Prečo sa vyhýbam rodinným stretnutiam ako single?
Som tridsiatnička prakticky celý život bez vzťahu. Nedobrovoľne, nedarí sa mi nikoho nájsť z určitých dôvodov. Hanbím sa za to a preto sa vyhýbam stretnutiam s rodinou a starými známymi. Kedysi sa ešte pýtali či niekoho nemám, ale už asi nado mnou zlomili palicu. Vyhýbam sa rodinným návštevám, najmä na sviatky, keď sa stretáva celá rodina, oslavám, spoločenským akciám. Keď vidím rodiny a pary, citom sa oveľa horšie a tiež ako mimozemšťan medzi popárovanými. Tiež viem, akú maju ľudia, najmä chlapi mienku o starých dievkach. Máte to ešte niektorá takto?
@anonym_autor uplne ta chapem. Velmi som tuzila po priatelovi a nevedela som nikoho zaujat. Ja som sa citila menejcenna kvoli zdtaviu. Nechcela som "otravovat" partnera svojim hendikepom. Pritom nebol ocividny, ani nebezpecny. Len moj strach mal velke oci. Odisla som na dovolenku k moru, kde nik o mojej chorobe nevedel. Dostavala som komplimenty. A ja na to: "Co z toho, ked som chora". Ale potom som si uvedomila, ze to nie je vada. Asi o !/2 roka som sa zoznamila s mojim prvym chlapcom. Akosi prirodzene. Povedala som mu o chorobe, navstevoval ma aj na lieceni.
Tvoja trauma z detstva je ako choroba. Nikto ju nevidi. Vinima ju len prostrednictvom tvojho spravania. Skus ist za hranice vsednych dni, na dovolenku, kde ta nik nepozna a experimentuj, postupne sa snaz odviazat. Spravis trapasy, nevadi, nik ta nepozna, vlastne sa budes ucit komunikovat. Zistis, ze nik nie je bezchybny. Ze vela ludi je neistych. Istotu naberaju skusenostami.
Dalsia vec. Pomohli mi aj socialne siete. Ano ymne sa prihlas na zoznamku. Naucis sa komunikovat s chlapmi, mozes tiez pisat cokolvek, nevadi. Pozor, su tam uchylaci, ktori rec zvrtnu na sex. Ale aspon sa zacnes rozpravat. O comkolvek. Nech ta nezlomia nepristojne odpovede, alebo tvoje odpovede. Ty sa nemylis. Len sa ucis, len sa hladas. A to je uplne v poriadku.
Alebo, ako tu bolo pysa e, navstiv psychologa, psychoterapeuta. Poznam dievcinu, ktorej to pomohlo (traumy z detstva) a postupne zacala vyzarovat to, co pritahuje
Z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze ak sa za nieco hanbime alebo mame pocit menejcennosti, tak je to tym, ze to nemame v sebe poriesene, ze sa sami citime akoby sme boli menej. Tym padom to aj nevedomky vysielas do okolia, nevedomky sa spravas a aj reagujes podla toho. Skus to prijat, byt s tym ok, neriesit to. Ja ked som si (aj ked v inej oblasti) toto uvedomila a prijala samu sebu, tak akoby zazrakom to prestali riesit aj ostatni.
Velmi riesime to, aby sme boli dokonali podla toho, co spolocnost hovori, co spolocnost povazuje za spravne. A ked to u nas tak nie je, citime sa zle, menejcenni, divni. Ale spolocnost ti hodnotu nedava, hodnotu si davas ty sama.
@anonym_autor 30 rokov je uz dost, aby si prestala zit pre druhych, resp. byt taka, aby ta pozitivne ohodnotili.. chces vztah preto, lebo tuzis s niekym zit, alebo preto, aby si o tebe nepovedali, ze si neschopnejsia ako osadnicka? nepride ti hlupe zit len pre 'dobru znamku'? co mas ty osobne z toho, okrem prchaveho pocitu uspokojenia, ze ta niekto pochvalil a uznal, ked splnis nejaku metu, ktoru by si akoze mala splnat? ty sama si myslis o ludoch, ktori nemaju partnera, ze su neschopni?
a k prekonavaniu traum - traumy su dobre na to, aby si si uvedomila, co je pre teba v zivote hodnotne a co naopak nechces.. traumy netreba prekonavat.. staci si uvedomit, preco ta nieco traumatizovalo a proste to vylucit zo svojho zivota.. dovol si byt taka, aka si, bez toho, aby si sa za seba hanbila.. uvidis, ako sa ti ulavi a zivot bude hned krajsi, aj bez partnera 🙂 .. a aj pripadne partnerstvo bude ovela prijemnejsie, ked to bude nieco, co robis pre seba a nie ako uspesne zlozenu skusku
a co sa tyka rodinnych stretnuti - ak sa tam netesis a nemas si co s tymi ludmi povedat, tak tam nechod.. naco? to nie je o vyhybani sa, ale o vybere.. zase - ked budes sama sebou a chovat sa autenticky, tak si k tebe najdu cestu ludia, ktorym sa pacis a maju ta radi taku, aka si.. to su potom tie ozaj naplnujuce vztahy, nie ked si musis davat pozor, ako posobis, aby ta niekto neodsudil a ty si sa necitila zahanbene
@reanda partnera chcem hlavne kvôli sebe, chyba mi blízkosť a všetko s tým spojené…mám 36, strach, že už nestihnem mať deti…a o ľuďoch bez partnera(ale nemyslím napr ženy s deťmi po ťažkých rozvodoch) mi pripadajú byť a myslím, že väčšine spoločnosti neschopní a tak trochu menejcenní, ešte stále u mnohých platí nemáš chlopa, nemáš pravdy
@reanda suhlasim, uplne. Presne ako bolo povedane, @autorka - nehladaj hodnotu, ocenenie, uznanie z vonku, buduj si svoje vlastne sebavedomie a nebudes to uz potrebovat, takto sa ti pekne vycistia aj vztahy, a ostanu ti tie "zdrave" a zaroven ak pride partner podari sa ti skor vybudovat "zdravy vztah". Len tak medzi nami, muzom sa pacia sebavedome zeny, a neznamena to, ze mas byt horenos, to nie, len nauc sa poznat svoje kvality a udrzuj si hranice, aby ti nikto nevedel ublizit. Pracuj na sebe - zameraj sa ake mas pozitiva, denne si ich pripominaj, kedykolvek ta napadne cokolvek cierne, prepni mozog do myslienok, co je v tebe pozitivne, aky si clovek, alebo co si zvladla v zivote, co dosiahla.... Kazdy den si dopraj nieco, co ta potesi, aj keby kolacik, vylet, drobnost, film, zacni sa trosku rozmaznavat, tym prejavis lasku voci sebe. Daj si aj nejaky ciel vo veci, ktory si vzdy chcela, ... napr.zdokonalit lyzovanie, naucit sa malovat, soferovat... atd...V najhorsej situacii sa obrat na psychoterapeuta. Tymito krokmi sa to podarilo mne, verim, ze sa to podari aj Tebe, len musis konat a pracovat na sebe. A dolezite na zaver - Tvoj hlavny ciel nema byt najst si partnera, splnit ocakavane socialne normy, ale byt štastna sama, so sebou, aj bez tychto socialnych tlakov.
@anonym_d8d813 veľmi ma trápi vzťah s mamou…cítim hnev, že neodišla od otca tyrana…celý život je ako na horskej drahe a mňa mala takmer od detstva za dôverníčku, čo je pre mňa strašná záťaž…od cca 15 rokov až donedávna som najmä od nej počúvala výčitky, že všetky známe majú mužov, že som stará dievka, a že je hanba sa prechádzať so psom namiesto kočíkovania…zároveň ma určitým spôsobom manipulovala, aby som sa neodstahovala…len pred pár rokmi sa mi podarilo odstrihnúť, ale zároveň ma trápi, že nikoho bližšieho nemám a čo bude, keď sa pominie…súrodenci si žijú vlastný život a vidíme sa cca každý druhý mesiac na chvíľu…kamaráti majú rodiny a tých zopár slobodných sa občas stretneme na drinku
@anonym_d8d813 veľmi ma trápi vzťah s mamou…cítim hnev, že neodišla od otca tyrana…celý život je ako na horskej drahe a mňa mala takmer od detstva za dôverníčku, čo je pre mňa strašná záťaž…od cca 15 rokov až donedávna som najmä od nej počúvala výčitky, že všetky známe majú mužov, že som stará dievka, a že je hanba sa prechádzať so psom namiesto kočíkovania…zároveň ma určitým spôsobom manipulovala, aby som sa neodstahovala…len pred pár rokmi sa mi podarilo odstrihnúť, ale zároveň ma trápi, že nikoho bližšieho nemám a čo bude, keď sa pominie…súrodenci si žijú vlastný život a vidíme sa cca každý druhý mesiac na chvíľu…kamaráti majú rodiny a tých zopár slobodných sa občas stretneme na drinku
@anonym_autor napisem ti to kruto, ale podla mna bud rada, ze nemas rodinu a deti.. asi by si skoncila ako jedna z tych 'po tazkom rozvode' a tvoje deti by boli dalsimi v poradi zatazenych traumami..
najprv sa oslobod od tych kravin typu 'nemas chlopa, nemas pravdy' a podobneho hnoja.. je lepsie to spravit, kym tym nezatazis vztah a deti.. ano, ucit sa da aj za pochodu a na chybach, ale myslim, ze fakt je to praktickejsie bez toho..
@anonym_autor mozno to ani neriesia a ty si namyslas ze len na tebe si potrebuju zgustnut,teda neverim ze celu sirsiu rodinu zaujima tvoj vztahovy zivot. Skor to vidim tak,ze tebe nerobi dobre vidiet páry. Klucom k vyrieseniu je tvoj postoj. Mat partnera neznamena byt stastny,rovnako byt single neznamena byt automaticky ultimatne nestastny.
@anonym_d8d813 veľmi ma trápi vzťah s mamou…cítim hnev, že neodišla od otca tyrana…celý život je ako na horskej drahe a mňa mala takmer od detstva za dôverníčku, čo je pre mňa strašná záťaž…od cca 15 rokov až donedávna som najmä od nej počúvala výčitky, že všetky známe majú mužov, že som stará dievka, a že je hanba sa prechádzať so psom namiesto kočíkovania…zároveň ma určitým spôsobom manipulovala, aby som sa neodstahovala…len pred pár rokmi sa mi podarilo odstrihnúť, ale zároveň ma trápi, že nikoho bližšieho nemám a čo bude, keď sa pominie…súrodenci si žijú vlastný život a vidíme sa cca každý druhý mesiac na chvíľu…kamaráti majú rodiny a tých zopár slobodných sa občas stretneme na drinku
@anonym_autor To co bolo medzi rodicmi bohuzial ty nemas ako ovplyvnit, mas moznost ovplyvnit len to, aky zivot si urobis ty sama na zaklade svojich doterajsich skusenosti, aj tych negativnych. A teda vezmi si to len ako skusenost do vlastneho zivota, nie ako bremeno za nieco minule. Ze ta mama vyuzivala ako butlavu vrbu, a tazila z tvojej podpory, pricom nepozerala na to, ze ta to vycerpavalo, je tiez nieco, co by si v dospelosti mala brat ako skusenost a naucit sa urcit svoje hranice, a ano, aj pred vlastnou rodinou. Ze sa malo stretavas so surodencami, a ze ti chyba taky zdravy kontakt s rodinou, uplne chapem a je to prirodzene, najma ak nemas tu vlastnu rodinu. O to viac ta to taha k povodnej rodine a to aj za cenu ze ta to nici. To je tiez nieco co sa musis naucit spracovat, musis najst v zivote inu cestu, taku, ktora ta bude naplnat, nie nicit. Najdi si nejake konicky, zacni sa im venovat, zapoj sa do roznych komunit a skupin ktore ti imponuju, napriklad na fb sa daju najst skupiny s roznym zamerom (turistika, kavickovanie, vylety, zahradkarcenie, rucne prace..) a ludia sa pomocou nich spoznavaju, travia cas, podporuju. Az ked si doprajes vela pozitivneho a naplnajuceho, a zacnes eliminovat zo zivota to toxicke, az potom sa dokaze tvoje vnutro liecit. A len takouto cestou sa dokazes odlahcit od akychkolvek sugestivnych nazorov okolia, zacnes sa citit slobodnejsia, volnejsia, nie pod tlakom... a az ked sa budes citit takto lahko a komfortne, az vtedy zacnes vyzarovat nieco, co pritiahne aj toho spravneho partnera do tvojho zivota. Neurob chybu ako mozno tvoja matka, nevrhni sa do vztahu, len preto, ze je na to cas,... kym to nemas v sebe poriadne vyliecene, mohlo by to dopadnut podobne ako u tvojej mamy, tj. nespravnym vyberom partnera. A to naozaj nepotrebujes.
@anonym_autor 30 rokov je uz dost, aby si prestala zit pre druhych, resp. byt taka, aby ta pozitivne ohodnotili.. chces vztah preto, lebo tuzis s niekym zit, alebo preto, aby si o tebe nepovedali, ze si neschopnejsia ako osadnicka? nepride ti hlupe zit len pre 'dobru znamku'? co mas ty osobne z toho, okrem prchaveho pocitu uspokojenia, ze ta niekto pochvalil a uznal, ked splnis nejaku metu, ktoru by si akoze mala splnat? ty sama si myslis o ludoch, ktori nemaju partnera, ze su neschopni?
a k prekonavaniu traum - traumy su dobre na to, aby si si uvedomila, co je pre teba v zivote hodnotne a co naopak nechces.. traumy netreba prekonavat.. staci si uvedomit, preco ta nieco traumatizovalo a proste to vylucit zo svojho zivota.. dovol si byt taka, aka si, bez toho, aby si sa za seba hanbila.. uvidis, ako sa ti ulavi a zivot bude hned krajsi, aj bez partnera 🙂 .. a aj pripadne partnerstvo bude ovela prijemnejsie, ked to bude nieco, co robis pre seba a nie ako uspesne zlozenu skusku
a co sa tyka rodinnych stretnuti - ak sa tam netesis a nemas si co s tymi ludmi povedat, tak tam nechod.. naco? to nie je o vyhybani sa, ale o vybere.. zase - ked budes sama sebou a chovat sa autenticky, tak si k tebe najdu cestu ludia, ktorym sa pacis a maju ta radi taku, aka si.. to su potom tie ozaj naplnujuce vztahy, nie ked si musis davat pozor, ako posobis, aby ta niekto neodsudil a ty si sa necitila zahanbene
@reanda suhlasim, uplne. Presne ako bolo povedane, @autorka - nehladaj hodnotu, ocenenie, uznanie z vonku, buduj si svoje vlastne sebavedomie a nebudes to uz potrebovat, takto sa ti pekne vycistia aj vztahy, a ostanu ti tie "zdrave" a zaroven ak pride partner podari sa ti skor vybudovat "zdravy vztah". Len tak medzi nami, muzom sa pacia sebavedome zeny, a neznamena to, ze mas byt horenos, to nie, len nauc sa poznat svoje kvality a udrzuj si hranice, aby ti nikto nevedel ublizit. Pracuj na sebe - zameraj sa ake mas pozitiva, denne si ich pripominaj, kedykolvek ta napadne cokolvek cierne, prepni mozog do myslienok, co je v tebe pozitivne, aky si clovek, alebo co si zvladla v zivote, co dosiahla.... Kazdy den si dopraj nieco, co ta potesi, aj keby kolacik, vylet, drobnost, film, zacni sa trosku rozmaznavat, tym prejavis lasku voci sebe. Daj si aj nejaky ciel vo veci, ktory si vzdy chcela, ... napr.zdokonalit lyzovanie, naucit sa malovat, soferovat... atd...V najhorsej situacii sa obrat na psychoterapeuta. Tymito krokmi sa to podarilo mne, verim, ze sa to podari aj Tebe, len musis konat a pracovat na sebe. A dolezite na zaver - Tvoj hlavny ciel nema byt najst si partnera, splnit ocakavane socialne normy, ale byt štastna sama, so sebou, aj bez tychto socialnych tlakov.