mojím už 20 rokov a posledné boli fakt kritické. U nás je to tak, že on bol vždy nespokojný, chcel sa rozchádzať, rozvádzať a ja som hasila... Až kým som pred 2 rokmi nepovedala o.k. Tak sa rozvedieme. Na budovanie vzťahu musia byť dvaja. Ak ja som ochotná na ňom pracovať a on je vždy v pozícii, že pokazené treba vyhodiť, kašlem na to. Už som nemala energiu. V ten deň som začala zisťovať čo a ako, našla som na nete mediátora a predostrela mu plán, ako to rýchlo a podľa možnosti bezbolestne a lacnejšie zrealizovať. A vtedy sa zrazu zľakol, zrazu bľabotal aké to bude ťažké, máme predsa 2 deti... a ja som si uvedomila že celé tie roky to bolo len citové vydieranie, ako malé decko "Zmeň sa lebo sa hodím o zem..." Povedala som mu to, nastavila zrkadlo, či sa mu to zdá normálne takto ma neustále napínať, vydierať... Že chcem mať už svätý pokoj, a tieto jeho štavy, keď sa mu nedarilo, niečo mu nevyšlo, nevedel čo so svojím profesným životom, a všetko som si odniesla ja... už som to celé pochopila. Odvtedy je vojnová sekera zakopaná. Je relatívny pokoj, on je pozorný, až veľmi... Začala som otvorene hovoriť čo chcem, čo nechcem... Uvedomila som si zrazu, že mi často skočí do reči, nenechá ma dohovoriť. Kedysi by som "s láskou" 🙄 mávla rukou, teraz ho hneď zastavím a schladím nech mi neskáče láskavo do reči. Vždy sme sa snažili komunikovať ako dvaja vzdelaní, kultivovaní ľudia, ale uvedomila som si, že práve JA som často zatvárala oči pred jeho chybami, či nevhodným správaním... Lebo veď LÁSKA... Teraz, keď povie nejaké vulgárne slovo v mojej prítomnosti, poviem mu, nech sa kontroluje. V prítomnosti inej ženy by si to nedovolil.... Jednoducho som začala viac pracovať na tom, aby som si vážila samú seba. Už neočakávam, ale poviem, čo chcem. A dávam mu pocit, že môžem kedykoľvek odísť. Nehovorím že by to bolo ľahké, sama s dvoma deťmi... Ale ak bude treba...
Samozrejme, bolesti z minulosti sa nezahoja, na veľa vecí sa snažím zabudnúť a už sa k nim nevracať. Rovnako sa nevráti tá sladká naivita, že človek vedľa mňa nemá žiadne chyby. Ale teraz to beriem tak, že to treba nejako zvládnuť, bohužiaľ byť v strehu, aby ti chlap nezačal skákať po hlave a hlavne komunikovať. Povedať mu čo od neho chceš. Oni sú takí... iní 😕
@zuzanka.zuzu Ked ti niekto nadava, ze si si obliekla saty, lebo urcite sa ides ku*vit, ked ta niekto neustale kontroluje, kde si a co robis, ked ti stale opakuje, ze nicim rodinu, ked ti hovori, ze si nikoho nenajdes, aby si si nemyslela, pri najmensom konflikte s tebou hovori vulgarne, nikdy sa neospravedlni, naopak to zmanipuluje tak, ze mas este vycitky aj za to, ze ti hnusne vynadal, to nie je psychicke tyranie? Prepac, ale nevies o tom nic, preto som prosila, aby sa vyjadrovali len zeny, ktore nieco take zazili. Lebo tymto ma to len odradza sem pisat. Nepotrebujem sa obhajovat, traja psychologovia mi potvrdili, ze je manipulator s agresivnymi sklonmi. Naopak ja som si nepripustala, ze ma tyra. Az odbornici mi otvorili oci. Ale neviem, preco ti to mam dokazovat.
J@0silvia0 mas pravdu, keby som bola vacsia semetrika, urcite by to viac fungovalo. Hoci neviem, ci by neodisiel on, lebo on neznasa take, co ho chcu dirigovat a hovorit mu nieco. S kazdou takou sa rozisiel, kym so nenasiel mna.
Vies, ale tam je aj iny problem. On nie je citlivy, nevie mi byt oporou. Ked potrebujem v tazkej zivotnej situacii podrzat, kasle na mna. Vidi, ze placem, otoci sa a ide von alebo do postele. A da sa s tym zit? Ze budem sice vymedzovat hranice, ale de facto budem vo vztahu stale sama?
@simona1981 presne viem,o com hovoris. Toto som zazivala aj ja.
Isla som k zenskemu doktorovi. Tie oplzlosti,co som sa predtym napocuvala. A aj po. Obliekla som sa pekne len za to,aby chlapy slintali po mne. Aby pozerali na mna. Ale s akym odporom to bolo hovorene. Na to nezabudnem nikdy.
Ktora si tym nepresla ta velmi tazko pochopi.
A mozu povedat,ze ony by take cosi nedovolili.
Je to metoda varenia zaby☹
Oprava.Chlapi. Materska demencia pracuje poctivoo😅
Ak to tak citis tak tu odvahu treba najst. Mozno budes mat na zaciatku pocit, ze si neurobila dobre, ked bude detom smutno alebo ti pridu na rozum chvile kedy to take zle nebolo ale casom to prejde, zacnes zit trosku slobodnejsie a mozno stretnes niekoho ineho, kto nema taketo "raple" alebo ako by som to nazvala a bude sa k tebe spravat normalne. Ci sa vyspi dobre alebo zle a az vtedy si budes ista, ze si urobila dobre
@libawet Uz v dvoch diskusiach si mi pisala o sexe, ja som ti vysvetlovala ako to je. Zazila si niekedy takeho chlapa? Vies co je to s nim sexovat, nech si uzije, a v zapati ta urazi, zrani, nakrici na teba? Asi nevies. Keby ta niekto pravidelne bil, skakala by si na nom cele dni? Toto je ako bitka. Niekedy este horsie. Nadava mi aj vulgarne, nechce ma nikam pustat, ziarli, vyraba intrigy, ked je zle, otoci to a spravi zo mna tu zlu, on je chudacik, tak ho este polutujem a spochybnim, ze som vobec bola nahnevana. Je to skvely manipulator. Ale nema city. Nic ho nemrzi, prekroci ta v slzach, mozno aj v kaluzi krvi, nikdy mu nevadilo, ked ma nieco bolelo, ked som mala problemy. Zaujima sa len sam o seba. Sexuj s takym chlapom dokola a dokola, nech ma on radost a ty vnutri trpis.
Vidim, ze sa nechapeme.
Vzdavam to. Tato diskusia nikam nevedie. Chcela som podporu ako byt silna a odist od muza, ktory ma tyra psychicky uz roky.
A nakoniec ma presvedcite, ze to je vlastne v poriadku, ze to vidim dramaticky, treba s nim zostat a sexovat.
To je presne to, co submisivna zena ako ja nepotrebuje. Lebo davno vie (aj jej okolie aj psycholog), ze sa necha nicit a nema odvahu s tym nic urobit. Lebo vzdy pochybuje, ci nerobi chybu. A vdaka ludom ako ty pochybuje este viac, nechala by sa hadam aj vyfackat, lebo z tvojich slov je to normalne.
@simonka1981
Je mi luto co prezivas. Tvoje prispevky su co veta, to blikajuce cervene svetlo. Tvoj muz ma vyrazne narcisticke povahove crty. Clovek nemusi byt na diagnozu narcis na to, aby sa s nim nedalo zit. Skus si na nete popozerat info o narcizme a o tom, ake dosledky ma dlhodobe spoluzitie s takym clovekom. (Po case sa mu podari z teba urobit ubite klbocko nervov, neustale balansujuce po tenkom lade a vystrasene sa divajuce nanho hladajuc co i len najmensi naznak pochvaly ci spokojnosti. Zacnes mat pocit, ze sama to nedas). Ak si citliva a empaticka osoba, si o to zranitelnejsia.
Otazka- pouziva veci, ktore mu o sebe povies, veci, za ktore sa hanbis, alebo mas pocit ze si urobila zle- pouziva ich potom proti tebe, vytiahne ich ked to necakas, dava podpasovky?
Vie si priznat chybu, alebo ked mu dokazes ze sa mylil, ma zachvat zurivosti?
Po hadkach sa tvari, ze sa nic nestalo a veci, ktore v hadke vystekol, ktore sa Ta neskutocne dotkli, akoby ani nepovedal. Ocakava, ze zabudnes a je dokonca urazeny, ked to spomenies?
Ma kamaratov? Ako sa sprava k detom? Z akej pochadza rodiny (otec nic moc a aspon jeden rodic alkoholik?)
Ma iny image doma a iny pred svetom? Trebars keby som sa spytala jeho kolegov znamych, tak povedia, ze je uzasne mily, super clovek, sarmantny, vzdu pomoze, urcite uzasny manzel/otec?
Ked si o narcizme nieco precitas, budes hned vediet, ci je to pripad tvojho muza. A narcisa nepreinacis. Akurat rokmi vyhoris, prestanes citit, tesit sa aj z toho najkrajsieho (deti) a budes mat stale viac a viac pocit, ze bez neho zivot nezvladnes.
Mas rodinu, podporu rodiny, kamaratov, proste nejaku zachytnu siet, keby si sa rozhodla odist?
Osobne si myslím, že by si mala popracovať v prvom rade na sebe. Rozvod sa dá zvládnuť, niekedy je to pohoda, inokedy riadny očistec, ale prežiješ ho. Ale ak nezmeníš svoje vnímanie, svoj pohľad na seba, na to čo chceš, nechceš, .... tak si možno o rok o dva nájdeš podobného kreténa a budeš v podobnom leveli ak nie v horšom (lebo pocit viny, že si stúpila do toho istého hovna je na nezaplatenie) ako teraz.
ja som to urobila teraz pred par mesiacmi....s 2 malymi detmi.... Zozbierat odvahu po takomto vztahu a neustalom ponizovani od muza je skutocne nesmierne narocne a nedokaze to hocikto. Proste to treba urobit. Ale premyslene. Spisat si na papier vsetko, co treba. Kam ist byvat, na ako dlho, financie, deti, skoly, skolky, kruzky, zohnat niekoho na psychicku oporu, zohnat niekoho na pomoc. A ist... urobit to...
Na zaciatku tohto procesu som rozvod brala ako svoje najvacsie zivotne zlyhanie. Teraz to beriem ako svoju najvacsiu vyhru a dodalo mi to tolko odvahy, ze neviem co skor teraz s nou 🙂 Drzim palce
prežívam niečo podobné ako ty a tiež sa s ním lúčim už pár rokov a neviem to definitívne urobiť pretože ten môj je psychický manipulátor a je v tom vážne dobrý...vždy keď mám dôvod ho opustiť tak sa správa chvíľu tak ako som si to vždy priala a stáva sa z neho na chvíľu najlepší muž na svete...tiež zvyknem rozmýšľať nad vecami čo sa mi na nom páči..ale musíme myslieť hlavne na to zlé ked chceme niekoho opustiť...že ma vie aj rozplakať ako nikto iný..
každopádne mám kamošku s dvomi deťmi čo tú odvahu mala (aj keď sa veľmi bála že jej ublíži po odchode zo spoločnej domácnosti)Ttak aj bolo, chcel jej ublížiť, vyhrážal sa jej, sledoval ju, napadol ju a teda musel ísť do basy sa schladiť na pár dní a dostal podmienku...časom sa aj on umúdril ked chcel vidieť deti..a teraz vždy povie, že to bola najlepšia vec v jej živote čo urobila že od neho odišla..Má nového priateľa, ktorý je k nej pozorný, veľa chodia po dovolenkách aj s deťmi
podla mna je to regulerne psychopaticka osobnost. dobre vedel, do coho ide a teraz vyuziva tvoju makkost a snahu mat (za kazdu cenu) komplet rodinu. ak nevies odist sama, tak sa obrat na odbornikov, na organizacie pre tyrane zeny. zeny ti tu mozu pisat, aby si bola silna a ze si to mala spravit uz davno, ale neviem, ci tu najdes dostatocny popud na to, aby si to naozaj spravila. ak to nemas nastudovane, tak si urcite pozri rozne clanky a knizky s temou: "ako odist od tyrana". v kazdom pripade treba mat ujasnene kam pojdes, odist vtedy, ked je relativne v pohode a najlepsie upovedomit dopredu policiu (pripadne mat aj dokazy o tyrani). no a fakt sa trochu zracionalizovat, ako mozes vobec uvazovat o tom, ze mas rada niekoho, kto ti toto robi? ak si to nechas, tak sa to bude diat donekonecna
@simona1981 podľa toho čo si rozpísala ďalej tak jednoznačne rozvod, bez debaty. Toto nie je obyčajný cholerik, toto je už takmer psychopat.
@simona1981 necitaj prispevky a hlavne sa nimi neriad ak nie su k veci o tvojom probleme, su mimo temy kebo ta len odvadzaju od tvojho problemu.ani ja nechapem radam ze mam chlapa chvalit a sexovat s nim aby bol spokojny ked on robi vsetko preto aby ma urazil ponizil zdeptal.a kde su moje potreby moja spokojnost?
Si silna aj ked su to este celkom neuvedomujes lebo velmi dobre vies ze ti takyto zivot nevyhovuje a spoluzitie s tymto clovekom a hlavne s takou povahou sa ti nepaci.
Viem ze je to velmi tazke a aj bude ale ako ti poradila @5violets spis si plany rozmysli si postup poziadaj najblizsich o podporu aby ti pomohli v najhorsich chvilach a prosim ta ries to.ty ani tvoje deti si nezasluzia takyto zivot.bude to tazke ale vela zien tu na MK ti bude drzat palce aby si to zvladla a zlepsila zivot sebe ale hlavne svojim detom.
Aj ja som velmi dlho vahala trapila som sa ale nelutujem rozvod jedine to lutujem ze som to neurobila skor.
Simi drz sa a naber odvahu. Ver su ze si silna a budes silnejsia. A ten debil nech honi ego niekde v kanali
@simona1981 ja som to písala vo všeobecnosti, a ako jednu z možností, nebol to útok na Teba, tak som to určite nemyslela. Vieš čo, neuvedomila som si, že Ty si tá z niektorých predošlých diskusií, nespájala som si Ťa s nimi alebo Tvoj nick, reagovala som ako na nový príspevok, nuž tak sa Ti ospravedlňujem, ak si to zobrala osobne, bolo to len všeobecné konštatovanie. Ale potom ma zaráža jedna vec - keď už to tu riešiš dlhšie pod inými témami a on je, čo popisuješ, prečo si ešte s ním?
Jo. Zazila. Dlho som vahala. A dnes lutujem len jedno, ze som neodisla skor.
@simona1981 na to, aby si od neho odišla, nepotrebuješ podporu od cudzích žien, ani nechať cudzími ženami posudzovať svoje vnútorné dilemy. Práve keď žena založí takúto diskusiu, môže mať zo seba len horší pocit. Že sa málo snaží, chyba je v nej a pod.
Na rozhodnutie odísť od neho potrebuješ vnútorne dozrieť. A baviť sa o tom len s ľuďmi, ktorí Ti buď otvárajú oči, alebo sú Ti oporou. Pretras svojho života na koníku môže byť skôr na škodu, ako na úžitok.
Pozri si tu na koníku príspevky, kde prispievala charity. Ona radila ženám ako odísť od takýchto mužov. A skús pozrieť na nete film Týraná. Vo vašom prípade nie je násilie fyzické, ale v tom filme je veľmi dobre vystihnutá podstata násilia vo vzťahoch.
Na Tvojom mieste by som nerozpitvávala verejne svoj život. Ani neodpovedala na otázky, ktoré by mi boli kladené. Riešila by som svoj život s takými ľuďmi, ktorým by som dôverovala.
@soldi A on ti dakuje za vykonane cinnosti? Lebo o tomto som uz velakrat pocula, aj baby to tu pisu, ze chvalit, ale za seba sa neviem prekonat, kedze mne manzel podakoval iba za navarene jedlo tak maximalne, kedze takto si zvykli doma dakovat, kde bol vychovany, ale vsetko ostatne je samozrejmost...
@libawet Dakujem, nehnevam sa, len myslim, ze to je dost bolestive pre zeny, ktore ziju takyto zivot. Nie je vsetkomo sexe, nas vztah bol problematicky aj ked sme mali sex kazdy den. Lebo to je o citoch. Ak si ta niekto nevazi, nie je voci tebe ohladuplny, naopak sa na tebe vozi a nechal by ta tahat az do samej smrti, tak to nie je vztah s problemom "chyba nam sex".
Ako som pisala, kto nezazil, nevie, preco je take tazke odist. Kolkokrat som ja mala nadhlad a radila kamoskam, aby si nenechali to a to, aby odisli od chlapa, ktory ich trapil. Ale ked sa to tyka priamo mna, som akoby paralyzovana. Viem, ze zostat je zle riesenie, ze on sa len tak nezmeni. No ako baby pisali a krasne vystihli, na taky odchod treba dozriet. Asi ked viem, ze musim poziadat o rozvod, ale trpim tym a placem, lebo v skutocnosti to nechcem, nie som este dost zrela. No neviem ani kolko toho este treba, kym budem v stadiu, ze si budem ista, nebudem nad tym plakat a pochybovat, spominat na minulost. Bojim sa, aby som dovtedy nebola uz velmi znicena psychicky aj fyzicky, lebo uz teraz sa potapam.
@lilitela On vie podakovat za jedlo, dokonca vie pochvalit, ale za take uplne blbosti, ktore neukazuju ani nejaku strasnu namahu alebo schopnost cloveka. No nevie si napriklad napzaj vazit cloveka za to, aky je. Neraz mi nadaval, ze som na hovno mater (pritom sa pre deti fakt obetujem) alebo ma urazal, ze na co podnikam, ked zarobim hovno (to bolo na zaciatku, ked som si rozbiehala firmu). Takze neviem, pre mna vie ocenit len nepodstatne veci, ale v tych dolezitych skor uraza.
@cacianka Dakujem, mas zlate srdce a pochopenie, asi mas pravdu a musim tu silu v sebe najst. Budem sa snazit. Aj led obavy su velke.
@lilitela nemal to vo zvyku, ale ked mu ja takto pisem a dakujem fakt aj za banalitu (robim to cez sms, lebo do oci sa tak pretvarovat neviem 😀 ), tak ano, zacal aj on. ale hlavne, co je pre mna ovela dolezitejsie, je cely rad, ked moze pre mna nieco urobit, na nic mi nepovie nie, vo vsetkom mi maximalne vychadza v ustrety.
ale ja mam zas super muza na toto, ze mu aj mam za co dakovat, vie nas nadstandartne financne zabezpecit, tri dni v tyzdni mam volne poobedia na svoje zaujmove cinnosti, kuchynu upratuje prakticky iba on, vari detom veceru aj ich uklada vacsinou on, operie ked treba, okolo domu porobi vsetko, takze v tomto smere sa fakt nemam na co stazovat.
ako, vsetko u nas dobre, on to robil vzdy, len akurat bol stale nervozny, podrazdeny, ustekany, citil sa proste nedoceneny.
a ja samozrejme tiez, lebo tiez robim vela, tiez pracujem a sucasne sa staram o tri deti, kedze su chalani este pomerne mali a do skolky chodia len na pol dna.
takto je to fakt vsetko ovela lepsie.
@simona1981 uvedom si ale jednu vec ohľadom otázky dozretia k rozhodnutiu.
Z toho čo píšeš, uberáš sa na vec nie prospešným smerom.
Namiesto toho aby si ľutovala čokoľvek - či už vzťah, seba, deti... otoč pozornosť smerom - ako Ti ubližuje on. Že začneš na neho cítiť oprávnený hnev a pocity ľútosti voči sebe, otočíš na pocity hnevu voči nemu. Dokým toto neurobíš, budeš len predlžovať agóniu. Lebo najhoršie v tejto situácii je to, že lavíruješ a nie si rozhodnutá. Toto Ti berie práve najviac energie. Pokým v Tebe nebude jasné, ja s ním nechcem byť - budeš len trpieť. Máš zdravotné problémy, časom sa pridružia iné, nebudeš mať silu vôbec urobiť rozhodnutie. Bude to časom len ťažšie.
Lebo rozhodnutie potrebuje istú silu. Tebe by bolo ľahšie, aby to rozhodnutie urobil niekto za Teba, možno by stačilo, aby to bol aj on. Ale potrebuješ to urobiť Ty. Ty sa rozhodnúť, že takto žiť nechceš. Lebo Tebe to takto nevyhovuje. A držať myslenie na uzde. Rozhodla som sa a bodka. Cesta späť viac nie je.
Vyhľadaj si nejaké krízové centrum v blízkosti, hľadaj ženy, podporné skupiny, ktoré si prešli tým, čo Ty. A hľadaj odborníčky ženy, nie mužov. Nehľadaj potvrdenie toho, že je manipulátor. Hľadaj cestu, ako z toho vzťahu von.
Posielam link na dokument To všechno z lásky:
https://www.youtube.com/watch?v=X-uhLFz_4W4Ja si toto vôbec neviem predstaviť, že by som sa musela takto rozhodovať. Keby mu pohrozíš, že požiadaš o rozvod tak si myslíš, že by sa nespamätal? Niekedy to zaberie
@simona1981 asi treba odísť, kým ešte máš nejakých tých pár síl, a áno, máš pravdu, kto nezažije, nepochopí...ale keď už nebudeš mať žiadnu silu, keď Ťa úplne zlikviduje, potom ako odídeš? Alebo treba ísť až na samé dno ? Alebo zažiť to, že Ti ublíži až tak, že Ťa až TO nakopne a urobíš to ? Že čakáš na tú poslednú " ranu " ? Aj tak si však myslím, že takým bol vždy, že si to niekedy až tak nevidela alebo nechcela vidieť, ale zhoršilo sa to a možno ešte zhorší. Neviem, čo čakáš tu na MK, ak svoje traumy tu riešiš dlhšiu dobu pod rôznymi témami. Tu nikto za Teba ten rozhodný krok neurobí, môžeme Ťa maximálne poľutovať, možno poradiť, ktorá si tým alebo niečim podobným prešla, pochopiť, ale aj tak to je stále len Tvoj život a nikto do neho nevidí tak ako Ty a nikto z nás tu Ťa ani nepozná, aby to mohol natoľko objektívne posúdiť, aby si mohla konať správne alebo nejako konať, aj tak to musíš urobiť len Ty sama a aj Tvoj manžel, či chceš alebo nie, je to problém Vás dvoch. Inak veľmi sa stotožňujem s @mandala77.
@tamara263 dakujem...ale vôbec to tak nie je.... len sa snažím, kvôli deťom, kvôli ich budúcnosti a už som trošku pokročila, už aj kvôli sebe... výčitky, otázky prečo a čo som mohla ešte urobiť však niekedy ešte rezonujú... už však nebolo čo zachraňovať a hlavne nebola druhá strana, ktorá by mala snahu, niečo riešiť...

@soldi veru tak - použiť na nich ten ženský rozum - sex a chváliť, chváliť....aj tak sú to také " večné deti ", čo si budeme hovoriť....( ale tak zasa aby som nepovedala, aj mne ten sex občas dobre padne 🙂 a aj pochvala 🙂 ).