Opustenie muža, rozbitie rodiny možno kvôli nevyzrelosti ?

Ahoj všetky ženy a maminy,
Možno som tu tak trochu netradične jeden z mála chlapov, ale chcel by som poznať váš názor a tak trocha možno aj vykecať zo smútku.

Na úvod najprv niečo o mne: som 42 ročný, rozvedený. Z prvého manželstva mám krásnych 2 synov (14,10). Prvý vzťah som musel ukončiť kvôli hrubému správaniu a psychickému nátlaku ex voči mne. Hoci som sa staral, ako som vedel, tak ex si nevedela nič vážiť a stále bola nespokojná, hašterivá. Nič nepomohlo, ani rozhovory, ani dohody, ani poradňa, využil som všetky možnosti, kým som pochopil, že je koniec. S tým som sa vysporiadal, od rozvodu je to uz skoro 7 rokov a zameral som sa na svoje deti. Mám ich každý druhý týždeň, niekedy je to častejšie, niekedy menej. Podľa toho ako chcú byť so mnou.

Asi 3mesiace po mojom rozvode sme sa potom spoznali s mojou partnerkou.
Ja som mal vtedy 36 a ona 20. Nejak sme si rozumeli, áno, zo začiatku to bolo o sexe, ale postupne sme sa viac a viac spoznávali a bolo nám spolu fajn. Bál som sa však nového vzťahu a najmä s tak mladou ženou. Ale tým, že sme sa viac a viac spoznávali, trávili spolu čas, dokonca sme spolu bývali, tak sme zistili, že to nejak klape… Áno, prišli aj zlé chvíle, keď sme si nerozumeli, kvôli vekovému rozdielu, no tým, že som mal už niečo odžité, tak som vedel ako riešit problémy vo vzťahu. Pre mňa bolo podstatné pochopiť ju, pomôcť jej vyriešiť problémy, aby vedela že sa dá na mňa spoľahnúť. Takže som bol ja ten, čo vzťah zachraňoval. Partnerka nevedela, ako sa postaviť k niektorým veciam, tak radšej chcela odísť. Počas prvých 3 rokov sme sa rozišli asi 4x, ale vždy sme nakoniec skončili spolu, lebo sme to vedeli nejak prekonať. Skrátka nebola vyzretá na vzťah, ale videl som že má snahu a preto som tomu dával nádeje. Predsa na vzťahu by mali pracovať obaja.
Dlhú dobu bolo všetko ok, ona chcela dieťa, no ja som si nebol úplne istý, či to ešte chcem, aj keď som ju ľúbil. Nakoniec som sa nechal ukecať, v roku 2017 sa nám narodila dcérka, úplný pokladík.
Predtým som kúpil byt v MA, zariadil som ho a vytvoril som pre nás domov, aby sme mohli fungovať ako rodina. Žene som s malou pomáhal, nemal som s tým problém, lebo šak skúsenosti s deťmi už som mal. Hypotéku, všetky šeky, strava, nafta, komplet výdaje som riešil ja, aby sa partnerka nemusela zaťažovať… Niekedy mi to nevyšlo finančne, hoci som zarobil asi 1200 eur, ale platim výživné na synov, plus hypo a nájomné, do toho strava a bežné životné výdaje. Vtedy som musel zohnť peniaze, požičať od rodičov. Skrátka, robil som všetko možné aj nemožné preto, aby sme žili klasický rodinný život. Miloval som ju, nepodvádzal som ju, nechodím na pivo, nehrám automaty, žiadne drogy. Keď potrebovala, objal som ju, snažil som sa jej dávať najavo lásku, pomáhal doma upratať, navariť, oprať atď.
Občas sme sa aj posekali, ale za hlúposti, ktoré ani nestoja za to, poznáte to.
Keď začala popri rodičovskom pracovať, vraj kvôli tomu, aby sme mali viac peňazí, tak všetko minula na seba a na malú, do domácnosti urobila raz za mesiac nejaký nákup, ale na bývanie mi nedala nič. Len si zaplatila mobil, úver a zoz bytku nejaké vecičky pre malú. Kvôli tomu sme sa aj pohádali. Vrchol všetkého bol, že chcela si dať spraviť prsia lebo po kojení mala pocit, že niesú ono. Mne sa ona páčila tak ako bola, nechcel som aby šla na operáciu. Nakoniec som jej na to dal nejaké peniaze, ale nedopadlo to ok, musela ísť na ďalšiu a tá sa podarila, no už si na to musela zobrať úver a zadĺžiť sa na 8 rokov… Bol som z toho na nervy, ďalšia hádka, lebo pre mňa na bývanie nedala živú korunu, ale na seba si vzala úver… o sume radšej pomlčím. Miesto toho sme mohli malej zariadiť izbičku. Celé zle. Cez to všetko som sa vedel preniesť, aby bola spokojná, no naposledy ked sme sa povadili v novembri - odišla k rodičom a vzala aj malú dcérku (2,5r.) Povedala, že už ju nebavia stále hádky, že je utrápená a necíti sa byť šťastná a že malú môžem mať kedy chcem, že mi nebude robiť problémy ako prvá ex. Pekný darček na Vianoce. Po 42 rokoch moje prvé Vianoce osamote … Jej rodičia bývajú cca 140 km odo mňa a cestovať tam a naspäť dokopy 4 hodiny a potom v nedelu zas … Nafta neni zadara, ešte chce samozrejme výživné na malú… Veril som jej, že chce naozaj skutočný vzťah, že chce na ňom pracovať, budovať ho, že nezuteká pri probléme, ale vydrží. Skrátka sa vzala a odišla.. Nepozerala ani na malú, že je tu zvyknutá, škôlku, školu a lekárku máme pri dome, v BA sme za 20 min. Odišla do zapadákova, kde nič neni… Teraz bývaju v jednej malej izbe, ale hlavne že je to zadarmo. Je mi veľmi smutno za malou, chýba mi, chalani ju majú radi, v podstate som ostal sám, s 3 deťmi od dvoch žien.
Už som sa v ženách sklamal dosť, možno že robím chybu ja… Povedal som si, že keď si nevedela vážiť čo mala, tak nech ide, ale stále je to ešte čerstvé aj ju mám rád, ale na konci to vraj ona tak necítila. Už má 26 a že už to nieje o zaľúbenosti, ale lásku necítila. Keď sme sa aj dohodli, že to zmeníme, že sa začneme znova snažiť, po týždni už bol koniec, ani sme to neskúsili… Resp. nedala tomu šancu reálne sa o niečo pokúsiť.
Vždy som sa snažil zabezpečiť a starat rodinu, či už v prvom, alebo druhom vzťahu… Keď odchádzala povedala mi, že vie že sa o rodinu dokážem postarať, ale že mal by som sa starať aj o ženu… Veľakrát som za ňou prišiel a objal ju, pohladil, vypočul…to ona ale asi vnímala inak...v sexe sme si rozumeli, skôr šlo o pochopenie toho druhého.
Aj keď je to pre nás ťažké, musím sa teraz zamerať na malinkú, je veľmi bystrá, šikovná, a hlavne vnímavá. Veľmi mi je ľúto, že ju nebudem môcť každý deň držať na rukách, alebo sa tešiť z jej prítomnosti... A bolí ma pomyslenie, že ak si ex nájde niekoho, tak moju malú bude vychovávať cudzí chlap. Ak by ste odišli od chlapa za týchto okolností, ako by ste rozmýšlali vy ženy?
Zaujíma ma ženský pohľad, chcem to pochopiť z druhej strany… a ktorá žena by vôbec stála o takého chlapa s tromi deťmi ako som ja, neviem, či sa taká vôbec nájde.
Aký máte z tohto celého pocit?

Ďakujem