Priateľ mi neprispieva, všetko platím ja
V skratke....mám od leta priateľa, ide o intenzívny vzťah, sme spolu denne, ozaj len pár krát sa stalo, že sme sa nestretli. Sme v určitom veku, obaja dlho rozvedení, on o dosť starší, deti dospelé, býva pri rodičoch, ale zase musím povedať, že oni sú už v takom stave, že on im je veľa nápomocný, myslím ako s prácami pri dome a v záhrade. Ja bývam ešte so synom. Ide o to, že počas prvých mesiacov som ho samozrejme hneď domov nevodila, tak sme chodili na kávu, na prechádzky a občas počas víkendu niekde na penzión. Večeru platil z 90% len keď sme boli na ubytovaní, inak sa stalo pár krát, že sme boli niekde na večeru. Ja som mu zase na margo toho stále niečo kúpila, tričká, sveter, voňavku. Pár mesiacov už chodí ku mne do bytu, je tu každý deň do večera, cez víkend aj prespí. Bol tu celé sviatky a nič. Nikdy mi neurobil nákup....ako prinesie zemiaky na jedno varenie podotýkam alebo nejakú zaváraninu, či občas vajcia, aj to len keď pýtam alebo keď mu volám a je na ceste, tak zbehne kúpiť maslo napr., keď mu poviem. Inak, vianočný nákup som hradila sama celý, sivestrovský na polovicu a to som už mala doma dosť vecí nakúpených, čiže len také dokupovanie. Už som ho aj pár krát vybalila domov s jedlom alebo koláčmi, lebo jeho mama už veľmi nie je schopná navariť. Keď sme niekedy v obchode, hlavne pred víkendom a robím nákup, tak platím ja, on zaplatil fakt pár krát, keď išlo o sumy do 10 E. A u mňa ako doma, stravuje sa, vyberie si z chladničky čo chce, variť nevie, čiže ešte aj varím len ja, zo začiatku občas aspoň riad umyl, teraz už ani to nie. Podotýkam...príjem má medzi 1800 - 2000E. v lete viac, je na výsluhovom dôchodku + pracuje. Ja medzi 700-800 E. O výške jeho dôchodku som sa dozvedela nedávno náhodou, ja som sa nikdy nepýtala, dovtedy som sa ešte aj cítila trápne, keď sme sa občas niekde ubytovali a on mal výdavky. Cítim sa znechutená, postupne mi to dochádza, lebo sa to ukazovať začalo vlastne až potom, keď som ho začala vodiť domov. Čakala som, či ho to napadne, lebo mi je trápne mu to hovoriť, sám by sa mal nejak spamätať. Viem, že komunikácia je základ, ja som mu už myslím aj dosť dala najavo, že to by tak nemalo byť a nič. A vravieť mu, že by sa patrilo, aby občas nakúpil.....to fakt je trúba? A už aj keby som to mala od neho žiadať, už len tým mi odpadáva od srdca. Inak veľa vecí mi nasľuboval, ktoré som ja sama od neho ani nechcela, bola to jeho iniciatíva, ale išlo to pomaly do stratena...Čiže ja to tak či tak vidím na rozchod a to je len jedna z vecí, čo mi vadí.
@mircalla už som bola, pár krát....nespoznávala som sa, ešte ma žiadny chlap tak nedokázal vytočiť. No je to asi preto, lebo robí pre mňa nepochopiteľné veci a keď tých vecí urobí za jeden deň dosť veľa, tak amen.
Raz mi písal počas dňa, čo robím a tak a ja že akurát som u mamy. Deň pred tým sme sa dohodli, že príde o 16h ku mne. A viete čo spravil? On išiel k mojej mame. Lebo že však som písala, že som u mamy.
Alebo bol vybrať rodičom bežné lieky, ktoré si každý mesiac dávajú predpísať od Dr a išiel najprv z mesta domov na dedinu odniesť tie lieky a potom naspäť ku mne do mesta a večer zase na dedinu. Pritom tie lieky rodičia nepotrebovali mať doma hneď. Pýtala som sa ho, že prečo tak nezmyselne urobil...tak, že ho to nenapadlo.
A je takýchto situáciií dosť veľa. Viem, že toto nezmením, je jednoducho taký.
@vitalita1 , ono to bude asi aj jeho určitou duchovnou jednoduchosťou, ak to tak slušne chcem vyjadriť. Áno, sú aj takí tí inteligentní "truhlíkovia", ktorí svoje obmedzené odborné veci zvládajú profesionálne, v bežnom živote sú ale nepoužiteľní, ale tvoj "priateľ" mi pripadá celkovo obmedzený. To ako si vravela o tom, že nič nečíta, nemá priateľov, koníčky, o ničom sa s ním v podstate nedá do väčšej hĺbky porozprávať. Na tom inak stroskotal aj môj vzťah minulý, ex je policajt, takže niečo z podobného odboru ako tvoj, to už je taká prvá kontrolka blikajúca. Odhliadnuc od všetkých vecí, čo sa medzi nami udiali, od alkoholu, cez neúctu, finančné využívanie, zlý vzťah k našim deťom...tak toto - ten duchovný nesúlad medzi nami, toto mi v poslednej dobe asi najviac vadilo. Lebo niektoré veci sa možno dajú tolerovať, v niečom sa partner môže prispôsobiť, nebodaj zmeniť... ale to vnútro, to čo on prežíva, ako myslí a vníma - toto sú dané veci a toto som pochopila, že proste on je ako prázdna nádoba, vegetatívny stav, nemám sa s ním proste o čom baviť, nudím sa s ním - aj keby všetko ostatné bolo super, čo nebolo... toto sa dlhodobo nedá znášať. Človek by si mal hľadať duchovne podobného partnera, s ktorým aspoň čiastočne môžeš zdieľať nielen praktické veci, ale aj myšlienky. Toto som pochopila, že u nás nie je možné.
@0izidora0 toto si tiež neviem predstaviť, že niekomu stačí pokryť fyzické potreby a je v živote z toho celý spokojný. Ale určite sú takí ľudia, ale ako píše @bodka70 , človek by mal mať v živote aj niečo iné ako len žiť svoj fyzický život: práca, jedlo, spánok. Takýto život nemôže byť naplňujúci a ten nesúlad medzi partnermi časom aj tak musí zákonite vyplávať na povrch.
@vitalita1 a keďže si priateľovým jediným sociálnym kontaktom ty, ako trávite spoločný čas? Či len u teba doma? Písala si, že predtým keď k tebe ešte na začiatku nechodieval domov, ste niekam spolu vyšli. Teraz máte len papučovú kultúru alebo je sem-tam aj kino, večera, divadlo?
@0silvia0 , áno, ja som tiež určité veci nedomyslela, resp. tak nejak som im neprikladala na začiatku vzťahu dôležitosť, plus ako spomínala aj @vitalita1, niektoré veci sa prejavia až časom. Priznám sa bez mučenia, nás na začiatku spájalo hlavne to fyzično, intímne sme si rozumeli a tam nejako intelektuálne debaty netreba, že? 😀. Potom prišlo prvé, druhé dieťa, krútili sme sa okolo nich, bežný zhon a ja som si nemala nejako čas uvedomiť, s kým to ja vlastne žijem. Podvedome som sa utešovala, že naše nezhody vyplývajú aj zo stresu okolo detí, práce, že keď už budú väčšie, budeme mať na seba čas, viac sa budeme sebe venovať. Opak bol samozrejme pravdou, až vtedy sa v celej "kráse" ukázalo, že akí sme vlastne rozdielni - ako moja láska k nemu ochabovala, doplo mi veľa vecí - ako ma celé roky zhadzoval, dával mi pocítiť moje "nedostatky", lebo vnímal určitú moju duševnú prevahu (snáď to nevyznieva nejako povýšene, tak to proste bolo) a potreboval ma dostať tým pádom dole. Veci, ktorým som ja pripisovala dôležitosť, dával "dole" bagatelizovať (úcta medzi partnermi, vzťahy, deti..), naopak mi ukazoval čo ja z jeho pohľadu nerobím dobre, napr. že som nezavrela dvierka na linke a podobne.
@mircalla , praktickosť nie je o pohlaví - čisto striktne - napr. ja som v našom vzťahu bola tá akože menej praktická, taká umelecká duša, intelektuálka a muž vnímal a vníma svet čisto prakticky - riešil veci ako šeky, čo do čistiarne, opravy a podobne. Ale bohužiaľ toto bol jeho jediný svet, nič iné. Ja som sa naučila aj praktickým veciam, napokon život ma prinútil, on sa však k niečomu inému, ako vstať, obliecť sa, do roboty, krčma, domov, telka , spať a tak dookola - nedopracoval 😝
@0silvia0
@bodka70 tak ja som dufam aj prakticka aj to druhe. Co som si vsimla neprakticki su zvacsa chlapi, nevedia riesit take bezne veci. Otec mojich deti ma napriklad neskutocne znalosti z matike, chemie ci fyziky (len ziram), ale doteraz si neviem zapamat ako telefonovat - proste vzdy ma problem s predvolbou krajiny, mesta ci mobilnym cislo....tiez urobit prevod cez internet banking je pre neho horor. Niekedy daka technicka vec k PC - co je schopny zahlasit, az sa hlavu chytam
@mircalla , áno sú to v podstate dve pomerne nezávislé veci, to či je niekto praktický alebo nie, t.j. ako zvláda bežné veci v živote je jedna vec, nejaké duchovné záležitosti, záujmy, rozmýšľanie o svete, vzťahoch atď. je vec druhá a ak by môj partner nemal ani jedno ani druhé, nevedela by som si život s ním predstaviť.
Nevie - opravujem
no ešte ďalšia vec je inteligencia , poznám veľa inteligentných ľudí, ktorí sú ale duchovne prázdni, ich inteligencia je striktne len v určitých špecializovaných oblastiach....
@bodka70 ale tak myslím, že na začiatku vzťahov je pre väčšinu ľudí dôležitejšie to fyzično a iskrenie ako zdravý rozum ako životná prezieravosť. Aj keď je medzi partnermi istá duchovná nerovnováha, keď jeden prevyšuje druhého, dá sa s tým pracovať, ak obaja chcú a sú normálni. Keď už zhadzuje jeden druhého, aby si zdvihol svoje ego a svoj mocenský status vo vzťahu, tak je to už blbé. Ale ak majú medzi sebou napriek rozdielom úctu a lásku, môžu sa krásne ťahať a obohacovať. Nemusia viesť po večeroch intelektuálne debaty, ale musia sa vedieť spolu porozprávať, tak môžu dať svojmu vzťahu iný rozmer. Ale toto si vyžaduje fakt kompromisy a súlad a zrelý vzťah. Ja mám manžela o 11 rokov staršieho, ale on je ochotný sa mi prispôsobiť v niektorých veciach, v niektorých sa zasa prispôsobím ja jemu a funguje nám to. Ale my obaja chceme aby to fungovalo.
@bodka70 aj my sme mali životné krízy, zasa tiež nám nelietali vo vzťahu ružové obláčiky a sloníky a červené srdiečka, pár krát sme mali citové ochladenia, cez ktoré sa nám ťažko dostávalo naspäť. Problém je, že sme obaja tvrdohlavé impulzívne osoby. Tiež sme najprv bojovali kto z koho, ale až keď sme pochopili, že treba komunikovať a nebrať sa tak vážne, až potom sa to nejako uvoľnilo. Keby jeden z nás nechcel pokračovať, tak spolu nie sme. Našťastie sme obaja chceli. A aj teraz, keď príde medzi nás akýsi duševný nesúlad, vieme s tým už lepšie pracovať. A ono obaja sme sa aj rokmi zmenili, ja som úplne niekto iný ako som bola na začiatku, aj manžel je úplne iný ako bol na začiatku, ale čiastočne je to spôsobené aj tým, že sme sa navzájom ovplyvňovali a prekonávali určité životné prekážky.
@vitalita1 ďakujem, myslela som, že je to dostatočne jasné ako som to myslela, ale asi to každý vidí inak.