Používame cookies. Viac informácií tu. OK

Priali by ste si smrť blízkeho človeka? 88 ročná babka je v kóme..

jasnocitmartina
19. jún 2019

Ahojte všetci.

Priznám sa, že som tu nová. Nikdy som až do teraz žiadne diskusné fóra nevyhľadávala ale prinútili má k tomu okolnosti.
Moja babka má 88 rokov. Žiaľ je po ťažkej mozgovej príhode. Prognóza je veľmi zlá. Aj po vyše dvoch týždňoch je v kóme. Nie je šanca že príde do stavu vedomia lebo poškodenie mozgu jej to neumožňuje. Nemocničné oddelenia si ju pohadzujú ako ,,horúci zemiak“. Babke sa to stalo na geriatrii v Poprade( neobviňujem ich za to), kde bola kvôli nohe, kým mi sme vybavovali domov pre seniorov lebo už nevládala chodiť . Dokonca v tom momente poobede, keď dostala mozgovú porážku ,sme boli pri nej na návšteve. Hneď na to ako sa to stalo ju preložili na áro v Popradskej nemocnici. Hneď na druhý deň ráno ju previezli na áro do Kežmarku len kvôli tomu, že popradská nemocnica mala ,,vážnejšie“ prípady. Nikto sa nás nepýtal či s prevozom súhlasíme ,,len“ nám to oznámili. Dnes by mala byť babka prevezená na oddelenie dlhodobo chorých do Kežmarku. Keď že geriatriu v poprade áro v kežmarku nevybavilo. Ale môj praktický doktor mi povedal, že na oddelení dlhodobo chorých sú hrozné podmienky pre človeka v kóme. Zázrak pri babkinom stave nečakám ale bola by som rada, keby dožila v dôstojných podmienkach
Má prosím niekto skúsenosti z oddelením dlhodobo chorých v Kežmarku? Prípadne nijakú skúsenosť z hospicom v Ľubici?, ktorý vybavujeme keby babka žila dlhšie. Domov si ju zobrať nemôžeme, keď že ja sama mám zdravotné problémy a bývame na štvrtom poschodí bez výťahu.

Priznám sa, že som zo všetkého zmätená. Lebo všetci mi dookola hovoria, aby som sa ,,len“ modlila za jej smrť, lebo že je to už pre babku aj našu rodinu ,,len“ trápenie. Ale ako sa dá priať smrť blízkeho človeka? Zažil niekto niečo podobné v rodine? Ak áno prosím napíšte mi niečo k tomu.

Vo pred Ďakujem

lucia147852
19. jún 2019

No geriatria to je vždy pohroma. Klamať ti nebudem. Videla som ich už viacej aj keď tu v Kežmarku nie. Ak máte možnosť volila by som ten hospic. Mužova babka tam dožila a fakt super. Návštevy neobmedzené, príjemné správanie k pacientovi aj príbuzným a keď príde jej posledná hodina vieš ze isto s nou niekto bude. Co sa týka priania smrti... Niekedy je to pre toho človeka už najlepšie. Moja prábabka sa trápila 3 mesiace ležiaca a keď umrela bol to smútok ale aj zvláštny pocit úľavy a radosti že uz ju nic neboli a je jej dobre. Držím palce

jaja23
19. jún 2019

Najhorsie je, ako sa teraz ľudia stávajú k starým ľuďom. Zažila som to pri jednej starkej, ktorá mala zdravotné problémy, zažívam to s druhou starkou, kt. Je v domove dôchodcov, lebo žiaľ rozum jej už neslúži a nemá sa o ňu kto starať, keďže rodičia pracujú. Zažila som to pri muzovej starkej, ktorá bola ako moja vlastná, tiež skončila na geriatrii a nechali ju raz na izbe celú noc s mŕtvou pani na druhom lôžku!!! Bola to veľmi citlivá a pobozna žena, ktorú som mala naozaj rada a keď si to predstavím, ide mi srdce puknut, coho sú schopní ľudia. Ľudia, ktorí majú druhým pomáhať, vybrali si to ako povolanie!!! Je to pre mňa citlivá téma, takže sa ospravedlňujem za to. Ale starý človek si toho veľa prežil, vychoval deti, pracoval ťažko, mužov a starká v 80 rokoch prešla rakovinou prsníka, chemoterapie... Prežili si toho veľa. Naozaj jedine, co človek si môže pre nich želať, je dostojna staroba a smrť. Žiaľ. Niekedy je smrť vykúpenie, čo u mojich dvoch blízkych bola, už len preto, že rodina sa nevládze starať. Co je tiež smutné, ale je to tak.. Neviem co s tým robiť žiaľ, cítim sa bezradna, keď to všetko vidím. Treba si asi priať, aby babka už netrpel, keďže ma už asi tiež toho veľa za sebou. Držím palce.

puklica13
19. jún 2019

@jasnocitmartina si len clovek, nie stroj..neprajes si jej smrt, len ukoncenie trapenia...su to uplne normalne pocity..musis to len spracovat, zmierit sa s tym

17juraj17
19. jún 2019

@jasnocitmartina Keby si sa na to pozrela nestranne videla by si to inak. Takisto keby si babku mala niekolko mesiacov ci rokov doma v opatere.

weli184
19. jún 2019

Ahoj my sme zazivali nieco podobne ...moja babka 78 rocna nam doma spadla a zlomila si panvu a odvtedy to islo snou dole vodou..mama sbou nemohlw zostat doma lebo pracovala a tak sme ju dali na nejaky cas do hospocu stym ze sa jej vybavuje dom dochodcou...lenze v tom hospici mohla byt len 3 mesiace a medzi tym mojej mame diagnostikovali rakovinu takze po operacii maminy doniesli babku domov uplne leziacu a s hroznymi prelezaninami a uplne mimo...chodila som aj ja jej pomahat ju pretacat lebo uz nechodila a ani si nas sem tam nepamatala...a ver ci never uz sme ai to aj priali aby zomrela jednak mama mala hroznu diagnozu kde musela podstupit operaciu oziare a chemoterapiu a babka sa uz len trapila a mala hrozne bolesti...po 2 tyzdnoch ako bola babka doma tak zomrela...abo bolelo nas to vsetkych a aj teraz nie je den kedy si na nu nespomeniem a nepoplacem mala som ju strasne rada ale toto bolo uz naozaj trapenie aj pre nu aj pre nas

puticka7
19. jún 2019

tazko ti nieco povedat, kedze asi vsetci vieme, ze tieto oddelenia, nie su veru ziadnou slavou. ja ta aj chapem, ze to pre teba nie je lahke, no treba vyskusat, neviem, neviem, co by si mala robit a kde by babine bolo najlepsie

ataner81
19. jún 2019

Ci sa da priat si smrt blizkeho?ANO.A pochopi iba ten, kto bezhranicme miluje a vidi svojho milovaneho cloveka trpiet.Neprajes smrt lebo sa chces niekoho zbavit.Prajes smrt lebo chces ukoncit niekoho bolest a utrpenie

bagre
19. jún 2019

Môže to znieť od okolia necitlivo, ale asi chce povedať bez obalu to, čo je dnes takmer všade smutná realita... že starí ľudia, ktorí už nevedia sami fungovať to budú mať ešte horšie... zaobchádzanie, ďalšie zdrav.problémy, bolesti, častokrát neľudský prístup..
Nenazvala by som to prianím si smrti, skôr ukončením trápenia keď nie je šanca na zlepšenie, alebo vyriešením situácie keď človek to sám poriešiť nevie... ty sama vieš čo sa ako dá alebo naopak vôbec nie je možné. 88 rokov je krásny vek, budete mať na babku krásne spomienky, z napísaného to vyzerá na pekný vzťah... rozumiem že je ťažké takto zažiť milovaného človeka, ale babka už z veľkej časti odišla aj tak :(
V našej rodine bola "len" rakovina posledné štádium a nechodiaci pacient - niekoľko rokov...blízki sa starali lebo chceli a mali na to podmienky, ale ľudia aspoň komunikovali, a bolo to ťažké aj tak...

titla
19. jún 2019

Ako bolo spomenute neda sa povedat, ze cloveku, ktoreho milujes prajes smrt, ale prajes mu vykupenie z bolesti a trapenia. Tiez sme si to zazili s babkou - rakovina. Otec prestal pracovat, aby mohol svoju mamu doopatrovat doma, ale nakoniec jej v domacom prostredi nebol schopny poskytnut starostlivost, aku potrebovala, tak zomrela v nemocnici. Posledne tyzdne boli pre nu strasnym trapenim, takze smrt bola doslova vykupenim. To vsak nic nemeni na tom, aky smutok a zial v nas jej smrt zanechala.

mimka11111
19. jún 2019

@jasnocitmartina áno,zažila som....osoba mne najbližšia....12 rokov sa liečila na rakovinu ...za ten čas sa rakovina niekoľkokrát vrátila.....a pri poslednej jej "návšteve" mi doktorka oznámila,že sa už nedá nič robiť a dávala jej asi 2mesiace života....následne dni po tom,boli toho len dôkazom a nasledovala najťažšia modlitba v celom mojom živote....z 2 mesiacov boli 2tyzdne....do poslednej chvíle bola pri zmysloch,akurát nevedela jednu vec....a to, že viem,že zdrav.stav sa už nezlepší....tou osobou bola moja mamina,zomrela vo veku 54 rokov...

tinapa
19. jún 2019

@mimka11111 Príliš mladá...memento aj pre mňa, aby som čo naskôr bežala na preventívnu prehliadku. Príjmi prosím hlbokú a úprimnú sústrasť.

mariejenka
19. jún 2019

Ahoj,je mi luto tvojej strkej. Pracujem v ZpS, a zial viem ako je to na LDCH oddeleniach. Ak mate moznost ist k babke na návštevu kedy den,hoci na hodinu chodte a buďte pri nej,pootacajte ju, pomasirovat paty, krize,lakte...aby nedostala dekubity.
Osobne si myslim,ze toto posacie, striedanie teplôt a tlakov je velmi neproaznive pre takychto pacientov a babka sa dlho nebude trápiť.
Nemodli sa za jej smrt, modli sa za jej stastnu hodinu smrti,za pokoj pre nu. 🙏

mimka11111
19. jún 2019

@tinapa dakujem

juliet86
19. jún 2019

moja stara mama mala porazku a rok a pol len lezala ochrnuta. nevedela rozpravat najest sa. pretocit sa. mala plienky. proste nic. a ja si pamatam ako som sa raz modlila mala som 12. ze ak jej bude lepsie nech odide. ze ja to zvladnem ze som pripravena ju pustit. dalsie rano zomrela... ka osobne ak by som mala nic nemat zo zivota tiez by som si volila nezit

rybka16
19. jún 2019

@jasnocitmartina Môj dedko zomrel vo veku 78 rokov. Náhle začal mať neurologické ťažkosti a lekári najprv na základe vyšetrení vraveli, že má asi metastázy v mozgu. Primárny nádor však nenašli a pri ďalších vyšetreniach to uzavreli tak, že má ischemické ložiská v mozgu, opuch ktorých tlačil na okolité oblasti a spôsoboval ťažkosti. Po liečbe opuchu ťažkosti zmizli, ale pridružilo sa všeličo iné.

Nakoniec po asi dvoch mesiacoch dedko zostal zo dňa na deň ležať, postupne nás prestal spoznávať (i keď sem-tam mal také záblesky), rozprávať, jesť aj piť. Dostal zápal močových ciest, k tomu sa pridružil zápal pľúc, proste totálne zlyhanie imunity a organizmu.

Ja som bola v tom čase tehotná už v treťom trimestri, žijeme 200 kilometrov od dedka a mojich rodičov, čiže som pri ňom nebola, len mi rozprávali naši, aj to nie všetko, lebo ma toho chceli ušetriť. Niektoré veci sa dozvedám postupne až teraz. O dedka sa starali moji rodičia s otcovým bratom, vlastne ho doopatrovali. Odo dňa, keď zostal ležať, kým zomrel, to trvalo mesiac, ale za ten mesiac si naši a strýko prežili veľmi ťažké chvíle. Poviem ti otvorene, aj keď sa to veľmi ťažko píše, že keď bol na tom tak veľmi zle, naozaj som si želala, aby radšej v pokoji od nás odišiel, a viem, že naši to tiež tak prežívali. Oddane by sa o neho starali aj iks mesiacov, ale proste keď to človek 24 hodín denne vidí, ako je to čoraz horšie a horšie, ako ten jeho blízky trpí, asi sa takým myšlienkam ubrániť nedá a nie je to nič, za čo sa treba hanbiť.

Poplačem si za dedkom veľmi často (umrel pred 8 mesiacmi), veľmi by som chcela, aby aspoň raz videl môjho syna, ale viem, že keby ešte žil, už by to nebol on (jemu už naozaj mozog totálne odchádzal) a znamenalo by to obrovské trápenie pre neho aj pre našich.

Tebe želám, aby to s babkou dopadlo najlepšie, ako je to len možné, nech už to znamená (pre vás aj pre ňu) čokoľvek.

andreagartnerova
19. jún 2019

Moja svokra spadla a dostala krvacanie do mozgu, a lekari skonstatovali len to, ze uz sa nepreberie kedze jej mozog odumrel ale organy jej fungovali. Boli to pre nas velmi dlhe 3 tyzdne, kedze sme vedeli, ze sa jej stav nezmeni. A vtedy sme si priali, aby odisla v pokoji kedze nemala ziadnu sancu, len srdiecko mala silne😢 a verim v to, ze jej tam hore je urcite uz lepsie.. drzte sa

jasnocitmartina
autor
19. jún 2019

Krásny podvečer prajem.

V prvom rade ďakujem, každému z Vás za príspevok. Je pre mňa darom, že ste si našli čas na neznámeho človeka ( ako som ja 😊). Lebo čo človek si viac môže priať ako čas iného? Milo ste má na tomto fóre prekvapili.
Lucia 147852. Máš pravdu. Keď som dnes videla v akom stave leží moja babka na oddelení dlhodobo chorých som sa zhrozila. Je sama na poslednej izbe, kopu pacientov podobnom stave a tri sestričky. Pochybujem, že tam dostane dobrú starostlivosť. Našťastie cez jedného super doktora sa nám podarilo už vybaviť hospic v Ľubici a zajtra chceme aby ju previezli tam. Počula som na ten hospic samé chváli. Len dúfam že oddelenie dlhodobo chorých nebude zajtra robiť problémy – ale na druhej strane môžu byť radi. Zbavia sa človeka v kóme a poisťovňa to viac nemusí platiť.

Jaja23, puklica13, Ataner81, mariejenka máte pravdu vo všetkom

Bagre. Máš pravdu moja babka má krásny vek a mali sme k sebe blízko hoci bola taká povaha, že všetko komplikovala a trocha bola aj ,,sekera“. Veľmi mi pomohla keď som ja bola malá a potrebovala som aby so mnou niekto chodil po doktoroch. Celú moju liečbu so mnou absolvovala a ju aj platila.

Weli184, je mi ľúto tvojej babky.

Andrea Gertnerova aj tvojej svokry

Titla je mi ľúto rovnako aj tvojej babky.
Mimka11111 aj tvojej mamky.
Rybka16 aj tvojho dedka

Dúfam, že som nikomu z Vás neskomolila prezývku ak áno ospravedľňujem sa 😊. Ďakujem, Vám ešte raz za opisanie vašich prežití s chorým členom rodina a názory na starostlivosť.

Tu začni písať odpoveď...

Odošli