Prehnané nároky na deti
Idem si tu po radu, lebo som si uvedomila jednu vec. Moja rodina má ohľadom mojej budúcnosti prilis vysoké nároky a očakávania. Nechápem prečo. Nikdy som nemala ambíciu byť niečo extra. Čokoľvek sa mi podarí nie je dosť dobre alebo je to samozrejmosť, čokoľvek sa mi nepodarí, snažila som sa malo, neurobila som dosť. Kedykoľvek prejavim negatívnu emóciu, tvária sa ako keby som na to nemala ani právo a dostanem odpoveď - snaž sa viac. Popri tom nikto z nich nic špeciálne nedokázal. V poslednej dobe som z toho strašne znechutená pretože cítim vyhorenie čo sa práce a školy týka a nemôžem sa ani nikomu zdôveriť, lebo ja mám byť predsa dokonalá, vždy šťastná výkonná mašina a nic menej sa nepripúšťa. Všimla som si pri mojom bežnom fungovaní, že veci buď musia byť na 120%. Keď viem, že sa to nedá, vykaslem sa na to a idem rovno na nulu, pretože mám rovnako zlý pocit z nuly ako z 80%. Ani neviem čo chcem počuť, skôr som sa len prišla vypísať lebo už mám toho plné zuby a vyúsťuje to do obmedzovania kontaktu a klamania o tom co robim a ako sa cítim.
vieš čo? Toto je ich problém, nie tvoj. Svoj život si riaď podľa seba, aby si ty bola spokojná. A oni majú pravdepodobne problémy samy so sebou a kompenzujú si to na tebe. Skús to nejako hodiť za hlavu. Iní asi nebudú a teba to bude zbytočne deptať
Financujes sa sama, zijes sama a nic od nich nepytas? Mozes mat na haku … niektori rodicia dokazu byt prehnane toxicky pretoze ich nedosiahnute ambicie maju plnit ich deti … treba otvorit usta, nie je to o tom, ze ich nerespektujes, ale o tom, ze oni by mali respektovat teba.
Skús niekedy otočiť komunikáciu na to, co pises čo dosiahli oni....či si uvedomujú tlak, ktorý na teba vyvijaju.z tohto si môžeš celý život niesť, že nie si dosť dobrá a stále budeš posúvať hranice je super, že si to uvedomujes
Akoby som citala o sebe a o svojich rodičoch... Ich nezmeníš. Ani rozhovorom, ničím, to si treba uvedomiť ako prvé. Môžeš sa osamostatniť a obmedziť kontakt. Potom budeš aj seba vnímať v lepšom svetle. Ak zostaneš v tom, čo si, bud ta zožerú a skončíš na liekoch, alebo o pár rokov úplne prerušite kontakt, natrvalo.
Možno preto, že oni nedosiahli "nič extra" chcú, aby si ty dosiahla viac... Občas sú tieto rodičovské ambície, ktoré si plnia cez deti dosť za hranou, ale len málokedy je za nimi zlý úmysel. Skús s nimi hodiť reč, ale nečakaj, že to pochopia a zaradia spiatočku. Urob to skôr pre vlastný pocit, že si to skúsila a možno tým získaš trochu nadhľad.
Poznám,ako dneska si pamätám...všetci dostali 4-ky z matiky ja 1-,učiteľka ma chválila do neba cela natešená a hrdá domov a odpoveď mami:"to nemohla byť jednotka"?,a tak vo všetkom,treba sa nad to pozniesť...nikdy pre nich nebudeš dobrá,ale to je ich problém-nie tvoj
Vždy sa postav za to, čomu VERÍŠ 💜.
Aj keby si tam mala stáť sama.
Možno stratíš niektorých blízkych, priateľov a známych, ale nestratíš samú seba.
Byť sama sebou je aj o tom, že ťa niektorí nepodporia, vylúčia, odsúdia, vysmejú...
Nevadí, ži to, kým si, čo cítiš, vnímaš a potrebuješ.
Buď úprimná, autentická a pravdivá.
A tí, ktorí majú radi tvoju skutočnú tvár, pri tebe zostanú.
Ostatných nechaj odísť, lebo stretneš iných ľudí, rovnako naladených, s ktorými si budeš rozumieť.
ps: "Najväčší dar, ktorý ti
človek môže dať, je dať ti slobodu byť bez hanby sama sebou, bez zábran, bez obmedzení, bez filtrov, bez výmyslov, bez súdov."
Prehnane naroky tvojej rodiny su jedna vec, to sa treba razne ohradit, ze si svoj zivot budes zit podla svojich predstav. Druha vec je, ze bud ides na 120 alebo na nulu. Skus na tom popracovat. Niekedy menej je viac, a netreba zbytocne prepinat
a tak tiez mam naroky na deti. Pre niektorych z mojho okolia vraj prehnane - podla mna vsak tam este su medzery a decka by dali aj viac. Ale zase - nehrotim to do extremu.
ide o to - kolko mas rokov a kolko si bystra. nie je nic horsie, ako mat nadane dieta a vidiet, ze svoj talent premrhava - cize ano, taketo dieta treba adekvatne zatazit a motivovat a ano, ocakavat patricne vysledky. A ano, tiez som matka ktorej syn ked dostane 1- sa pyta, kde spravil chybu - nevidim na tom vobec nic zle. Na druhej strane, raz mi doniesol trojku z matiky a z toho som sa smiala este tyzden - a doteraz som nepochopila ako sa mu podarilo takto domrvit pisomku ;)
nevidim nic zle na tom, ak rodicia maju ocakavania ohladne deti - pokial su tie ocakavania vzhladom na ich schopnosti.
ak bezne ides na 120%, zacne sa to povazovat za standard a dlhodobo to je neudrzatelne.
ahoj, chapem ta, tiez mam niekedy pocit, ze okolie, rodina, spolocnost ocakava, ze budem super zarabat, domacnost bude tip top bez jedinej smietky, deti krasne sikovne stat poslusne v pozore, a po navarenom skvelom obede, po praci a vygruntovanom byte este stihnem ist s detmi na pol dna niekam von, pricom budem dokonale oblecena, stastna, usmiata a mila bez naznaku zlej emocie s upravenym obocim......
v prvom rade si musis vybudovat vlastne sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty. musis si kazdy den opakovat co vsetko si zvladla, co vsetko si dokazala a musis sama seba pochvalit za to co si dnes urobila dobre. potom dokazes lepsie zvladat nenaplnene ocakavania druhych.
Zober si z toho celeho pre tvoj buduci zivot to pozitivne: nemaj na svoje buduce deti a partnera prehnane naroky. Inak si zariad svoj zivot a bud stastna.
Toto je typický príklad nacistických rodičov.
Prehnané očakávania rodičov vplývajú na deti horšie ako kritika.
Perfekcionizmus vedie k psychickým problémom.
Niektorí narcistickí rodičia podporujú závislosť a bezmocnosť svojich detí, aby si udržali čo najdlhšie kontrolu nad nimi. Narcistickí rodičia nechcú nechať svoje deti dospieť. Stále ich vidia ako deti, ktoré ich potrebujú ich vedenie a radu. Takýmto spôsobom sa chcú cítiť veľmi potrební a nadradení. Narcistickí rodičia nevidia svoje dieťa ako samostatnú jednotku, ale ako predĺženie ich samých. Preto všetko čo urobia, povedia, dosiahnu a pokazia, sa dotýka ich osobnosti. Za ich úspechy si vezmú zásluhy, za neúspechy a chyby sa hanbia, pretože na ich samých to vrhá negatívne svetlo. Sú sebestrední, všetko sa točí okolo nich.
Pretože dieťa neberú ako samostatnú osobnosť, zlyhávajú tiež v empatií. Nie sú schopní vnímať, čo prežíva dieťa a čo potrebuje. Donútia ho utlmiť svoje potreby a zamerať sa na plnenie svojich potrieb. Rodič neváha použiť pocit viny, hanby, emocionálne vydieranie a kontrolu. Dieťa nie je pre týchto rodičov nič iné než odraz ich samotných. Dieťa v takejto rodine musí zapadnúť do predom určenej identity.
No nechcem, aby si to brala v zlom. Nasi rodičia používali negativnu motivaciu s cielom namotivovat nás, bohuzial to prebrali zase od svojich rodicov. Nie je to nič zle voči tebe, skôr ti chcú pomôcť byt ešte lepšia, veľa toho dokázať, aby si sa mala v zivote dobre. To, že ani nič oni extra nedokázali znamená práve, že by chceli, aby si aspoň ty niečo dokazala. Ja som v konečnom dôsledku za to vdacna, aj kvôli tomu mám vysoku skolu, mohla som pocestovat, stretnut zaujímavých ludi. Na manzela rodina kaslala, mal voľnú výchovu, kde sa nikto o neho nestaral a bol samorastom. Je pravda, že nemá žiadne traumy, ale zase keby nebolo mna, asi by vrcholom jeho zivota bolo chodit do krčmy a na futbal. Skolu si dorobil až keď mna stretol, aj sa posunul vďaka tomu, že som mala na neho vysoke naroky, aj on je za to teraz vdacny. To uvedomenie, že všetko zle bolo na niečo dobre príde až vo vyššom veku.
Jednym uchom dnu a druhym von. Hranice a zit svoj zivot. A mat ludi,kt ta nielen podporia a povzbudia ale aj vypocuju a su s tebou v tazkej chvili. 🙂
@kaktusik007 su deti, ktore ten posun a tlak od rodicov potrebuju a podaju velky vykon, ale aj tie, ktore to znici a nie je to ich tempo a ciel
Ďakujem vám za podporu a aj za ten druhý pohľad. Ale v momente, keď vás rodičia vidia v práci, ktorú by som ani robiť nechcela len kvôli tomu že je to možno prestížne a dobre platené a vidia ten potenciál že mám na to dostat sa tam, je asi pochopenie z mojej strany zbytočne. Fakt sa tešim na to keď budem mať deti a bude sa odomňa čakať výkon troch žien naraz s výzorom supermodelky.
Neodpovadala si. Zijes sama, si financne nezavisla?? Ak ano, posli ich na tvrdo do pcka, idealne sa odstahuj, najlepsie aspom 1000km daleko. To mas taky Frankfurt napriklad.
Pokial s nimi stale zijes, hold priekak. Stanov si priority - skolu dokonci dialkovo a odstahuj sa.
A hlavne - bud stastna, navstiv psych- ologa/ iatra nech ta da do poriadku.
A zrus ko takt. Ty nie si nicia hracka, co ma zit niekoho zivot, ale ten svoj podla seba!!!
Taky rodicia by ani nevedeli, ze zijem. Nieto este ze a ci mam deti, muza. A daj pozor, nech si nezavalus na krky rovnakeho debila ako su tvoji rodicia.
Áno, ale chodiť do práce čo Ta nenapĺňa, musíš spĺňať nároky Ta môže polahnúť aj do postele so syndrómom vyhorenia či depresiou..pôjdeš proti sebe a prejaví sa to
@luccija tak som asi naivna ked si myslim ze rodic chce najlepsie pre dieta.. a teda musi vediet odhadnut kam s natlakom moze zajst.
autorka, vyber povolania nechaj vyhradne sama na sebe - pracovat budes 50 rokov a nesmies robit nieco k comu nemas vztah. peniaze nie su vsetko.
@kaktusik007 tlacit na dieta nie je v ziadnom pripade dobry spôsob. Treba ich motivovat a vzbudit v nich zaujem. Nechcem sa ta nijako dotknut, ale vela rodicov svoje deti precenuje a ma prilis velke ockavania, chcu, aby ich deti boli v zivote "uspesne" a pritom ani sami nevedia, co to vlastne konkretne znamena. Deti su potom frustrovane uz v skole, lebo maju pocit, ze nie su dost dobre.
Mali sme pred týždňom školenie psychologického charakteru na tému, ako sa ubrániť vyhoreniu. Bolo to úplne o ničom, skolitel nebol ani psychológ, mal skoro 70 a názory vlastne jeho generácii. A medziiným povedal, že on musí byť vždy najlepší a že aké je to náročné, ubrániť sa stresu. A nechápal, keď som povedala, že ja nemusím a že stačí sa mi zlepšovať (v porovnaní so sama sebou).
Takže milá @autorka, nerieš okolie, sustred sa na seba, svoje danosti a vlastnosti.
@scorpionflower1 suhlasim - prioritou ma byt stastne a spokojne dieta. A rodic si ho ma poznat kriticky - ma vediet odhadnut aky natlak je este motivacny, a aky uz posobi demotivujuco. Ja viem hovorit len na zaklade vlastneho zaziteho - mam decka na zaciatku puberty a realne nadpriemerne inteligentne. Cize tam som do cca 8-9 rokov bola direktivny rodic, ktory dohliadal na rozvijanie talentu a od cca 10tich to riesim menej direktivne, avsak s dorazom. Teraz maju 13 a 12 a znem pomaly plody svojej prace - to, na co maju nadanie ich bavi a ja ich tlacim akurat do toho, aby si do cca 2-3 rocnika na strednej vybrali smer ktorym chcu oni ist - a ci to bude astrofyzika alebo medicina uz neriesim.
a suhlasim - tlacit dieta v 15-16tich do vykonu a povolania kde ja ako rodic vidim lepsiu perspektivu a oni by to mali s nevolou - to je pruser.
@kaktusik007 ja mam dvoch synovcov. Obaja su v skole pre intel. nadane deti. Do 5. rocnika nemali ani jednu domacu ulohu, v skole maju volitelne, ktore predmety budu mat znamkovane a ktore len "absolvuju" .Skola ponuka mnozstvo kruzkov a aktivit pre rozvoj. Deti vobec neprihlasuju do ziadnych sutazi, deti nechvalia ani netrestaju. Niekedy nevies, ci tam je hodina alebo prestavka, stava sa aj to, ze niektore deti nechcu pracovaf a ucitelka ich necha tak, s tym, ze ulohu urobia doma. Dbaju na nenasilnu komunikaciu a vedu deti k tomu, aby mali soft skills - ako vychadzat s druhymi ludmi a riesit konflikty.
Ten starsi synovec je nadany hlavne na matiku, nikto ho nikdy do nicoho netlacil, aby sa rozvijal v tom, v com je dobry, on to nepotrebuje, bavi ho to, ide do toho sam. Mama ho prihlasila do matematickej sutaze (na jeho podnet) a vyhral celoslovensku sutaz v matike. A sranda je, ze on nevie ani malu nasobilku. Nikdy sa nic neucil mechanicky. To je prenho najhorsie - nieco sa biflovat. V skole ho za vyhranu sutaz nikto neocenil. Nerobia to tam. Toto je na Slovensku ojedinely skolsky koncept, nevyhovuje kazdemu, lebo rodicia musia uzko spolupracovat so skolou alebo sa to niektorym zda ako cista anarchia. Tam ked nejake dieta capne spoluziaka alebo je nejaky vacsi konflikt medzi detmi, konzultuju to s rodicmi a na to vela rodicov nema cas ani nervy. Moji synovci su tam spokojni a stastni. Rozvijat talent sa da aj bez natlaku. Jasne, treba ich motivovat, nie vzdy vsetko ide lahko. Ale pri tychto nadanych detoch sa robi to, ze sa šperkuje do totalnej dokonalosti to, co im ide a na ostatne sa kašle. A to je, podla mna, velka chyba. Vsetko zalezi len od toho, co si predstavujes, ze ma z tvojich deti byt.
@scorpionflower1 krásne si to napísala ,sama by som to nenapísala lepšie. Žiadne nátlaky ale motivácia 👌
Dieťa musí chcieť v prvom rade ,nie rodič.
Mozno prave preto, ze nic moc nedokazali, tak si to chcu kompenzovat na tebe a vkladaju do teba “nadeje”. Urcite to nie je uplne ok pristup. Skus si povedat ty na com ti v zivote naozaj zalezi, co ta bavi/naplna a tym veciam sa ti bude ovela lahsie venovat aj na 120% ako veciam, kt maju splnit ambicie tvojej rodiny. Oni svoju prilezitost v zivote tiez mali 🤷🏼♀️ Neviem kolko mas rokov, ale tak zrejme studujes VS a popri nej aj pracujes, cize si dospela a samostatna osoba, nenechaj ich zasahovat do svojho zivota a znechucovat ta. Ja by som im asi uprimne povedala to co tu pises a nech sa zamyslia a na cas by som obmedzila kontakt.