Osobné vyhorenie. Čo ďalej?
Čaute,
idem sa vyspovedať, píšem o sebe anonymne. Nečakam rady ani nič podobné, budem rada ak sa zdržíte nepodstatných komentárov na moju osobu. Idem sa čisto len vyspovedať, možno niekto práve tiež prechádza podobným obdobím, a stotožní sa somnou a s mojími myšlienkami. A nie nepotrebujem psychológa. Som psychicky úplne v poriadku.
Neviem ako ďalej, čo so životom. Mám 25 rokov.
Po strednej, čo už bolo dávnejšie neviem stále čo mám robiť.
Nijaka práca ma nebaví dlho. Všetko mi po čase príde monotónne a mrhanie času a energie. Robiť niečo, čo pre mňa nemá hlbší zmysel len pre peniaze. Naháňať sa za peniazmi. Ano to je život, všetci ho nejako žijeme, ako vieme. rok a pol dozadu som sa pokúsila vydržať na vysokej škole, ale vydržalo mi to ledva dva semestre. Po druhom semestri som to ukončila s pocitom, že mi to vlastne nič nedalo i naprik tomu, že som si vybrala odbor ktorý je užitočný pre spoločnosť a o ktorom som si pred nastúpením myslela, že ma bude baviť a najdem si prácu snov. haha, mýlila som sa. nebavilo ma to. bolo to suché, nezáživné a pripadalo mi to, že to nemá s tým odborom nič spoločné. (viem, vraj prvé ročníky na VŠ, sú takéto, tam sa to väčšinou vytriedi, kto to dá, a kto nie) a navyše nikde nie je zaručené, že sa po VŠ hneď uplatníš a všetci budu čakať len na teba. Pokiaľ v dnešnej dobe nemáš stovky kontaktov všade a dobrú prax, tak si hľadáš prácu, ako všeci ostatní pred tebou a po tebe.
Mám svoje hobby samozrejme. Som kreatívna duša. Ale všetko sú to len hobby. Milujem čas strávený v prírode. Cestovanie a objavovanie je tiež moja vášeň. Ďalej ma baví duchovno, zdravá výživa a jóga, cvičenie, móda, aj viem pekne kresliť či malovať keď mám náladu. Čítam knihy,alebo niečo sa učím na internete, fotím, varím nové jedlá veľmi rada atď. No proste, baví ma veľa takýchto voľnočasových vecí pre sebarozvoj. Sebarozvoj je veľmi dôležitý.
Len s tou prácou obyčajnou nejako neviem čo mám robiť. Nič mi nevydrží dlho. Mám skúsenosť len zo všetkého rožka troška ako sa povie. Samozrejme s komunikácou s ľudmi, verejnosťou, zákazníkmi. Či telefonicky, písomne alebo osobne… ale nebaví ma to pracovať s ľuďmi a takto. Robiť niečo, čo sa po čase stane rutinou. Ako aj všetko, ale záleží či tvoja práca je zároveň aj tvoje hobby alebo dobrá kariéra. Vyskúšala som si aj prácu v kanceláriach a aj prácu v obchode a už som bola aj vo fabrike či sklade.
Platia ma len za môj čas - môj život. Nezaujíma ich či si šikovný a čo ťa v skutočnosti baví. Len ťa považujú za nahraditeľné číslo.
Všetci sa vždy hrajú na to, na čo nie su, keď sa uchádzajú o nové zamestnanie. Neviem ako robiť to čo ma baví aby to zároveň bola aj moja práca.
Už nie som v puberte, už nie som absolvent a stále neviem čo mám robiť. Viac a viac rozmýšľam, že si niekde zaplatím kurz na niečo a budem sa venovať niečomu sama na seba. Sama sebe pánom.
Dnes, už každí tretí podniká s kadejakými, čo i len blbosťami. Alebo robí niečo čo má zmysel.
Ak by sa ma niekto opýtal, či som sama so sebou spokojná, tak odpoviem áno, ale budem tam to ALE… dúfam, že nie som jediná v tomto veku, ktorá je takto na vážkach.
Niekto sa hľada a nájde sa. Niekto skôr a niekto neskôr. A niekto sa ani nikdy nepokúsi….
Hobby ta bavi preto, lebo je to hobby. Praca je nieco, co clovek musi, nie je to tak, ako pises, ze kazdy treti podnika s blbostami (ved aj ty podnikaj!) alebo robi nieco, co ma zmysel. Pre vacsinu ludi je praca nevyhnutna kvoli peniazom, vie byt otravna, monotonna, nudna. Ale je nutna na prezitie. Toto bud akceptujes, alebo sa bude snazit z hobby urobit pracu. Ano, su stastlivci, ktorych praca bavi - ale z osobnej skusenosti a z okruhu mojich znamych, kamaratov a rodiny viem, ze ma kazda praca aj svoje nudne a otravne aspekty. Mam pocit, ze hlavne generacia mladsia odomna stale riesi, ci praca je zabavna a prinosna... viacero mojich kolegov odislo po tyzdnoch z prace, lebo sa v nej "nenaslo", namiesto toho, aby zatali na chvilu zuby, vydrzali, naucili sa daco a potom prinasali firme napady a zmeny. Ano, sebarozvoj je dolezity, len vacsina ludi musi dat doma chlieb na stol a zaplatit hypoteku, az potom moze dbat na sebarozvoj.... podla mna je dobre v pracovnom zivote dosiahnut work life - balance, aby clovek mal cas aj na seba. Vacsinu z nas nemoze zivit joga, pobyt v prirode a varenie novych jedal... bohuzial. Pises, ze kde mas pri VS zarucene, ze si najdes uplatnenie...no nikde. Kde mas zarucene, ze ked sa budes venovat joge, tak to uplatnenie najdes? Porozmyslaj, ci vies svoje hobby nejako vyuzit a pretavit v pracu. Mozno to pojde a uzivi ta to, mozno nie. Moja mama bola cvicitelkou jogy, mala niekolko kurzov tyzdenne. Ale robila to az po svojej praci.
@simsalabim Krasne napisane, uplny suhlas. Hobby je hobby vacsinou dovtedy, kym sa z neho nestane ta praca, kde uz “musis” 😉
Ahoj,
v 24 som zacala robit v kancelarii. Hodnotila som to casom ako supe cas, koli ludom, ktorychvsom tam spoznala. Po pracivnej stranke som prekonala svoj odpor a nechut k excelu. Bola som na seba hrda. Bavila ma vsak len dokedy neodisla moja nadriadena na vyssiu poziciu. Ona bola uzasny clovek.
Zacala som uvazovat ako ty. Praca ma vnutorne nenaplna.
Takze som preskakala prace v socialnej sfere, gastre, kancelarii, skolke.
Az niekedy v 30tke som vedela co by som rada robila. No zial neskoro! Bolo treba denne 4 rocne studium = 4 roky vypadok financii. Nemohla som si to dovolit.
Vies k akemu zaveru som sa po rokoch svojich aj cudzich skusenosti dopracovala?
Je uzasne, ked je cloveku praca potesenim a naplna ho na 100 %. Ano joga, medutacie suvskvele a tam sa to propaguje v duchovnej sfere- rob co ta robi stastnou.
Ano moze to kazdy - teoreticky. Nie kazdy ma zial rovnake moznosti.
Takze, v konecnom dosledku je fajn mat oracu, ktora ta uzivi a citis sa v nej celkom dobre 🙂. To je zaklad, pretoze z lasky a duchovna sa nenajes ani najom neuplatis.
Avsak ak mas financnu otazku vyriesenu - mozes mat hoby, ktore ta bude naplnat a robit stastnou. To nemusi byt nevyhnutne len praca.
S odstupom casu konstatujem, ze som aj v tej kancelarii mohla ostat a vypracovat sa casom. Mam hoby, ktore ma naplnaju a robia stastnou, k tomu rodinu.
A k tomu, ze kazdy treti 3ti dnes podnika - dovolim si povedat, ze to vidis velmi skreslene.
Poznam dvoch muzov, ktory maju len zakladne vzdelanie. Maju vlastnu firmu, dari sa im dobe. Nemaju obrovske zisky ale zarobia si na seba.
No robia si vsetko sami.
Mnohym zenam to financuje manzel napriklad. Kamaratka vyraba krasne veci, no pri objednavkev 100ks pri dvoch detoch to uz nie je relax ako kedvurobi 5 ks.
Podnikanie ma nie len vyhody ale i mnoho uskalii. Pokial nezarobia abycsi usetrili na " horsie casy" su v haji. Pretoze ako chory nedostanu podporu atd.
Prajem ti, aby si skor ci neskor nasla pre seba uplatnenie v zivote a robila to, co ta naplna 🙂
Ci uz v praci alebo formou osobneho rozvoja, hoby, mimo nej.
Zivot je hra.
Ty si vyberas spolocenske hry(napriklad clovece nehnevaj sa) a zoparkrat hodis kockou a ked sa ti nedari hadzat sestky, tak hru ukoncis a vyberas dalsiu hru a potom dalsiu. Mozno aj ked tie sestky hadzes, ta to nebavi, je to nuda, ak zalezi iba na osude a nemusis prispievat.
A nic ta nebavi a cakas, ze pride nejaka nova hra a ta ti sadne sko serbel na rit(pardon🤭).
Na to, aby si hrala dobre nejaku hru a bavila ta, musis ovladat pravidla a taktiky tej hry.
Ak chces hrat "clovece nehnevaj sa" staci ti "trojdnovy" kurz na aplikovanie gelovych lakov alebo prace s pokladnou. (Nikoho nechcem urazit, hlavna je radost z hry).
Ak chces hrat "šach", tak na to potrebujes VS.
Ja mam pocit, ze teba "clovece, nehnevaj sa" nebavi, ale neuvedomujes si, ze ked chces hrat zlozitejsiu hru, ktora ta bude naplnat, ze musis sa tie pravidla a taktiky naucit.
Musis, inak to nepojde.
Vyber si, cim chces byt, aku hru chces hrat a potom sa nauc poriadne pravidla. V tvojom pripade to znamena, ze sa musis prihlasit na VS a musis tam tych 5-6 rokov vydrzat a potom este nejake 2-3rocky, kym sa okukas v praxi.
Potom len vybrat spoluhracov, ktorych to tiez bude bavit, prostredie, kde sa ti to bude pacit a mas skvely zivot.
Mám to podobne s tým rozdielom že mám o 16r viac a platím s manželom hypo takže dlho bez práce byť nemôžem a vlastne ani nechcem, lebo doma psych.upadam...teraz som necelý mesiac v práci ktorá má v podstate baví (veľkoobchod pre záhradu) rastliny, záhrada je to moje hobby ale je to tak fyzicky náročné a celý deň na nohách bez možnosti si sadnúť že poobede sa mi začne od únavy točiť hlava a mám problém odsoferovat pre deti do školy...o bolestiach chrbtice a nôh ani nehovorím...a to mi nikto na pohovore nepovedal že je to práca pre ťažného koňa asi som mala vedieť. A plat len na jedlo a benzín...🙈🙈
Napísala so to veľmi dobre.
Všetko si uvedomujes a vieš zhodnotiť.
Si múdra žienka, niektorí ľudia klamú seba len aby nevideli realitu.
Žiaľ, väčšina ľudí robí celý život prácu ktorá ich nebaví a je pár šťastlivcov.
Na tvojom mieste sa zameriam na to hobby a porozmýšľam ako by sa dalo uskutočniť aby som sa tým mohla aj živiť.
Joga, cvičenie sebrozvoj začni kurzami možno by ťa bavilo učiť a neskôr keď budeš šikovná môžeš mať vlastné štúdio ak ponúknes niečo naviac čo nemajú inde...tak isto s varením keď ťa to baví.
Držím palce.🌹