Potrebujem pomoc vo forme darovanie dievčenských vecičiek pre bábätko.

Ahojte zienky, vytvorila som si tento nick na to aby som sa s Vami mohla podelit o svoje trapenie, pretoze je velmi tazke, kracat touto cestou sama s malym cloviecikom pod srdcom.

Svoj zivot som si predstavovala skor cestou vysokej skoly a prace, ale studium ktore ma nadchynalo bolo narocne a vyrastala som len s Mamou, ktora nemala na to aby mi ho financovala. Tak som sla do prace, osamostatnila sa a onedlho som si nasla partnera, s ktorym som otehotnela a vzali sme sa. Narodil sa nam krasny syncek, coskoro dalsi, ale nase manzelstvo postupne coraz viac nejako nefungovalo.Vraj ma nikdy nemal rad ale uz bol stary a chcelo to rodinu. Moj muz odisiel, rozviedli sme sa a ostala mi samej hypoteka, dve deti. Velkou oporou mi v tazkych casoch bol moj dlhorocny kamarat, s ktorym sme sa dali dokopy. Vsetko klapalo 2 roky a bolo okej kym som neostala tehotna. Zrazu sa uplne zmenil, ze on dieta nechce, nie je na to, ja som to tiez necakala, nevravim, ze mne to padlo vhod, ale je to tu a musim sa k tomu postavit zodpovedne on zas vyhladaval akekolvek podnety na konflikty aby mal dovod odist, rozist sa, nerozpravat sa so mnou, potom zacal slovne utocit aj na moje deti az to prerastlo do hroznych vulgarnych urazok z jeho strany na moju osobu. Robil mi rozny teror, tyzden ma ignoroval,potom miloval,dalsi nenavidel, potom sa potreboval hadat alebo plakat nech sa nerozchadzame. Vzdy som uverila tomu ze najhorsia som ja a odpustila mu a pokazde sa situacia zopakovala - vulgarne ma urazal. Ani ho nezaujimalo ako som dopadla u lekara, ani co je so mnou ked mi bolo zle.
Az som si povedala, ze to nema vyznam, pretoze to malicke sa velmi trapi so mnou preplakala som dni aj noci, k lekarom chodila sama, aj chodim, zrejme aj v porodnici budem sama asi mi nikto neda pusu na brusko ani ma neobjime,nezavola ci sme s v poriadku ale budem mat to malicke, ktore mi da vela lasky rovnako ako aj moji dvaja. Nemam to moc lahke, pomoc od rodiny nemam ziadnu, som na vsetko sama. Jemu som povedala,ze takto to dalej nejde a ze to chcem skoncit co on samozrejme s velkou radostou prijal, odisiel a prerusil so mnou uplne kontakt.
Tento krat to vyzera, ze cakam vytuzene dievcatko a vecicky mam iba po chlapcoch. Chcela som Vas velmi pekne poprosit, keby ste mali do 1 roka nejake dievcenske detske vecicky k darovaniu/ za symbolicku cenu, velmi by mi to v tejto situacii pomohlo.
Velmi mi zalezi na tom aby moje deti vyrastali v pokojnom prostredi, v takom kde sa pouzivaju laskave slova nie nadavky a aby mali dobry priklad do zivota. Preto som sa rozhodla ze vymenim trapenie za boj. A som si ista, ze to zvladneme.