Pomohli by ste?

Mám o 6 rokov staršiu sestru, vždy bola miláčikom rodičov, tá lepšia, krajšia, šikovnejšia, múdrejšia, doma nič nemusela robiť, ja som sa mohla aj rozkrájať a nikdy ma nepochválili. Sestra žila ešte s frajerom u našich rodičov, ale želali si, aby sa už osamostatnili, preto im ako svadobný dar kúpili dom. Lenže sa sestra vydávala už ako tehotná a zostali aj po svadbe bývať u rodičov, že vraj do pôrodu a na prvé mesiace, aby jej mama pomohla s malou. Obaja rodičia chodia ešte do práce, náš otec robieva nočné, 12ky aj dlhšie služby, keď im doma plakalo bábo, tak sa vôbec nevyspal, bol nervózny a chodil do práce unavený. Mama chodila do práce, doma sestre aj švagrovi varila, nakupovala, upratovala, prala, strážila dieťa. Dom majú malý a všade majú neporiadok a navyťahované hračky, vidím že ich to ako starších ľudí hnevá a už nie sú na to zvyknutí, ale sestre nič nepovedali. Ona v práci sľúbila šéfovi, že po materskej nastúpi a už druhé mať nebudú. Chodila do práce necelé 2 mesiace a zase otehotnela a nechala sa vypísať na rizikové, aby ju šéf nevyhodil. Malú dala do škôlky a naša mama ju tam musela ešte vodiť a vyzdvihovať, a keď nestíhala z práce, tak mala problémy s učiteľkami a malej hrozilo vylúčenie za neskoré odchody, ale sestra sedela doma na zadku a po dieťa si neprišla. Naša mama už nie je najmladšia a bola na nej celá domácnosť, ešte na ňu sestra so švagrom útočili, keď náhodou nestihla navariť, že oni si kvôli tomu museli objednať donášku. Teraz pred Vianocami už to nezvládala keď sa starala o 2 rodiny, musela pre všetkých napiecť a darčeky nakúpiť, gruntovala domácnosť, do toho stále v práci a keď bola doma, tak mala malú na krku, ale nič nepovedala a nepožiadala o pomoc a tak si prepínala sily, že nakoniec skončila v nemocnici, lebo skolabovala a objavili jej ďalšie zdravotné problémy a nechali si ju tam. Ja som odišla z domu veľmi skoro, lebo kým som tam bývala, tak som tiež makala ako fretka na druhých a nemala som žiadny život. Vydala som sa a mám prácu a dieťa, bývali sme po všelijakých podnájmoch, kým sme si vzali hypotéku na dom, hlavne že sestra dostala dom ako svadobný dar a doteraz je prázdny. Včera večer mi volal otec s plačom, aby som prišla domov na pár týždňov im pomáhať, lebo nevedia koľko mama bude v nemocnici a bude sa musieť niekto o ňu starať, doma nemajú navarené, nakúpené ani upratané, on nemá čisté veci do práce a malá je hrozne zlá, hádže sa o zem, vrieska a kazí hračky a uteká z domu a sestra to má na saláme, lebo ona je v siedmom mesiaci a my máme skákať okolo nej a nie ona okolo nás. Ja neviem čo mám urobiť, lebo si nemôžem zobrať voľno z práce a nechcem nechať muža a syna samých, ale predsa je to moja rodina, otca som ešte nikdy nepočula takého zúfalého. Sestra to že je lenivá ako hnida a ani nevyperie stále ospravedlňuje tehotenstvom a hrá všetkým na city, že dieťa bude postihnuté alebo potratí, keď sa nebudeme o ňu starať alebo vydiera, že pôjde žobrať navarené jedlo od susedy, keď sa ja ako najbližšia rodina nepostarám a narobí nám hanbu. Je mi ľúto otca, že práve cez sviatky sa toto stalo, ale v kútiku duše chcem, aby si to vyžrali za to ako celý život upredňostňovali sestru a ako si ju rozmaznali a ja som si musela všetko vybojovať a nepáči sa mi, že si na mňa spomenuli až teraz keď sa niečo stalo a potrebujú ma, ja už mám svoj život a vlastnú rodinu a ktovie koľko by ma tam vlastne využívali, keby súhlasím a prídem, najskôr kým mamu pustia, potom kým sa zotaví, potom kým sestra porodí, kým dieťa podrastie...Tieto ich praktiky už dobre poznám, keď však pomoc odmietnem, tak zase budem za najhoršiu, raz som im niečo odmietla a otec mi vykričal, že ma vydedí, ale ja som vtedy vážne nemohla. Išli by ste im pomáhať a za akých podmienok?