Prečo sa cítim ako rozpadávajúca skladačka?
Ked som bola mala, zila som v rodine, kde ma matka ucila, ze laska je najdolezitejsia. Ucila ma milovat vsetko vo svojom okoli, odpustat kazdemu a vzdy vidiet dobro. Otec ma ucil pouzivat rozum, chapat ako tento svet funguje, byt silna a zodpovedna. Cele moje detstvo bolo plne silnych emocnych vykyvov, kde som sa ucila pouzivat srdce a pouzivat rozum. Na jednej strane som mala vsetko co ma clovek na ceste mat, no na druhej strane ucime sa cez bolest. A u mna to plati od nepamati.
Nikdy nebol zly, bol len prisny, tak to mama hovorievala. On vas lubi, len sa vas snazi vychovavat. Vedela som pouzivat srdce a teda som vedela co je dobro a co je zlo. Ale je pravda, ze som zdedila naivitu, nesustredenost a bojovnost. Robila som chyby, to je pravda a obcas boli naozaj velmi hlupe. Ja som za chyby musela platit. Aby som sa poucila a chyby neopakovala a bola zodpovedna. Po chybe vzdy prisiel trest. A moje tresty neboli pekne. Bud som si vypocula zopar velmi bolestivych viet alebo som dostala fyzicky trest. Boli chvile, ked som necitila ani kusok lasky. On bol prilis kruty a ona sa ma nezastala. Chlad bolo citit az do stipku kosti. Preplakala vela dni a noci. Trpela a milionkrat sa rozpadla na kusy, milionkrat zomrela a opat ozila.
Uz ako dieta som vedela co to je nevzdat sa, co je nadej a ako najst svetlo v temnote. Velmi casto chodil a ponukal mi sepotom cestu vykupenia. Tak velakrat som tuzila posluchnut a vyslobodil sa. Cely zivot celim otazke, ci vytrvat alebo ujst. Na smrt som nemala odvahu. Predsalen viem, ze to znamena vzdat sa. A ja sa predsa nevzdavam. Ja sa iba rozpadam a opat skladam az prilis casto
Hamlet, to si ty? Vitaj v 21. storočí, už zabudni na hentie hlúposti a riad sa slovami klasika, ktorý prišiel po Tebe - Človek musí žiť pre potrebu dňa.
Potrebujes terapiu, aby si sa naucila selektovat a nepustat si veci tolko pod kozu. Hlavne zlyhania. Naucit sa, ze byt bez zlyhania je mytus. Taky clovek neexistuje. Kazdy z nas kazdy jeden den v niecom (malom, ci velkom) zlyha. Dokonaly den nemame nikto nikdy. Ani jeden.
(Koniec-koncov, podla tvojho opisu aj tvoji rodicia zlyhali vo vychove. Matka prejemnela, slaba, ustupciva, otec neomylny, narocny. A vidis, tu su. Ani ich to nejak neberie, ze to pokaslali. Tak preco by si sa ty mala zakazdym rozkladat?)
A ked uz zlyhanie pride, no tak prislo, a co. Napravime, co sa da a ideme dalej.
Ja budem hnusná a ty si myslíš ,že si jediná čo trpela a trpí.Najhorsie je sa umarať vo svojich vlastných sračkách.Otec bol prísny,mňa tak tlkol ,že som bývala modrá,klacala som na tkanom koberci,hodiny pri jeho posteli kým on spal a vieš čo, ešte mu dnes aj topánky kúpim a pošlem keď chce,aj ho do piče pošlem, keď treba,budem sa ja trápiť načo nemám dosah, no určite nie
prepáč, ale beriem to len ako štylisticky celkom peknú slohovú prácu človeka, zahľadeného len a len do seba, príliš analyzujúceho minulosť (možno aby našiel výhovorky pre to, čo sa mu v živote nepodarilo a nedarí). Všetci máme nejakú minulosť, ale to neznamená, že nám musí ovplyvňovať celý život, človek musí nájsť v sebe silu oprostiť sa od minulosti a žiť svoj život tak, ako chce. Nájsť si kamarátov, založiť si rodinu, mať kopu záujmov, zaujímavú prácu - a život je zrazu taký plný, pestrofarebný a zaujímavý, že neostáva čas ani chuť donekonečna analyzovať staré krivdy. A nedramatizuj toľko - rozpadávať sa na kusy, zomierať a opäť ožívať - to je taký dosť lacný pátos, kde si to čítala, Daniele Steel?
Prepáč,ale teba rodičia neviedli cestou lásky a rozumu,otec ťa učiť strachu a mama rezignavmcii.Rozum by nedovolil trestať človeka za chyby a láska by nedovolila trest vykonať .Možno obaja robili najlepšie ako si mysleli že majú vychovávať,ale určite ťa dobre naučili ako nemá rodina a vzťahy v nej vyzerať.
ahoj. nemozem tvrdit nic na sto percent, lebo citam len tvoj pohlad na vec ale priklanam sa k manipulacii rodicmi (podvedomej) - je to tak vsade, kde su fyzicke tresty.
tiez odporucam terapiu - to neznamena ze musis ist na psychiatriu. tiez som vela z detstva riesila a dokonca som sa s niektorymi situaciami vysporiadala sama. tvoje vnutorne dieta je pravdepodobne zmätene a potrebuje lasku, pochopenie a potvrdenie, ze nie ono je zle ale okolie nerozumne a nezrele..
prajem vela stastia
Ja so svojimi rodicmi nemam kontakt. Otec nasilny, vsetkych bil a matka necitlivy psychpat. Vytvorila som si zivot bez nich a je mi omnoho lepsie.
Budes ale potrebovat psychologa alebo odbornu skupinu ludi na vyhovorenie. Ja chodim na stretnutia raz do tyzdna sa vyhovorit.
Ta trauma z tvojich rodicov nezmizne nikdy. Budes musiet s tym pracovat. Vnimas spravne, ze tam vela veci nesedi. Musis ich vidiet realne ako to co su. A nie je to tvoja vina ze si sa narodila do takej rodiny.
Hlavne co najskor odid z toho prostredia. Podla veku bud detsky domov, zapoj socialku. Alebo najdi si pracu a podnajom.
Musis z toho prostredia urychlene odist.
A potom psychologa vyhladat.
Skúšala si terapiu, ako sa vyrovnať so svojimi traumami z detstva? Bohužiaľ si myslím že každy človek nejaké má, senzitivnejsieho človeka ovplyvnia viac.. treba veľa pátrať a vysvetliť si, vyrovnať sa...