Priateľ je upnutý na mamu

Baby ahojte, potrebujem sa niečo spýtať...viete môj priateľ je dosť upnuty na mamu, ale až tak že mi to začína fakt vadiť. Vždy bol a vždy mi to vadilo, ale možno si to len viac všímam neviem..skrátka mi už s týmto ide poriadne na nervy.. ja som na sviatky u mojich rodičov, on dnes šiel domov (bývame spolu) a práve som sa dozvedela, že si zavolal mamu s jeho bratom ku nám prespať. Prišlo mi to neskutočne divné..ja neviem má 27 rokov, ja mám 25..a príde mi fakt divné keď si pomaly 30 ročný chlap ide volať na prespávacku rodinu. Možno keby sme mali hosťovsku izbu, posteľ na vyše alebo tak..ale nemáme, vraj spia na gauči...ide o to aby som vám vysvetlila dôvod prečo mi to prekáža. Poprvé, príde mi to ako také narušenie súkromia, ani sa má nespýtal, on to berie ako srandu. Ďalej...ja nepoviem keby jeho rodina bývalá ďaleko, alebo sa videli len málokedy, lenže oni bývajú hneď vo vedľajšej dedine, 5 minút od nás. Priateľ je s nimi niekoľkokrát denne v kontakte. V kuse si volajú za každú blbosť, stále video chaty..proste nonstoooop a mne už to ide na nervy. ( Jeho rodina je veľmi hlučná )keď som doma a vidím jak pobehuje po celom byte čo s nimi telefonuje, riešia úplne voloviny a tie ich konverzácie..to jak keby ste deti v škole počúvali. A to že ku máme chodí každý deň to ani nehovorím...preto mi to vadí lebo v kuse ku nim chodí, nepočujem nič iné doma len ako spolu volajú a ešte si ich zavolá k nám prespať, aspoň keby sa spýtal ja neviem...hlavne mi príde že nedokáže byť chvíľu sám. Ako náhle sa ocitne čo i len deň bezomna tak ma bombarduje správami a volania mi, ja už veľakrát ani nedvíham lebo chcem mať pokoj. On je zvyknutý že si volajú stále a myslí si že mňa to tiež baví a chce sa mi ako im. Nevie rešpektovať a chápať že mňa to napr otravuje. Ďalej dosť sa v poslednej dobe hádame, vzťah je na rozpadnuté. Šla som na Vianoce ku mojim rodičom s tým že on nech príde až na druhý deň. Nie, silou mocou chcel prísť k n večer ešte. Strašne sa ku nám hrabal a napr mňa ku nim nikdy nezavolá.dnes od nás odišiel že ho mama potom späť privezie...samozrejme šiel hneď ku nej. Ja som si strávila deň po svojom pričom má stále rušil, volal písal atď..potom prišiel pred vchod nech ma chvíľu vybehnem, ku nám už nechcel ísť, veľmi sa nudil nevedel či má ísť domov či kam..ale k nám nechcel...tak som mu povedala fajn choď teda domov ale večer sa neopovaz mi volať že chces aj tak prísť, vravela som mu to s vtipom, ale zároveň som to myslela vážne, chcela som mať už aj ja kľud nie aby pobehoval hore dole, prídem, neprídem...tak že ide teda späť ku máme...potom mi volal a písal že chce zase prísť k nám ale to už som mu nedvíhala. Už bol večer a ja už som mala svoju pohodu..a potom mi napísal že oni spia u nás.. príde mi niekedy ako taký zúfalé ktorý nevie byť ani za boha na chvíľu sám, stále potrebuje niekoho mať pri sebe a už mi to ide krkom, má skoro 30 rokov...baby prosím vás príde to čudné iba mne???? Preháňam alebo čo si vy myslíte? Mne sa to nepáči...