Pred štyrmi týždňami mi zomrel manžel. Veľmi mi chýba
Tak uz su to styri tyzdne, co moj milovany manzel zomrel. V pondelok bude mat pohreb (sme v UK, tu sa na to pohreb/kremaciu velmi dlho caka).
Stale ma jeho strata velmi boli a musim povedat, ze mi chyba viac a viac.
Vzdy som sa tesila do buducna, teraz ma panika obchadza, ako to zvladnem sama so synom, ako si najdem novu robotu a ako sa hlavne vratim do terajsej.
Mam tu teraz svokrovcov, tak clovek musi byt silny, velmi sa mi chce pocas dna plakat, ale zas nechcem pred svokrou.
Nechcem sem pisat vylevy, nechcem uz ani priatelky zatazovat, ale strasne sa citim sama, osamoteana, stratila som najlepsieho priatela, manzel bol velmi dobry clovek, mily, laskavy a sikovny. Vsetko sme vzdy spolu diskutovali a jeden druheho tlacili do predu a boli sme si oporou.
Ja nie som nejaky placko, ale nejak to na mna vsetko dolahlo. Pred 2 dnami som mala narodeniny, bez manzela, bez jeho objatia a lasky.
Vratkovi chyba ocko, pyta sa, kedy pojdeme za nim, tak v pondelok sa s nim pojdeme definitivne rozlucit.
Okolo domu, zahrady a Vratka je stale co robit, som na vsetko sama. Ano som samostatna jednotka, ale nejak som z celeho zivota unavena.
Viem, ze mam byt za vela veci vdacna, len nejak nemozem najst svetlo z tejto tmy.
Dakujem za precitanie.
Úprimnú sústrasť, posielam objatie
@oslo1 úprimnú sústrasť, bohužiaľ viem veľmi dobre čím si práve prechadzas. Aj keď je to teraz pre teba veľmi ťažké, len jedna veta: "potrebuje to čas ". Keď som tieto 3 slová počula z úst iných, chcela som im vrazit, ako mi to môžete hovoriť? Ja nechcem čas a potom, mňa to bolí a trápi teraz. Teraz chcem aby to prestalo, aby to bol len sen, z ktorého sa preberiem a on sa vráti domov. No žiaľ nestalo sa. A postupom času som zistila, že všetko potrebovalo svoj čas. Čas na smútok, na zúfalstvo, na smiech, na výčitky, na hnev, na strach, na zmierenie. A ešte mi pomohli žienky z Kolobehu života. A FB stránka: Keď smrť rozdelí lásku príliš zavčasu. Sú tam osôbky, ktoré si prešli presne tým, čo aj ty a našla som si tam priateľky, s ktorými som stále v kontakte. Najlepšie bolo, že sme si niekedy rozumeli aj bez slov, lebo sme presne vedeli, čo máme na mysli a čím prechádzame. Ja som ostala s 2 deťmi:1,5rocna a 5rocna. Oni ma držali nad vodou, vďaka nim žijem. A pohreb nepamätám, len útržky, a aj to až po čase sa začali vynarat. Moje telo má ochranilo. Veľa síl prajem
@oslo1 ahoj, mne zomrel manzel v den mojich 42 narodenin, rano odisiel do prace, o jednej dostal mozgovu prihodu, o 3 dni zomrel. Je to vyse roka, mne velmi pomaha kazdodenny kolotoc - 3 deti, praca, domacnost, milion vybavovaciek...Ale uplne najviac mi pomohla kamaratka, dakujem tomu hore, ze mi ju zoslal, dokazala ma pocuvat kedykolvek, casto chodime s nasimi detmi na prechadzky-tury, travime v podstate cely volny cas spolu, rozpravame sa. Drz sa.
Dakujem Dievcata za podporu.
Majusko Mal pekny pohreb. Vsetci sme plakali.
Ja som napisala rec, eulogy.
Reverend mi dala take drievko, na drzanie v rule. Neviem preco, ale strasne ma to upokojuje, ked ho stiskam.
Dnes ste na Nas mysleli, dakujem, Vratko to zvladol na jednotku, rozlucili sme sa s ockom. Este sme aj pockali, kym zaves zatiahli. Vratko pochopil, ze Ocka uz neuvidime, ze odisiel.
Dakujem vam dievcata za podporu.
@oslo1 ❤️ Myslela som na vas od rana. Budete nadelej v mojich myslienkach.
@oslo1 Ty si tak velmi silna a tak neskutocne mila. Smutim s vami.
Prijmi moju hlboku a uprimnu sustrast. Chcem ti len na dialku poslat silne objatie a napisat, co tu uz odznelo, ze najviac pomoze cas. Aj mne zomrel pred rokmi priatel a myslela som, ze uz nikdy nebude dobre, ze sa nikdy z toho nespamatam. Ale cas je v tomto naozaj milosrdny, to smutne a tazke pomaly vybledne a zostanu len tie pekne spomienky, Mne velmi pomohli knihy,, viera v Boha a dobra kamaratka. Viem, ze teraz je aj na fb skupina Ked smrt rozdeli lasku zavcasu, alebo tak nejak... Malymi krokmi sa clovek posuva vpred. Chce to cas, ale pridu dni, ked zistis, ze zivot je znova pekny. Aj ked uz navzdy iny. Drzim ti zo srdca palce.
@oslo1 ach moja, tu pomoze asi len plakat a plakat... Pusti to von.. Plac smut, a plac.. Nie nadarmo sa vravi, ze plac je najlepsi liek...to sa neda len tak zahodit za hlavu a ist dalej... Velmi ma to mrzi co prezivas... Sucitim s tebou...boliet a chybat ti bude navzdy... Ale naucis sa s tym zit😣Bohuzial...keby sa tak dalo ti nejak pomoct....
Úprimnú sústrasť....
Neviem ani čo povedať ,neviem si predstaviť byť na tvojom mieste ..
Cítim sa tak strašne hlúpo,že mi niekedy napadne pre hádky a partnerovu povahu sa s ním rozísť a potom je tu niekto ,kto by dal všetko za to ,aby sa mohol so svojím mužom ešte aspoň raz pohádať .
Nestratila som ešte nikoho blízkeho ,babka ,rodičia ,všetci sú ešte tu ...Dvakrát som ale strácala dcéru ...dvakrát v kome bojovala o svoj život a pamätám si ten obrovskú strach,bolesť a beznádej ..že jej neviem pomôcť a neviem si predstaviť svoj život bez nej ...plakala som,koľko som potrebovala .Tak som to vtedy cítila ...
Prajem Ti len veľa síl ,aby si toto všetko zvládla ,aj kvôli synovi ,aj kvôli sebe ,aj kvôli mužovi,ktorý je zhora na teba neskutočne hrdý .Je v poriadku cítiť sa zle .. veď si stratila človeka ,s ktorým si chcela prežiť zvyšok života .Teraz žiadne slová nedokážu zmierniť tu velikánsku bolesť .Plakať nie je hanba ,ani plakať pred synom.Bienje hanba naučiť ho ,aká je láska mocná a ako veľmi bolí jej strata. Je mi to neskutočne ľúto ...je mi ľúto,že sa také veci dejú .Že mladí ľudia opúšťajú svoje rodiny a obdivujem teba a všetky ostatné ,ktoré sa s tým dokázali popasovať .Len čas zahojí všetky rany .. dopraj si ten čas .. plač ,spí ,krič alebo mlc,koľko potrebuješ ...Ty aj Vratko to zvládnete.Posielam jednom obrovské virtuálne objatie a želám veľa síl
@adolf_hitler Ty si čo za pacient, preboha! 😠 Vráť sa, odkiaľ si vyliezol. 👎
uprimnu sustrast, vobec neviem co vam poradit. nebola som v tej situacii, len to ludsky luto a velmi vam drzim palce. po kazdej burke pride slnieco. myslim na vas!