Oslava deň po kyretáži
Ah9jte, do poslednej chvíle sme verili že verdikt sa zmení, no žiaľ o týždeň mam ísť na kyretaz následne v sobotu mame naplánovanú oslavu našej dcérky Hanky.
*príde cca 13-15 ľudí
Ja neviem, či to zrušiť, netuším ci to zvládnem pripraviť všetko na grilovanie, koláče.....na druhej strane by som to chcela mať aj za sebou a niekam vypadnúť na krátku dovolenku, lebo ma porazí zo smútku.
Váš názor?
Možno aj tie co to podstúpili, či to boli, netuším....
Presuň oslavu alebo zákrok. Deň po určite nebudeš v nálade oslavovať aj keby bolo všetko v poriadku.
Na Tvojom mieste to aspon o tyzden presuniem. Precitaj si moju skusenost, hladaj Kyret Den D a potom Den po. Ja som mala velke bolesti, velmi silne krvacanie
https://www.modrykonik.sk/blog/adri266/article/kyret-moja-skusenost-5bx8bq/
Urcite to presun.Nebudes to davat psychicky a hlavne nie fyzicky.Ja som mala vacsie ci mensie bolesti este tyzden po zakroku.Posunula by som to o 2 tyzdne.
Z mojej vlastnej skusenosti ti radim preloz to. Ja som ledva presla na zachod a spät do postele. A na zachode som mala take zavrate, ze som myslela, ze tam odpadnem ..
Mala som ju v piatok, prepustená som bola v nedeľu, na duši mi bolo ťažko, fyzicky som musela zvládnet 2 deti.
Oslavu by som o týždeň presunula, neviem ako by som na tom bola po fyzickej a psychickej stránke. Ale ak by bola najneskôr v stredu, zvládla by som ju. Opýtaj sa lekara
Aj keby si to nejakym zazrakom dala fyzicky tak podla mna to nedas psychicky. Ja som sa doslova asi cca tyzden ludom vyhybala, ale to nie tak, ze nemas chut tak sa s nikym nestretnes, to bol iny pocit omnoho intenzivnejsi, neviem to popisat. Doslova som sa skryvala za stlp aby ma ani susedia nezahliadli. Pocit, ze ma vidi niekto kto vedel, ze som tehotna a zrazu niesom bol hrozny. Odoznelo to pomerne rychlo, ale nikdy nevies ako ti zareaguje psychika. Ja sa pokladam za psychicky silneho cloveka a toto som proste nedavala, mozno aj vplyvom hormonov a strasne vela som plakala, ale tiez nie tak, ze si poviem, ze teraz nato nieje cas poplacem si inokedy. Proste som neovladatelne plakala a nevedela prestat ani kebyze dojde na navstevu sam papez. Som clovek co bezne neplace, spocitala by som na prstoch oboch ruk kolkokrat som v zivote plakala, ale toto je proste ine. Samozrejme to u teba tak byt nemusi, ale nikdy nevies. Plus aj fyzicky nevies dopredu, ja som bola relativne ok, ale pri akejkolvek namahe som velmi vela krvacala.
Ja by som sice vtedy daku oslavu dala fyzicky, lebo mi v podstate uz na druhy den nic nebolo. Ale zrejme by som na nu nemala po psychickej stranke. Nehovoriac, ze by som za ziadnych okolnosti nechcela vysvetlovat, co je so mnou, ani sa na druhej strane premoct a usmievat sa, ako by sa nic nestalo, aby si nikto nic nevsimol a nepytal sa.
Byt tebou to odlozim zatial na neurcito, idem na tu dovolenku, dam sa ako-tak doporiadku, a potom moze byt oslava. Nesilila by som to.
Aj ked mozes mat pocit, ze to das, moze to na teba cele dolahnut uprostred oslavy a co potom. Su jednoducho chvile, ked je potrebne sa orientovat na seba a liecit seba, ako telo, tak dusu.
Tiez ti radim presunut oslavu ma neurcito ked sa budes citit lepsie. Ja som potratila vo Februari a fyzicky som bola ok po cca 2 tyzdnoch ale emocne som bola k.o. velmi dlho, asi 2 mesiace som v kuse plakala a to som sa snazila ovladat nech ma syn nevidi ale neslo to. Mrzi ma cim Si prechadzas je to naozaj tazke, drz sa
urcite to presun, sice samotna kyretaz neboli, ale aj lekar ta upozorni na to, ze sa nemas namahat a mas sa setrit….
Oslavu by som presunula na neurčito. Keď budete mať po, budete sa nato cítiť tak vtedy a ak nie tak oslava nebude. Veľa síl Vám želám.