Pocity po návrate domov
Uz od malicka som planoval ze odidem po skole co najdalej z domu... Boli tam zapojene rodinna atmosfera, socializacia, vseobecne male mesto. Kazdy o kazdom vedel, nevedel som dychat... Prvy krok som urobil, ked som isiel na strednu na vychod na internat... Bol som sam sebou, ciastocna samostatnost.... Potom som premyslal kam potom... Vyskusal som Bratislavu, Brno, Prahu, Graz... Najviac mi vyhovovala Bratislava. Zijem tu 8 rokov, mam uzastnu polovicku, osvojili sme si psika, byt na hypoteku... Konecne dycham....
Vo svojom rodnom meste som nebol 5 rokov... Brat a mama chodia 3x krat do roka lebo vedia ze do Zvolena ma nedostanu...
Ale po 5 rokoch som si povedal ze na 2-3 dni pojdem.... Aj som isiel...
Vystupil som z autobusu a narovinu, chcel som hned odist....
Uz ziadna partia, kamarati, len mama a brat... Proste ziadny pocit ze tam patrim... Nie ze nuda, doslova nenavidim to mesto...
Tych ludi, to prostredie...deje sa to kazdemu odidencovi?
@kubo1989 zrejme tvoj pocit pramení už od detstva,nenavazal si sa doma na rodinu, na miesto, kde si žil, nemáš krásne spomienky na domov, okolie a tak ťa tam nič neťahá. Poznám mnohých, ktorý žijú už v BA, ale na východ ťahajú vždy veľmi radi.
@anonym_f60151 co sa tyka rodiny, som v kontakte uz len s mamou a bratom....
@kubo1989 ale prečo nejdeš za nimi aj ty? To sa tým chváliš že už si bratislavcan tak nikdy nepôjdeš navštíviť mamu a brata?