Pomoc s deťmi od rodičov/svokrovcov
Ahojte 🙂 Už tu bolo veľa diskusií ohľadom toho, či sa rodičia/svokrovci postarajú o deti, ako často si ich berú, ako vám pomáhajú či nepomáhajú... Aj ja stále riešim túto otázku a neviem sa s tým nejako vnútorne vysporiadať ☹ Ako často vám berú detičky rodičia alebo svokrovci? Ak chcete, aby si ich zobrali, alebo aby vám pomohli musíte ich o to prosit, alebo sa oni sami ponúknu, resp. prosia oni vás, či si môžu zobrať vnúčatká? Ja som na deti sama 6 dní v týždni od rána do večera a občas som už veľmi unavená, že by som aj pomoc prijala. O každú pomoc sa musím prosiť... A pritom keď sa rozprávam na ihrisku s maminkami, tak tie mi vravia, že majú pomoc aj 2 krát do týždňa. Veta, ktorá ma udivuje: "Príde mama/svokra a SPÝTA SA, či si môže zobrať vnúčatká, že už dlho s nimi nebola... vraj choď na kávu a oddýchni si..." Toto nepoznám a tíško závidím... Ja musím prosiť, ak chcem, aby mi niekto aspoň na chvíľku zobral deti. A čoraz viac mi to príde smutné, že ako keby som im vnúčence "nanucovala". Aj ja by som chcela, aby si zobrali deti, pretože chcú a nie preto, že ich poprosím... Ale už sa pomaličky učím byť vďačná za to, čo je a neplakať nad tým, čo nie je...
@zeytin nepomaha mi nikto🙂 so svokrou byvame v jednom dome /2byty/ pride sa s malou pobavcat na 10 minut, potom uz na nu nema naladu, von ju nevzala na prechadzku ani raz, lebo ona sa nerada prechadza /svokra/ ..a moja mama je 1500 km, ta by ju nepustila z ruk,ale bohuzial vzdialenost.. muz v praci, v lete 7 dni v tyzdni chodi domov po 10tej vecer, v zime od siedmej rano do siedmej vecer.. takze len ja , mala a pes🙂
@zeytin Tiez som na syna sama, teda s manzelom, moji aj manzelovi rodicia su daleko a uz su vo veku, kedy maju inak nastavene priority. Prvy rok po porode som zavistlivym pohladom prepichovala kazdeho stareho rodica stastne tlaciaceho kociarik s vnucatkom, teraz je to uz viac menej pohoda (pokial nemam 40 stupnovu horucku a draheho na sluzobke), dokonca sa mi podarilo tento rok vyrazit do ulic velkomesta bez dietata tusim az tri krat. Co ma ale vytaca do biela je to, ked sa susedy mamicky - z ktorych ma KAZDA k dispozicii milion babiek, tiet a sesternic ochotnych kedykolvek im pomoct s detmi (byvame v dedine, kde je kazdy s kazdym rodina) - stazuju, ako nic nestihaju, kolko maju malo casu a podobne. Vrchol programu je, ked sa ma opytaju, kedy bude druhe dieta a ja si dovolim odpovedat, ze jeden z dovodov, preco sa neponahlame , je ten, ze tu nikoho nemame, VZDY sa dozviem, ze to predsa nemoze byt ziadny problem a vsetko sa da, ked sa chce. Grrr.
ja som typ, kde ma nechcu netrepem sa, mohla by som malu zbalit a supnut svokre kocik do ruky, ale nerobim to, lebo viem ze nema zaujem..
@zeytin nečítala som všetky príspevky,ale ja som tiež sama - síce len na dve deti + manžel, ale sama. A som rada, že mi nikto nemôže vyhodiť na oči, že vtedy a vtedy si to nezvládala a my sme ti pomohli. Nijako to neporiešim, takže asi tak, ale ešte nejaký ten mesiac a pomoc potrebovať nebudem. Takže aj Ty sa drž, zvládneš to a budeš na seba hrdá 😉
@zeytin ja sa nikomu neprosim,aby mi postrazil alebo pobavil maleho.Rodicia su 1000km odo mna,skoda,inak by pomahali 😒 Svokrovci iba 10km,svokra radsej robi babicku cudzim detom,na vlastne dve vnucata kasle.S cudzimi detmi die na zmrzlinu,na kupalisko.Mne nepomohla ani trochu.Tyzden po cisarskom som umyvala schody a vesala pradlo,urcite by mi pomoc vtedy dobre padla,ale nikomu sa neprosim.Znami naslubovali,ze nam pokocikuju maleho,aby sme si s manzelom oddychli,.....a napokon sme ho kocikovali sami,s kruhami pod ocami 😒 Mna to ani nemrzi,ak budu znami odo mna potrebovat pomoc,nepomozem.....
@zeytin celu diskusiu som necitala a reagujem len na tvoj prvy prispevok... Mne nema kto pomoct, mama byva daleko a svokra sice blizsie ale pre nu je aj tych 100 km nekonecna dialka. No pomoze nam obcas ona (raz za dva/tri mesiace) a to tak, ze v noci ho postrazi, kym si zbehneme na koncert alebo von. To jej musime dopredu oznamit a poprosit a potom dostatocne dlho dakovat. No ale to je jedno, manzel sa vydakuje a je stastna a my tiez. K svokre by asi stacilo... 😅
co sa tyka mojich rodicov, tak byvaju s mojim bratom, jeho zenou a malym v jednom dome a staraju sa o maleho hocikedy, kedy si maly k nim zbehne. Kedze je to len jedno poschodie dolu, je to denno denne. Ked je ale doma maly bez mamy a staraju sa onho stari rodicia (moji rodicia) tak stale za mamou place a maju to trochu tazsie stale ho ukludnovat a utisovat.
No a neviem ako vy, ale ja si pamatam, ze ako mala som travila cele doobedia, obedy u starych rodicov. Kazdy bozi den aj s mojimi dvomi bratmi. Babka nam varila, starala sa o nas. Okrem vikendov. Nikdy nereptala, nestazovala sa, este nam navarila a napiekla popri gazdovke a moji rodicia chodili do prace a starostlivost starych rodicov o nas brali ako samozrejmost. Ziadne ohlasovacky, prosenie... A ked sa to teraz generacne posunie a o vnucata sa maju starat dnesne babicky, tak niekedy je to fakt na zacudovanie, ze to, co normalne prijimali bez mihnutia oka od svojich rodicov, nevedia dat dalej.
To je moj nazor...
Veru je to tak Efkaa, minule generacia to bolo nieco uplne ine.
Niekde na predchadzajucej strane diskusie som si vsimla slovne spojenie tusim od Fidky ze stari rodicia a ze preco maju vobec "bavit deti"? To je akoze co? Jasne ked nejaka starka berie svoje vnucata ako sichtu a pracu je to potom ine. Nevie co by s nimi, nema k nim vztah, citi sa ako piate kolo u voza, nuz sa jej zda ze ma robit nejakeho baviaceho saska, nic ine si nevie predstavit.
Niktori starki/e, nastastie je pre ne par krat do tyzdna na par hodin vitane spestrenie v zrazu nude dochodku (je vedecky dokazane ze nic nerobiaci skoro spustnu a opustia sa) medzi x hodinami pozerania TV alebo venovania sa zaujmom, lebo jednym z vitanych zaujmov su pre ne aj zazitky so svojimi vlastnymi (!) vnucatami(!). U nas svokra napr. tvrdi ze si to uziva uplne na inej urovni ako s vlastnym synom, konecne ma cas a rozhlad/nadhlad a kedze to ma len obcas tesi sa na to. Doslova povedala ze so svojim vlastnym dietatom urobila par chyb vo vychove ktore vidi az teraz s odstupom a ze je to pre nu osobne akasi kompenzacia ze sa moze venovat vnukovi a skusit to dokonalejsie.
V zahranici je to odcudzenie medzigenercane este vacsie ako u nas. Ma to suvis s celkovym zivotnym stylom. Matky sa vracaju do prace uz par mesiacov po porode, koja minimum ak vobec. Dieta ide k cudzej osobe. Ako sa ma vytvorit emocionalna vazba? Aj skolka/skola sa rodiny vidia este menej ako u nas, pri veceri ani to niekedy nie. Ani ta matka uz nema k vlastnemu dietatu taky vztah. Jej nikto nepomahal, ani ona nebude, "vrati co dostala". (To je nieco ako na vojne - mna sikanovali, aj ja budem 🙂 ).
Samozrejme potom skryto zavidi ked sa niektorym inym o deti aj obcas starki postaraju, povaruju ich, a reaguju na to tym ze je to pre ne nenormalne a beru tieto zeny-mamicky ako neschopne. Je cielom byt super samostatny a sebestacny, nikoho a nic nepotrebovat, ale to je len iluzia, taketo vztahy. Nakolko vzdy je vacsi zisk zo socialne previazanych vztahov a kor vramci vlastnej rodiny nez z tzv. hrdinstva - ja to zvladnem sam. Lebo tuto nejde ani tak o to ze to ta mama zvladne, to isto ano, ale o zisk vnucata.
Uz som tu pisala ze v minulosti vzdy mali vsetky generacie iste prava aj povinnosti, v zasade kazdy podla svojich schopnosti pomahal chodu spolocnosti ako vedel. Nejake "hnitie" si nemohol okrem chorych a nemluvniat dovolit nikto a ani nechcel, inak sa citil nepotrebny a neraz radsej sam ukoncil svoj zivot. Ludia nestrpeli len vyzierat druhych. Prave stari sa prirodzene starali o male deti, napriek tomu ze cely zivot pred tym makali, bol to uz oddych pre nich. Akysi archetyp vidno v diele podla skutocnych udalosti "Babicke" od Bozeny Nemcovej, vncuku prirodzene sprevadza a uci a robi jej to radost. Zisk vnucky z prazdnin u nej je na cely zivot obrovsky. Pritom tato prosta zena - Babicka robila cely zivot omnoho viac a tvrdsie nez "kancelarske zapadne panicky" ktore "si uz svoje odchovali" a chcu len kavickovat lebo maju narok. Akoze nie ze by ho nemali, ale mnohe to hovori priamo o ich charaktere ked ozaj aj splnaju ze su blizko, mozu, cas maju, len akosi to uz nie je v mode, nevedia co by tak s tymi detmi ako by ich este "bavili", obtazuje ich to.
Dnes vacsinu ludi nebavi praca, makaju len pre peniaze aby za ne mohli mat viac materialnych veci. Potom sa jasne citia unaveni a musia sa akoze spamatavat nicnerobenim a tzv. "uzivanim", verim ze historicky sa raz buduce generacie na to pozerat ako na hlavu postavene.
@zeytin uplne ta chapem, doma mame presne to iste. Manzel robi od rana do vecera, niekedy ho nevidim aj tri dni a este k tomu aj soboty pracuje. Tiez by mi velmi dobre padlo, keby mi niekto z rodiny len tak prisiel pobavit deti, hoci aj navsteva by potesila, ale uz som si zvykla, ze kamarati nas pridu skor pozriet ako rodina. Rodicov nemam a manzelovi rodicia, len tak nepridu k detom, musime ich prosit, par krat odmietli, ofrflali, snazim sa ich pochopit, su stari, mozno nevladzu, maju aj ine vnucence, ale od svokry ani slova utechy nemozem ocakavat, naposledy mi povedala, ze aj ona mala tazky zivot, nemal jej kto pomoct, je to moj kriz a tymto to konci. Mna jedine mrzi, ze nepride sama od seba pozriet vnucata, byva par km od nas. Ja ked si predstavim nasu babku, ako sa tesila, ze sme boli u nej, mala problemy so zrakom, starala sa o nas, varila, cele letne prazdniny sme boli u nej, nik sa nepytal, ci mozme prist, jednoduche sme prisli k nej a nikdy sa nestazovala.
@zeytin Podľa mňa nebudeš potrebovať pomoc v takom rozsahu, že by u Teba musel niekto bývať. Ja keď som prišla z pôrodnice (prvé dieťa) tak som bola taká nesvoja, nervózna a poprosila som mamu s krstnou, aby prišli aspoň na hodinku, ani neviem prečo, ale upokojila ma ich prítomnosť. Pomohli mi s prikladaním pretože boli v tomto smere po sekcii problémy a z nemocnice som odchádzala s UM a s depresiou, že som zlyhala, ale v ten večer som sa rozkojila - malý sa prisal a mlieko sa pekne spustilo a bolo dobre. Na druhý deň zas prišli večer ukázať mi ako kúpať malého a zase boli cca 2 hodinky a odvtedy nie. Normálne som fungovala, starala som sa o malého, o muža, o psa o domácnosť a vlastne som bola rada, že mám pokoj lebo som mala popôrodné blues a bola som rada, že u nás nikto nebol. Nebola som vo svojej koži cca 2-3 týždne po pôrode, stále mi bolo do plaču, bola som jak cirkus na kolieskach, ani som si malého neužila v tom čase. Podľa mňa v tomto období potrebuje žena kľud a návšteva by mala prísť len na vyžiadanie ako to bolo u nás, ale neboli dlho aby mi dopriali súkromie a pokoj. Pobyt tvojej mamy, alebo nebodaj svokry by Ťa asi vyčerpával a hlavne Ty sa musíš naučiť starať sa o dieťa a zvyknúť si na neho a ono na Teba.
@zeytin to iste mam aj ja ....mamka ale len ked ju prosim a to musim mat velky dovod, a svokra vobec....
ked si predstavim kamosku , ma sluzky, 1 ucitelku sukromnu , a dve plnohodnotne babky , vela chodi na hocijake kúry a ja nic....este aj ked vybavujem rodinne veci je mi vycitane kde som bola, muz ked ide , tak este sa tvari akoby mi robil nejaku sluzbu ...a je to malo ani 1x za mesiac, inak im da pc a poriesene
