icon

Opatera rodiča

30. mar 2023

Ahojte, asi sa potrebujem vyrozprávat,mozno dakto aj poradí z vlastnej skúsenosti. Starám sa cca rok o mamu, má cievnu demmenciu. Čiže rok len doma na opatrovateľskom, skoro žiadny kontakt s ľuďmi, teda nie taký ako keď som pracovala. Človek bol aj unahanany, ale toto je oveľa ťažšie.
Mama je vdova, býva so mnou, mojim mužom a synom. Prišla som o dvoch bratov, tak som ostala už len ja, kto sa mohol postarať o mamu, keďže ma diagnózu a strata dvoch detí k tomu nepridala,nakolko sa toto udialo behom 3 rokov. Jedine východisko bolo ostať s nou doma, keďže som si povedala, že mamu do domova nikdy nedám, lebo ma už len mňa. A samozrejme ona nikam nepôjde, do žiadneho domova, stále vraví.
Celý život robila s ľuďmi, bola aktívna, taky diplomat. Nikdy by ma nenapadlo, že môže ochorieť, ona bola taky hnací motor rodiny. A zrazu bum. Najskôr malé zabúdanie, ale po tragických udalostiach v rodine, to je s pamatou horšie a horšie, zabúda stále viac, a teraz už aj problém s chôdzou, len po byte s oporou barli a max prejde vonku k autu. Povahovo sa veľmi zmenila, strata záujmu o koníčky, rodinu, bez života. Dokáže len kritizovať, veľmi sa stará nám do výchovy syna, stále si vyžaduje moju pozornosť
Ako by ste to vyriešili vy, pripadne aké mam možnosti, už neviem ako ďalej. Chcem aj svoju rodinu, no takto sa to nedá
Dakujem.
Neviem ako to budem ďalej znášať a koľko to vydržím.

Strana
z2
autor
31. mar 2023

@jankalukasova moja mama nie je agresívna, skôr slovné si vieme vymeniť názor. A teda ako som písala v príspevku, je to skôr nezáujem o nič, až na pár vecí ako hudba, a môj 12 ročný syn. Toho ľúbi moc, ako babka svoje vnúča. Viem, že je to ťažké určite aj pre moju rodinu, ako aj pre ňu. Viem ze dieťa je prvoradé, a to sa snažím všemožne, aj s muzom. Moje rozhodnutie starať sa o ňu bola v tom čase jediná možnosť, pretože v r. 2020 zomrel najmladší brat 42 ročný, a minulý rok v lete starší brat 49 ročný, čiže behom 2 a pol roka jej odišli 2 deti po sebe, otec zomrel dávno,ked mama oslávila 50 rokov, a ostala, som na všetko sama. Nemala som to svedomie ju od strčiť do domova, pretože viem co prežívala a prežíva, tiež som matka. Takto by prišla o všetko čo najviac ľúbila. Preto som sa, tak rozhodla, i keď som nečakala, že to bude náročné, aj keď to nie je každý, deň rovnaké. V domove by sa trápila od žiaľu.

avatar
jankalukasova
31. mar 2023

@autorka, ten príspevok nebol v zlom na Teba alebo Tvoju maminu, ani netvrdím, že Tvoj syn trpí tak ako moja kamarátka. To v žiadnom prípade. Uviedla som len príklad toho, že nie vždy to ide tak jednoducho a nie vždy je to najlepšie riešenie. Je úplne jasné, že ak sa to čo i len trošku dá, je fajn, keď je človek medzi svojimi. Vôbec môj príspevok nevzťahuj na seba. Držím Ti palce, nech je dobre Tebe aj mamine aj rodine 🙏❤️🍀

autor
31. mar 2023

@jankalukasova ja som s tým v pohode len som sa rozpísala, ako to celé je a, ako to cítim.

avatar
elenita
1. apr 2023

Ufff, cela rodina toho mate nalozeneho viac nez dost, smrt otca, bratov, vazna choroba mamy...si velmi silna zena ❤️ myslim na Teba ❤️ tiez by som na Tvojom mieste skusila aspon na par hod denne/tyzdenne opatrovatelku, nech si mozes aspon raz za cas vydychnut, sadnut si na kavu, alebo len tak vypnut.

Strana
z2