Padá na mňa svet
Ahojte, ja ani neviem čo chcem, či sa len vyrozprávať, alebo iný pohľad....neviem.
Problém je v tom že behom pol roka som prišla o partnera, o 3 najlepšie kamarátky a teraz aj o rodinu. S partnerom sme sa rozišli, zostala som opäť sama s 2,5 ročnou dcérou. Kamarátky sa na mňa po 20 rokoch priateľstva vykašlali a moja mama ma absolútne nerešpektuje, dupe mi na sebavedomie, hovorí mi také veci že ona ma nepotrebuje, že jednoducho nie som pre ňu nikdy dosť dobrá nech robím čokoľvek. Vždy mi pomáhala, dopriala mi aj mojej dcére, po materiálnej stránke....ale nikdy mi za nič nedoďakovala čo pre ňu robím, nikdy ma neocenila, vždy je všetko moja a len moja vina. Trvá to odkedy si pamätám, od utleho veku, že vždy bola tvrdohlavá a neskutočne hrdá a nikdy sa ani neospravedlnila za reči, ktoré mne zožrali vnútro. Jej reči typu ,,ja mám radšej tvojho brata, nepotrebujem ťa, ale ty potrebuješ mňa, ku nám domov ťa nikto nepozyval" ...mohla by som pokračovať do aleluja, ale nechcem aby bol tento príspevok dlhočizný. Ide o to, že mama mi pokazí každé jedny sviatky svojimi rečami....tak ako včera keď sme boli na silvestra. S cudzou osobou sa baví milšie ako so mnou... No a stalo sa, že sa popilo a samozrejme bola hádka (tých bolo samozrejme už veeeľmi veľa) a ja som kričala, áno už zo zufalstva som kričala po nej, že nikdy som od nej nepočula ani ,, ďakujem " alebo aspoň náznak uznania, vďaky, niečo... A zasa si išla to, že ja som tá zlá (v skratke). Zašomrala som že je špina. Už jednoducho tie roky krivdy....jednoducho mi to uletelo, hneď som sa jej ospravedlnila,že už neviem čo mám robiť aby ma brala normálne, že celý život je na mňa hnusná a ja už som z toho zničená. A poslala mňa aj s 2,5 ročnou dcerou preč o TRETEJ ráno.... (Pila som víno, autom som ísť nemohla, taxiky obsadene do rána,....)
Povedala že nič si nevážim, pritom som jej samozrejme povedala že to nie je pravda a dobre vie, že mi veľa pomáha, ale ona akoby to nepočula...
Mám brata, 22 ročného, ktorý keď príde domov z práce, tak len leží a je na mobile. Mama ho obskakuje ako batola.... ,, miláčik nie si hladný? Spravím ti chlebik? Ohrejem papať?"
Môj brat je týmto jej obskakovanim úplne nemožný. On si neurobí sám nič. Ani čaj. Mama vstáva o 4:00 ráno, aby mu spravila svačinu... Brat doma nepomôže takmer s ničím. Príklad: mama chodí do kupelov na 3 týždne každý rok. Keď sa má vrátiť domov, vždy pridem k našim, upracem komplet 3izbovy byt (áno idem 15 km s malym dieťaťom aby sa ona vratila do uprataneho), vydrhnem všetko...umyjem komplet všetko. Zubnou kefkou som čistila špary na kachličkach...trvalo mi vyše 7 hodín všetko aby bolo tip top. Bratovi som povedala nech utrie rádio od prachu.
Mama sa vratila, sadla si, zapla rádio a hovorí: ,,je čisté " a brat že hej utrel som ho. Mama ho začala chváliť, velebiť.... Do mňa akoby kôl niekto zabodol. Nedočkala som sa ani ,,pekne si spravila, dobre sa vracia do uprataneho"... nemusí ďakovať, urobila som to pre ňu, aby si po ceste oddychla, aby som jej urobila radosť.... Iba pre upresnenie, mám 33, svoj byt, svoj život...a vždy keď sa dá, tak jej vybavujem veci, vozím ju, napriklad aktuálne som vybavovala prerabku jadra, pomocou hla jej vybrať a kúpiť (nosiť) dvere a kachličky...jednoducho ja som jediná z rodiny, ktorá jej pomôže. Teda až na brata, ktorý jej občas (asi 2x za rok) odnesie tašku a o tejto pomoci počúvam stále, ako jej brat pomáha....
Dievčatá, ženy, mamy.... Nechcem už viac písať, toho je na knihu....viem že som to včera prehnala a nemala som ani kričať, ani mi nemalo ujsť to hnusné slovo, ale ako sa hovorí....zoufalí lidi delaj zoufalé věci.... Čo poradiť? Čo robiť? Všetko sa mi rúca. Cítim sa ako šmuha na zrkadle, bez priateliek, bez rodiny, na všetko sama....
@emo84 áno, to vylieva, viem to dávno. Jednoducho keď sa rozpravam s otcom, dá mi to pocítiť. A vždy veľmi pocítiť. Je ironická ,, choď za tatom, jasné šak s tatom sa máš o com rozprávať "....povedala som jej ,,mami, ale veď s tebou sa rozprávam stále, to že aj s otcom občas je úplne v poriadku. Je to môj otec, prosím neťahaj ma do vašich problémov, nebudem otca nenávidieť a ignorovať, lebo to robíš ty..."
Koľkokrát som sa bála prehovoriť s mojit tatom, aby som nebola za to zasa zlá....
@simona20201309 ja keby napíšem všetko, ako sa chovala tá hyena k mojej mame, tak ti garantujem, že sa po prečítaní ideš hneď vyvracať.. To boli roky psychického, fyzického teroru, kedy si ju tak omotala okolo prsta citovo, že sa jej mama nevedela "vzdať". Zároveň synacikovia boli vždy tutuli, mutili, tým by zniesla aj modre zneba, život, všetko.. Ten človek si nikdy neprizná chybu, že robil rozdieli, podľa nej je to ok. Dokonca mojej mame do očí povedala, že to je normálne, keď sa ti narodí ďalšie dieťa, že to prvé odvrhnes.. Proste chorá hlava toto.
@fazulka21 necakaj ze sa mama zmeni. Nezmeni sa. Ona si to totiz neuvedomuje. Mozno zazivala so svojou mamou to co ty. Vo vela veciach ti rozumiem. Ale len cas ti ukaze, ze som ti pisala pravdu. Chces sa jej zapacit, ulahodit jej, aby ta prijala a mala rada taku aka si. To nedocielis takto. Nauc sa hovorit nie. Nauc sa zit si svoj zivot. Nevycitaj jej. Prid na kavu, podebat a odid. Nepustaj sa do hadok. Prijmi veci take ake su, neurobis s nou nic. Urobis len so sebou a to tak ako som pisala vyssie. Je cas sustredit sa na seba. Nezamotaj sa do bludneho kruhu.
@fazulka21 a preco myslis, ze mama je voci tebe taka chladna a tvrda? Trva to od detstva? Alebo iba od isteho momentu? Neurazila si ju niecim? Alebo je taka? Ty jej pomahas lebo to tak citis a chces? Alebo len preto aby si jej dokazala, ze si vhodna byt jej dcerou, zavdacila si sa a zas ta brala ako dceru, aby zas nefrflala, nevykrikovala ti aka si, co si,aby ta prijala...lebo ak aj to posledne, co pisem, by bola pravda, tak si daj stopku a zacni si vazit v prvom rade samu seba, zacni od seba, ries seba, svoje pocity, co chces ty, nie co chcu iny, venuj sa malej a chvilku sa od mamy odstrihni...nie v zlom, ale nerob tak ako si robila doteraz, lebo vyzera, ze aj keby sa na hlavu postavis, tak sa jej nezavdacis...ked sa budes citit lepsie, chod na navstevu s malou, dajte si kavu, mala nech vidi babku a opat domov...inak aky ma vztah k vnucke? neviem co je medzi vami, tazko sudit iba z jednej strany.ale ked inak neviem vychadzam iba z toho co si popisala ty...rozpravala si sa s mamou o tom vobec niekedy preco je to takto medzi vami? Co ti povedala? Chcela o tom hovorit? A co tie kamaratky, preco sa otocili chrbtom? Keby jedna, ale viac...? Vies ono sa tazko radi aky zaujat postoj ked do vela veci nevidime 🤷
@panda21 to znie tak hrozne....je úžasné že si mame pomohla sa odputať. Možno si jej zachranila život. Šťastný život minimálne 🙂
Ja som mame naozaj vďačná za všetko čo pre mňa urobila, bolo toho obrovské kvantum. Ale prišlo mi to, že to robí, aby bola za tú ,,lepšiu" a keď urobila niečo čo sa mi nepáčilo a ja som jej to povedala, bars milo a slušne, citlivo, automaticky som bola jednucho ako malé nepodstatné nevdacne h*vno. Zničila mi sebauctu. Sebavedomie. Furt mám o sebe pochybnosti. Chvalabohu že mám pár ľudí, ktorí mi povedia že ,,ty kokso šibe ti? Dokázala si toho veľa"
Jo a napriklad dávno....no ....mala somlist na rozlúčku. Chcela som urobiť hlúposť. Spamätala som sa chvalabohu. A po rokoch som to povedala mame že čo som chcela za mlada urobiť. Jej reakcia nebola v podstate žiadna. Nepamätám si, že by ma mama niekedy objala napríklad. Povedala: ,,dobre si to zvladla! Správne si sa rozhodla!" Nikdy som takéto niečo nepočula.
@majka4555 joj veľa otázok, ale mám málo odpovedí. Začnem tým jednoduchšim- kamaratkami. Zhrniem to do jedneho pribehu. Jednej kamarátke som sa rozplakala, povedala som jej že mi chýba a veľmi by som chcela, aby niekedy za mnou prišla, alebo sa ozvala.
Nič sa nestalo, neozvala sa, neprišla.
Čo sa mojej mamy týka, samozrejme som sa pýtala, že prečo je ku mne taká. Odpovedala niečo štýlom,,je to v tebe, v tom ako komunikuješ" keď som sa jej opytala ,, a ako? Čo robím zle? Že ti občas poviem iný názor ako tvoj? To neznamená že s tebou bojujem mami" No a s mojou mamou sa ťažko rozpráva. Je to ako chodiť po minovom poli. Poviem niečo, ona sa urazí,odide. Alebo mi povie: ,, buď už ticho! Daj mi pokoj!"
A vybavené.
@majka4555 ešte toto, ak sa ti chce, prečítaj si moje odpovede v tejto diskusii, je tam toho viac. Nechcem ísť k nej na kávu...vyhodila ma a povedala že ma nikdy nechce vidieť a končí so mnou. To som ju citovala. Takto to povedala. Tiež mi ešte zostala ako taká hrdosť a nedovolí mi sa jej vtierať. Dala by som jej za pravdu že ju potrebujem a že som to, za čo ma má. Áno potrebujem ju. Ale bohužiaľ.... musím to prekusnúť.
@fazulka21 ahoj, mas tu 3 strany diskusie ktore som necitala,
chapem co prezivas, ten pocit nedocenenia a menejcennosti atd....
ale nechapem preco robis tvojej mame otroka, ked to ani nechce a ani to neoceni..... nechapem preco si napriklad bola rodicom vyupratovat byt, ked bola mama v kupeloch.
vynadala si mame, uplne chapem, ze si to nevladala v sebe drzat, ona ta poslala prec s malym dietatom uprostred noci na silvestra a ty mas pocit viny a ospravedlnujes sa.
dievca zlate, najdi v sebe dostojnost a sebahodnotu a odstrihni sa od rodicov, nenukaj sa im na pomoc, samozrejme ze ked treba, tak pomoz, ale nerob mame upratovacku, sofera a neviem co,
ten cas, co si davala svojej mame radsej investuj do svojej dcery, ktora ta potrebuje najviac, a do seba. si mlada, este mozes mat aj dobreho partnera.
zelam vela mudrosti a stastia no noveho roku.
@maxi2 áno, mama mi dala krásny príklad, akou nikdy nechcem byť a túto vetu som včera povedala snáď 5x. Že dúfam že budem pre dcéru lepšia a nikdy jej nedám pocítiť, že je menej. Chcem pre ňu najlepší život aký dokážem dať, vytvoriť. Chcem jej dať lepší základ. Otvorená náruč, aby sa nikdy necitila stratená.
@fazulka21 citala som si zbezne komentare, ale pytala som sa preto tolko, lebo nie na vsetko som nasla suvis...ale pointu chapem...co sa tyka kamaratky, len tolko, ahaa nebola skutocna...toto by ziadna dobra kamka neurobila...bud rada, ze uz nie je v tvojom zivote...
K mame...fuu tazka povaha, aj co sa komunikacie tyka...vyzera ako keby bola zablokovana a nechcela ist hlbsie do seba a otvorit sa...ako keby sa bala...bala sa, ze ked nieco povie, tak moze byt zranena...neviem mozno v jej veku skusenosti zo zivota a voci tomu sa takto obrnila...len nerozumiem, ked sa jej dcera pyta a je z tvojej strany zaujem, preco sa boji otvorit tej najblizsej, svojej dcere! Hadka bola, chapem plne tvoju reakciu, ale aj reakciu tvojej mamy, to co ti povedala, ver mi povedala to v hneve...ak je aspon kustik srdcom k tebe ako tvoja mama, nikdy by nedopustila aby ta uz nikdy nechcela vidiet a konci s tebou...kazdopadne stalo sa...vychladnite obe, aj ty aj mama...s mamou by som nacas prerusila kontakt, nech si aj ona uvedomi...nie za vsetko mozes ty a nie za vsetko musis ty behat a ospravedlnovat sa a prosit sa....prosim ta maj sa rada a mysli na seba...v prvom rade musis byt ty fit ako matka...mas dceru...neprenasaj to na nu...deticky su male, ale oni to citia vsetko...ako si pisala, si sebestacna, takze super vyhoda pre teba...funguj tak ako doteraz, ale nacas bez mamy...teraz ju nepotrebujes...nepomaha ti ani fyzicky a ani psychicky...mas brata a otca, ber to z tej lepsej stranky, akokeby aj oni mali byt proti, si to predstav...to by uz bolo cele zle...takze nie je to tak zle ako to vyzera, tak si povedz a zvladnes to docasne aj bez mamy...ty si sa mame poravde, vzdy len chcela zavdacit aby ta prijala..a to nie je dobre...v zdravom vztahu isto nie
@fazulka21 drzim ti palce,
chapem, ze je tazke odstrihnut sa od mamy, predsa len je to mama , ale naozaj to urob pre seba a teraz sa neozyvaj, odpust jej, aby sa ulavilo tebe.
mas krasnu dcerku, daj jej vsetku svoju lasku, a vsetko to co ti chyba od mamy, si musis dat sama, sama seba ocenit za vsetky uspechy, nepoznam ta, ale myslim, ze si toho vela zvladla sama, vela si toho prekonala. verim, ze to zvladnes, mas dcerku, najvacsiu lasku svojho zivota.
@majka4555 mama je ako skala. Teda voči mne. Nepriepustná, neústupčivá, nedokáže povedať ,, prepáč ", berie to ako ponižovanie. Je veľmi hrdá, tvrdohlavá a len to jej je pravdivé. Ktokoľvek kto jej oponuje, nesuhlasí sa nedočká mieru. Je to ten typický priklad ženy, ktorá robí uuuuuuplne vsetko v domacnosti sama a to ju definuje ako tú najlepšiu a nikto nemá právo sa jej postaviť, prehovoriť. Ťažko sa to opisuje. Pretože naozaj mi často pomohla. A v podstate bez výčitiek. A ja nerozumiem tymto dvom protipolom. Na jednej strane pre mňa urobila naozaj strašne veľa, na druhej ma ničí. Asi tomu nemám porozumieť, ale jednoducho to akceptovať. Myslím, že sa napriek všetkému cíti nedocenená. Obe sme asi ,,nezdravé"....obe máme zlý pristup a to nás ničí. Ju aj mňa.
Snáď vychladneme a časom, dlhším či kratším, sa to utrasie. Mama už má svoj vek, má 60...a nerada by som, keby sa niečo stane a nestihneme sa udobriť...aj keď za rok, dva, tri ...
Čo sa kamarátky týka, bola v mojom živote (ako aj dve ďalšie, sme taká partia od ZŠ) 20 rokov. Keď som sa stala matkou na plný úväzok, nechápu to, že nemám čas a ak ma chcú vidieť, musia prísť ony, nie ja. Celý život som sa im prispôsobovala, no keď som to potrebovala ja, zostali hluché, slepé. Tie som už odstrihla. Zablokovala (na fb)A na vianoce, ani nový rok, ani sms od žiadnej z nich. 3 roky som sa im pokušala vysvetliť, že žijem iný život keď som matkou. Nepomohlo. Ozývala som sa, volala na hríby, na návštevu.... vždy to išlo dostratena. Prestala som už, pochopila som že im nestojím ani za 2% toho čo som si myslela. Obrovská rana pre mňa. Všetko sme predtým prežívali spolu. Každé narodeniny, sviatky, svadby, rozchody,....
Pises, ze otec ta oceni, pochvali. Preco sa nevykasles na mamu a neudrziavas viac vztah s otcom? Casto ma niekto z rodicov oblubene dieta. A vacsinou matky k synom a otcovia k dceram. Lebo otec a syn, matka dcera su si navzajom doma konkurenciou. Dva kohuty na jednom smetisku ...
Dobra vec na tej zlej je, ze mozno pokazenemu vztahu vdacis za to, ze si samostatna a sebestacna. Tvoja mama brata ofukuje a mozno sa nikam sam nedopracuje, zostane dalsich x rokov na mama hoteli.
@fazulka21 neudobris sa snou pretoze kebyze prides a vnucujes sa jej ona da na teba znova sprchu nadavok ˇˇˇ ked neprides budes najhorsia ˇˇˇˇˇ nenadavaj na nu neries ignoruj ánapis jej na meniny narodeniny a uvidis po case sa ti ulavi ze si sa odstrihla je to smutne ale inak to nejde
@fazulka21 tvoja mater je jedna toxická osoba, nevďačná a zla. Prec od nej, darmo ze ta porodila, nema k tebe rešpekt ani nic. Vytesni ju zo zivota a posun sa dalej. Ona ma nejaky problem a ventiluje si ho na tebe. Uz sa jej nevnucuj a zacni pracovat na sebavedomi, nech sa nemusis nikomu prosiť, ani kamoškam, ani chlapovi a ani svojej toxickej materi.
V prvom rade by som prestala upratovat.Ty si uvedom jednu pravdu psychologicku, filozoficke či karmicku - ludia znašaju nasledky svojich činoch..Ked ta nema mama za nič, že 7 hod upratujes a brat prejde prachovkou jednym ťahom, už je z neho hero - dobre, čiže ja od teraz nerobim nič, brat nech sa postara..Okrem toho byvaš mimo, este som nepočula, ze ludia chodia takto domov upratovat.Len v pripade, ze je mama imobilná....Ako si si mama navarila, tak maš..Pocit sebahodnoty - vieš, že u nej ho nenajdeš, i tak sa ku nej dobijaš ideš k nespravnemu prameňu Otca zavrhneš, skrz nej. On je jediny u koho najdeš pochopenie.Prečo 90% času netraviš s nim?Ked sa mama oduje, tak povedz sorry, mam 30 rokov, hadam sa sama môžem rozhodovať ..Trpiš pocitom viny - ale chyba je aj na strane tvojej mamy..Proste ma asi nejaky komplex a vadi jej, že si pekna, smela, šikovna a chce ta udupat
Chod na terapiu, k psychologovi..Toto su tazke veci, mozno tam pojdeš 30x, ale on ti oči otvori v tom, ze sa nemusiš citiť vinna, ked sa pohadate
Tiež sa priklaňam k nazoru, že vyzeraš ako vila. vtedy, ked si chcela vyviest hlupost, bolo to skrz chlapa či aj tvojej mame?Lasku u mamy sice nenajdes, ale aj mne sa podarilo najst dvoch dobrych ludi.Bud otvorena roznym možnostiam, ze laska prijde z inej strany Nejaku tetu nemaš? Keby ti bolo najhoršie, myslu na svoje dievčatko, že mu sposobiš velku bolesť..ak by sa niečo stalo
moja mama až na dochodku sa otvorila a hovorila o svojich zraneniach z detstva, co som ja nevedela. To, co sa stalo jej, ona robi cely život mne..V tomto problem nevidi, ale druhych vie odsudzovat velmi rada. Je mozne, ze aj tvoja mama ma nevysporiadane veci vo svojom vnutri..
@fazulka21 no a kedze pises, ze tvoja mama je hrda, tvrdohlava, pevna ako skala,...zamysli si...a bud aj ty takou pevnou, tvrdohlavou, so svojou hrdostou,...vaz si samu seba, davaj si svoje vnutorne hranice(hranice, pre ktore si ochotna zajst a pri ktorych sa citis vnutorne spokojne a si ochotna este nieco tolerovat), nie tie vonkajsie hranice co su stanovene inymi ludmi, ze to by sa malo, nemalo, to sa musi, nemusi,...tak na tieto nehlad...hlad na tie svoje, co potrebujes ty, pri ktorych najdes pokoj,...tvoja mama ich ma, ale zle nastavene, ta nehladi, ze nimi ublizuje okoliu...takze jedna vec je si vazit rodicov, rodinu, ale pokial je to zdrave a u vas to nie je zdrave...takze najskor najdi seba a svoj klud a co chces ty a az potom sa rozhodni stretavat sa s mamou...mama mozno v tebe vidi slabsiu osou, ktora sa vacsinou podriadi, vzdy ospravedlni...tak si daj stopku a neurob to...nie v zlom, ale normalne vyrovnane budes odpovedat, ze rozumies, ze ona by to chcela tak/onak, ale ja to potrebujem tak/onak a za tym sa opytat aby to nevyznelo sebecky, najst kompromis a opytat sa, ako by sme to vedeli vyriesit? Napr.samozrejme v kazdej situacii inak prisposobit...len vzdy zacat vetu tym, ze popises co vidis, co mama chce a potrebuje, ale dokoncit vetu tym, ze co potrebujes ty a popises to co naozaj chces a citis, ze v danom momente potrebujes a navrhnut ako by ste to vedeli spolu vyriesit aby ste boli obe spokojne...u vas bude problem v komunikacii podla mna...takze musis zvolit inak ako doteraz..sama vidis, ze to doteraz nefungovalo. Skusit na tvoju mamu inak, lebo ona je tazka povaha...
Co sa tyka kamaratiek, tie nemali v danom case asi este svoju rodinu, ked ta nechapali vsak? Tym trebalo dozriet, ale neprisla si o nic...lebo skutocnym by si nemusela vysvetlovat...ja som mala.tiez naj kamaratku od detstva...a skoncilo to v dospelosti..ako dievcata sme byvali spolu kazdy kazducky den a ked som si nasla priatela, casom manzela a mala rodinu nechapala to..uz na zaciatku ked to bol este len partner...nechcela to chapat, brala to ako keby som sa jej vyhybala a nechcela byt s nou, ale nebrala v uvahu, ze tam sa uz aj moje potreby rozdelovali a potrebovala som byt sj s priatelom...nasla som si lepsiu pracu, zacala stavat dom, mala svadbu a dieta...ona nic z toho vtedy nemala, zacalo to prerastat v ziarlivost...videla som to podla reakcii a spravania, aj ked tvrdila ine..nie uz to nebolo uprimne...a ked som ju pozvala na svadbu naj kamaratku, tak mi neprisla ani ruku podat pred kostol...a vtedy som to stopla a povedala, ze nie taketo osoby v zivote nepotrebujem...preto sa uz iba stretavam s takymi pri ktorych sa citim dobre a chodim domov dobita energiou...ziadne vyciciavanie, vycitky, dokazovanie, vysvetlovanie...
@liljana Myslím, že brat sa nebude mať dobre v živote a je mi z toho smutno. Fakt ho mám rada. Ale on je zacyklený, žije ako 15 ročný, nikdy nemal ani priateľku. Pritom vnútorne je veľmi dobrý človek. Mama ho zničila tým, že ho nepripravila na Život a je len málo žien, ktoré v dnešnej dobe strpia mamičkára. Strašne by som chcela aby sa mal dobre, ale keby to riešim, som zlá. Jediný otec vidí, že mám pravdu (jasné že nemám pravdu vždy vo všetkom, ale chápete ako to myslím).
@barborachors áno ventiluje. To sebavedomie musím stavať, dať sa doporiadku, dokázala som toho dosť, no ja to akoby stále nevidím.
@karolinakr možno by mi psycholog naozaj pomohol. No asi musím počkať, kým pojde malá do škôlky.
Ano s mamou sa veľmi veľmi ťažko komunikuje. A nejaké citovo zafarbené veci už úplne zle.
Ty si tiež urobila dobre, že si kamarátku odstrihla. Ja tie svoje tiež. Mám zopár ľudí okolo seba, pôjdem do práce, prídu noví ľudia... som spoločenský extrovertnejší typ takže potrebujem priateľov.
SI dospela zena, v provim rade sa vykasli na mamicku, zi si svoj zivot. Na co si nechavas pokazit sviatky?? Ved si urob svoje. Ja viem ze s urcitymi osobami vydrzim tak hodinku dve tri, ciez sa stretneme a idem si po svojom v dobrej nalade. Vnucujes sa niekomu, kto ta od mala ponizuje. Mozno chces byt prilis dobra a usluzna a rataju s tebou a spravaju sa tak k tebe (teda hlavne mama). Ved mamuske nech pomoze syn, ty sa postav na svoje nohy, svoj zivot si vybuduj. kamosky si najdi nove... a kto vie, mozno aj tie stare sa objavia, ked sa pozbieras.... Nechapem z coho si robis nervy. AKo keby si za roky svoju matku nepoznala. mas vlastne dieta, tomu sa snaz byt mamou lepsou a lepsim prkladom, kvoli nemu sa mas citit lepsie a nedat sa tahat dole.
A nie nemussi s nicim cakat kym pojde dcera do skolky. zariad si to aj s dcerou, nevyhovaraj sa.
@simona20201309 myslím že to začalo, keď som zacala dospevať. Som typ človeka, čo povie, nie je ticho. A nesúhlasí slepo so všetkým. Vydržim, ale keď pride hranica, poviem. Som rázna, niekedy až moc a to sa mojej mame nikdy nepačilo. Že som si dovolila jej oponovať. A tiež že si dovolim mať rada aj svojho otca. Často som počula ,,ty si celý tatko" (myslené v zlom) Moj brat jej nikdy neoponuje, preto si ho zastáva. Nedávno (3 dni dozadu?) Sa stalo to, že som jej išla do TN pre materiál na novú kúpeľňu. A vkuse som počúvala už mesiac vkuse, koľko bude mať ona roboty, že zas všetko sama, aj variť, upratať celý byt po prerabani jadra.... tristokrát som jej povedala že pridem, porobime dobre bude, bude pekná nová kúpeľňa, nech už toľko nenadava stále.
Urazila sa, odišla. Čo také zlé som povedala?