Ostali sme bez ocka dobrovoľne - nasilu
Ahojte kočky moje, v prvom rade asi toľko, že som si vytvorila nový nick, pretože je to všetko ešte čerstvé, čo sa deje, čo sa stalo, a bolo by mi dosť nepríjemné aby o tom hneď vedel celý svet..
Ani neviem kde začať, ale začnem asi tým, že keď som sa dozvedela, že som tehotná, boli sme 2 týždne rozídení, s tým, že ho už nikdy nechcem vidieť. No po dlhom presviedčaní, ako sa bude snažiť, ako mi už nikdy neublíži, ako nám bude skvelo, ma napokon zlomil a začali sme spolu bývať. Boli aj pekné chvíľky, ale aj dni brutálnych hádok, kedy sa nevedal vpratať do kože. Vôbec ma nechápal, mala som návaly hormónov, chcela som byť stále s ním, chýbal mi keď nebol pri mne ale jeho to očividne obťažovalo, keď išiel na ryby, alebo domov ku rodičom, tak som plakala ako mi bude chýbať..asi normálne , keď má niekoho rád, ... ale on tomu vôbec nerozumel... často sme sa hádali pre somariny, ale on z toho nakoniec urobil veľkú vec, nadával, kričal na celý byt.. pretrpela som si "pekné" chvíľky čo vám poviem.. bolo už aj tak, že odíde, ale vždy sa to nejak ututlalo a zase bol 2 týždne, mesiac kľud..medzitým sa narodil malý, koľkokrát mal histeriózne scény aj pred ním, aj ho zobudil niekoľkokrát svojim krikom. býval často nervózny, nemohol chodiť do jeho milovaného lesa, lebo bol od neho 200km.. nastal zlom a museli sme sa odsťahovať ku jeho rodičom.. nechcela som ísť, ale povedala som si, snáď to bude stáť za to, a keď už bude pri svojom, tak sa to zlepší.. odišla som od všetkého čo ma držalo doma, od svojich blízkych , priateľov , proste od všetkých ktorí pri mne vždy stáli v dobrom aj v zlom...No, zmena nenastala, až v tom, že mal tam svoj les, tak mu nič nebránilo tam chodiť, koľkokrát ma s tým nahneval, išiel vtedy keď som ho potrebovala doma..a podobne... no hádky boli stále, zjapal ako chorý, nadával aj pred malým... no a táto posledná ma dorazila... povedal mi, ž pekne krásne budem chodiť na 3 týždne domov ku našim, kým bude jeho mama v Rakúsku...a ja som mu povedala, že pekne krásne pôjdem domov ku našim a on bude chodiť malého navštevovať..a on mi na to, že to by bolo asi najlepšie... po hodine prišiel s tým, že sa mám na druhý deň pobaliť, a že nás pôjde odviesť.. rana pod pás, myslela som si , že bude viac bojovať, ale nie... ja som tá ktorá sa má dávať do poriadku...ale to je jedno... odišla som aj s malým, ešte sme sa stihli riadne povadiť, teda hlavne on po mne kričal všelijaké nadávky, a ako ma nenávidí a podobne... trhalo mi to srdce....
Neviem, proste nechápem ako môže niekto niekomu povedať, nenávidím ťa keď týždeň pred tým mu povedal ľúbim ťa... nepochopím to nikdy... všetci sa mu čudujú, ešte aj najlepší kamarát mu dohovára že sa má vzchopiť, ale on si bude len to svoje, že somnou sa to nedá vydržať a podobne..
Chcem týmto povedať, že naspäť sa nehodlám ísť, ani keby mi zlatý chodník vyrobil, tak nie.. len je mi o všetko tak ľúto, lebo viem, že má malého veľmi, ale naozaj veľmi rád, takisto aj jeho rodičia, milujú ho nekonečne... mám hrozné pocity, či som urobila vlastne dobre, obviňujem sa, že som im ho "vzala" , že on nebude pri nom ked bude rásť.. aj keď viem, že si za to môže hlavne sám..ale aj tak... Zažila ste niektorá niečo podobné?
Ja som si s týmto mužom plánovala všetko, celý svoj život, mala som pocit že je moja životná láska, všetko sa mi rosypalo ako domček z karát, jeho sebeckosťou , arogantnosťou a nezodpovednosťou zabil všetko pekné... Môžem povedať aj napriek tomu, ako mi ubližoval , a ublížil, ako veľmi to bolí, že stále ho mám rada. Bolí to, a myšlienka na to, že nebudeme spolu vychovávať nášho syna ma zabíja. Neviem čo mám robiť, chcela som aby to bolo dobré, snažila som sa, no márne... Cítim sa potupená a na dne, neviem ako mám ďalej žiť :(
@sad_smiley vačšinou radím urobit všetko pre záchranu vztahu, ale na tvojom mieste by som sa s takym človekom rozisla uz dávno. šanca ze zmenís takého chlapa je minimálna a dusit sa vo vztahu v kt nie si stastna ty a mozno ani tvoje dieta, ked bude rást, to nieje riesenie. po čase to prebolí, a stretnes chlapa ktory si ta bude vázit, ziadne hádky, a bude pre malého lepsí otec, nebude ta posielat preč na 3 tyždne, ale bude s vami trávit kazdu volnu minutu. drzím ti palce.
@sad_smiley preco zaciatok konca?ja z toho co pisem vnimam to vssetko okolo teba ako koniec zivota v omyle.vsetko raz preboli,chce to cas.tvoje dieta ti vynahradi kazdu slzu a smutok ktory si prezila
@sad_smiley ad jeden - vzchop sa.
ad dva - neviem ci som zle citala, alebo to tam nie je napisane, ale - ak ste zobrati - hned v pondelok podaj navrh na vyzivne na dieta a na zverenie dietata do tvojej starostlivosti a rovnako navrh na vyzivne na manzelku
ak zobrati nie ste -- tak navrh na vyzivne na dieta a zverenie do osobnej starostlivosti !!!
ad tri - ty si v tom nevinne, kasli na to, co rozprava svojim kamaratom a svojej rodine - je to NEPODSTATNE. Najdolezitejsie je aby si bola v pohode ty a tvoje dieta. Chapem, ze je to teraz tazke, este to predychavas, ale bude dobre. Hlavne jedna dolezita vec --- neber ho spat, nevracaj sa tam. Ukonci to. Inak budes stale ako na hojdacke a to bude velmi zle... Proste z lasky k svojmu dietatu to musis spravit -- dieta si zvykne, zvlast, ak je takto malicke, ze maminka byva tam a tatinko tam... pren to bude samozrejme, naozaj - viem o com hovorim, tiez som ostala z cista jasna sama s dvoma malinkatymi idetickami... Zvladnes to, ak by si cokolvek potrebovala, hod IP..
Hlavu hore!!!!
Môj muž má tiež rád les a nebránim mu tam chodiť... proste áno, na začiatku to olo ťažké ale teraz som si uvedomila, že je v tej práci celé dni a musí si oddýchnuť a ja mu nemienim brať to, čo má rád ako svoj relax... To len tak, aby si možno aj ty pouvažovala nad zmenou správania, inak ti poradiť neviem, no snáď sa ku sebe vrátite malý vás potreuje oboch pri sebe a kôli nemu by ste to mali skúsiť... Potom si nájdi záľubu aj ty a bude dobre. Nikde nie je prikázané, že keď máš dieťa ty tu nie si... Si a aj ty máš právo na svoje koníčky, rovnako ale aj tvoj partner... Neukončuj svoj vzťah tak rýchlo... to je moja rada, veľa šťastia prajem🙂
@sad_smiley
@moniciak Les nebol jediným problémom,to len tak na okraj. Vieš, len rozdiel je v tom, že ja som odišla preč od mojej rodiny 200km, a tam som nikoho nemala, a on bol buď v robote , alebo v lese, a keď nebol v robote , alebo v lese, tak bol zavretý dole v pivnici a maľoval obrazy. Takže asi tak, a všetko ostatné bolo na mne. Podotýkam, že nie vždy to tak bolo (aby som mu zase nekrivdila) ale dosť často.
@kaktusik007 keď som mu povedala že o stretávaní s malým , že kto kedy a v koho prítomnosti , a o výživnom rozhodne súd, to si mala vidieť tú reakciu. Chýbalo málo, aby mi jednu netresol. Začal hulákať ako sprostý, že ešte som ani z domu päty nevytrčila, a už sa s ním chcem súdiť. Popritom som to vôbec nemyslela ako vyhrážku, ale som mu vysvetlovala, že to sú normálne postupy, pri takejto situácii. Taký bordel robil, že až,nadával mi ako ma neznáša a nenávidí, že ma už nikdy nechce vidieť ak by sa dalo a podobne.. Proste hrôza, ako scénka z nejakého hrôzostrašného hororu.
@haslerka27 Pretoe ešte len teraz začnú krušné chvíle :( Už to vidím. Ja s ním, rodina... bude to hrozné, kým sa to neustáli, asi zostanem holohlavá dovtedy.
@sante81 ťažké tomu teraz uveriť, že raz vyjde slnko a budeme šťastní, ja s mojím synom. Ex- ak ho tak teda môžem už oficiálne nazývať je veľmi citlivý a viem, že on bude v sračkách, lebo bude bez malého. Ale to je už jeho problém, bude ma to navždy trápiť, ale tak čo už. Komu niet rady- tomu niet pomoci. Koniec koncov, sám nás poslal.
@sad_smiley chyba chyba - v tvojom vyjadrovani -- ze bude ma to navzdy trapit --- v ziadnom pripade, odosobni sa od toho, je to jeho zivot, on si ho dototo, ty si v tom nevinne -- toto si pamataj.
@moniciak je to individualne, su chlapi, ktori maju svoju zalubu a aj napriek tomu sa venuju rodine, a potom su chlapi, ktori vidia iba seba, svoje zaujmy, utiekaju od rodiny prec, nech robis cokolvek, vzdy si najdu zamienku ze to je zle, ze ved oni si chcu iba oddychnut, ze oni pracuju... ako pardon, to ze je zena doma - to je tiez praca, a daleko horsia - 24 hodin denne 7 dni v tyzdni....
@sad_smiley niečo sa proste pokazilo musíš dísť ďalej nájdes lepšieho hlavne máš dieťatko a chlapov je veľa. nestoji za to sa takto trápiť ono to časom všetko preboli a bude lepšie
@bastika .. hej veru zúfalcov a debilov ešte chodí po svete, len si teraz vybrať.. haha, neverím už nikomu. Ani nos medzi očami. Chcem činy a nie slová.
@sad_smiley vieš musíš sa postaviť na vlastne nohy byt sebestacna a silná a potom uz nebudeš nikdy na mužovi závislá ani psychicky ani finančne a život bude oveľa kvalitnejší a aj v prípade že niečo aj nevyjde sa ti uz nezruší svet.ale bez lásky a dôvery sa žiť nedá tento stav prejde a budes to vnímať trochu inak držím palce a hlavne všetko zle je na niečo dobre to je veľká pravda
@sad_smiley no ten tvoj ex ako ho popisujes nebude v ziadnych srackach, ale v lese... Kto nesmierne miluje svoje dieta, sa nie ze trosku ale omnoho viac snazi....
Takze zatvor za nim dvere, kontakt s nim obmedz na najnevyhnutnejsie, sustred sa na vyriesenie vyzivneho a novy zivot pre teba a syna....
@sirinka Ahojte, tiež som v podobnej situácii. Môj priateľ síce tvrdí, ako som ho syna obrala, plače sem tam na skype........... ale .................. synovi sám od seba nezavolá.............. sám od seba na neho nič neprispeje a keď som sa ho na to pýtala, tak som dostala odpoveď, že prečo sa ja nezaujímam o výdavky priateľa................. Preto, čo vlastne znamená, že sa má omnoho viac snažiť? Keď mu totiž hovorím, že je zvláštne, že sa tak málo zaujíma o syna, tak mi povie, že sa zaujíma v rámci svojich možnosti. Na skype je 1-2x denne cca na 4 minúty a aj to vtedy, keď mu napíšem, že tam sme. Vôbec sa nepýta, či dieťa niečo potrebuje, ako sa má, či je zdravé....................... reagujú takto aj ostatní chlapi po rozchode?
@sad_smiley Sama si napísala, že je to ešte čerstvé. nič sa nedá teraz rišiť. treba si nechať v hlave uležať čo sa stalo. Možno to bude trvať týždeň - dva - alebo tri. Potom si spolu sadnite. Priznať si - áno máme problém!! podme ho rišiť. Rozhovor viesť v duchu že ste na jednej lodi. Nezačínať rozvovor slovami "to ty!" "to preto lebo ty si spravil" "Pretože ty si to povedal!!" vynechať to drobné slovíčko TY. ale rozprávať sa v duchu "MY". Toto je už vrchol kam ste sa dostali? Toto bude ten strop a nič dalej? Veci kotré sa stali sa už jednoducho neodstanú, čas sa nedá vrátiť späť, ale dá sa popracovať na budúcnosti. Ak budete chcieť tak spoločnej. Možno treba za tým všetkým urobiť hrubú čiaru a posunúť sa dalej......už sa nikdy nevracať tam kde ste boli. ale pracovať na spoločnej ceste ku šťastiu.........
@egyptanka Jeho vzťah v rodine bol taký, že keď sme prišli ku nim domov napríklad po mesiaci, tak prvá cesta bola rovno do lesa, nič také že posedieť s rodičmi, podiskutovať ako sa majú čo nové, čo je napríklad u mna prvoradé. On tak nelipol na rodine ako na to lese. Soma rada, že mal takú záľubu, že nehodil po krčmách alebo domov opitý. Ale čo je veľa to je moc niekedy. Všetko sa dá tolerovať ale s mierou. Neviem, jeho vzťah k rodičom- on mal vždy svoj svet, neúčast§oval sa pomaly na ničom, moc doma nepomáhal, a po čase prestali aj od neho niečo chcieť, lebo vedeli, že bude okolo toho frflať.. mne sa to vrátilo samozrejme, nešiel rozdýchať keď som ja od neho niečo chcela.. Jeho detstvo fungovalo tak, že prišiel domov zo školy, hodil tašku a a už aj utekal von do lesa, na rieku a podobne... žiadne povinnosti. A keď som mu vytkla, že je nezodpovedný, že sa nemôžem na neho spoľahnúť (lebo naozaj som nemohla, nič ho nenapadlo samého, úplné základné veci, ako napríklad zamknúť dom, keď ide posledný domov, alebo odložiť kočík keď ide dnu posledný, nechal ho tam moknúť, zhasnúť svetlá, televízor keď ide z domu, alebo len jednoducho zavrieť vchodové dvere keď odíde z domu, vypnúť kúrenie a proste xyz vecí na ktoré zabúdal-ale to je o nom verejne známe) tak mi vykričal, že budem chodiť domov k rodičom, keď nebude jeho mama doma. Proste nemôže to prekúsnuť to, že je neodpovedný, a ešte keď mu to poviem JA.