Problém - bývanie

Caute, chcem sa spytat na Vas nazor, pretoze s teraz uz byvalou partnerkou sme si presli velkym problemom ohladom byvania a spolocneho zivota. Tak zacnime po poriadku, cca pred 4 rokmi sme spolu zacali chodit, ona mala dieta z predchadzajuceho vztahu a ja som pochadzal z vedlajsieho cca 45km vzdialeneho mesta. Mala svoj byt, ktory si splacala a mala stabilnu pracu. Po tom ako sme sa dali dokopy, tak sa rozhodla pracu zmenit a sla do horsie platenej prace, kde jej na ten byt uz ani moc nevychadzalo, ale povedala mi, ze je to jej sen pracovat v tej firme a v danej oblasti tak som si povedal, ze OK uskromnime sa , ja jej budem platit ako keby naklady na jej byt + samozrejme stravu a auto benzin ked sme boli spolu. Priznam sa, ze ma to do urcitej miery prekvapilo pretoze ist do vyrazne horsie platenej prace v case ked sme sa bavili o spolocnom dietati mi neprislo ako dvakrat logicke, ale akceptoval som to nakoniec bez akychkolvek namietok. Konieckoncov v snoch si treba pomahat, ze..

V jej byte som byval tak cca 3 noci v tyzdni pretoze ja pracujem v inom meste. Podotykam ze v tom case som mal v plane kupovat rodinny dom v meste odkial pochadzam a kvoli nej som tieto plany odlozil s tym, ze aj kvoli jej prvemu dietatu, jeho zazemiu bude lepsie byvat v jej meste a mat domov tam, s tym ze ja si casom kupim nejaku chalupu v lokalite odkial pochadzam.
Takto to islo rok a vsetko relativne bez problemov ked otehotnela a pocas toho roku som zistil , ze mi takyto zivot absolutne nevyhovuje, pretoze dovtedy som byval casto v prirode,mal svoje konicky,v cudzom meste som nemal ziadnych kamaratov a kontakt s rodinou tiez obmedzeny. Tak som sa s nou snazil porozpravat a vysvetlit ze takto zit nebudem, pretoze zivot v byte ktory je podla mojho nazoru este aj neskutocne tmavy ma totalne ubijal a pokladal som za prirodzene , ze v novom vztahu sa otazka byvania bude riesit tak aby boli vsetky strany spokojne. Toto odmietla, ze by ten byt nerada predavala a ze moju situaciu nema ako riesit.

Ok navrhol som druhu alternativu ked to nema ako riesit a to taku,ze kupim chatu a budeme aspon na vikendy chodit tam. Toto tiez odmietla, ze chata nie je dobre riesenie, ze kedy si bude moct polievat paradajky cez tyzden. :D Tak a dostali sme sa do slepej ulicky, pretoze jedine riesenie pre nu bolo to ze JA kupim dom v JEJ rodnom meste a prestahujeme sa tam a jej byt sa prenajme. S touto viziou na mna vyrukovali aj jej rodicia, ktori ma dobre ze neoznacili za zlodeja ich rodinneho majetku a ze preco by ona mala predavat svoj byt, ked iba ja chcem dom.

To som samozrejme odmietol a dost ma nahnevalo, ze ked mna ona potrebovala a pomohol som jej v case ked chcela zmenit pracu za horsie platenu, to bolo v poriadku, ale ked ja som potreboval "pomoct" s tym riesit NASE byvanie to uz v poriadku nebolo, to sa ma starat muz a pritom jej prijem bol na ten byt velmi slaby a nechapal som z akeho dovodu sa ma teraz cela rodina uvaznit na x rokov v byte, ked sme mohli zit inak a krajsie. Taktiez som chcel aby moj syn vyrastal v dome a aby sme sa vsetci niekam dalej posunuli. Predsalen rodina s 2 detmi uz nema zit v byte pokial to nie je nutne a podotykam, ze nase 2 prijmy bohate stacili na to aby sme si kupili akykolvek dom priamo v meste a ja by som si casom este poriesil nejaku mensiu chatu.

No a takto presli takmer 3 roky a nic sa neriesilo, akurat ja som musel platit na jej byt a popri tom si este aj krvopotne setrit na dom, o ktorom mi bolo povedane, ze ked ho chcem ja tak si ho mam platit ja.
Sledoval som ako vsetky pary v mojom okoli si spolu zobrali hypoteky a do domu sa davno presunuli, sledoval som ako kazdy rok ceny domov rastu a snazil sa nasu rodinu aspon nejako posunut vpred.. Cez vikendy som bral maleho autom ku svojim starym rodicom na zahradu, kde sme stravili aspon 1 den v normalnom prostredi, kedze mrhat svojim zivotom uvazneny v byte som uz dalej odmietal a financovat cely dom v jej rodnom meste som taktiez odmietal, pretoze ak si ona predstavuje fungovanie v style ze chlap ma zabezpecovat vsetko tak by bolo fajn, aby sa aspon prisposobila, ale ona sa nebola schopna ani prisposobit a ani sa dohodnut na nejakom kompromise. Aj ked naoko uz po xy hadkach povedala, ze svoj byt preda, ale nikdy k tomu realne neprislo a ani nebola snaha aby k tomu prislo..

Nasledne kedze mi nepresla ani jedna varianta, ktora by bola pre priatelku prijatelna tak som povedal, ze aspon kupim pozemok, snad ju to namotivuje, ze to myslim vazne. No pozemok som kupil (stale sa bavime o meste odkial ona pochadza), ked som ho kupoval tak prve co spravila je ze napisala na zmluvu svoje meno. To ma vtedy neskutocne nahnevalo, pretoze s jej pristupom "nemam to ako riesit" potom ako ma nechala v tychto veciach trapit sa sameho tak prve co spravi si napise svoje meno na 1/2 v liste vlastnictva. Takze tam vznikla dalsia hadka..

A nakoniec ked sa stalo to, ze ten pozemok este v najblizsej dobe k vystavbe pripraveny nebude, prisla korona a ceny vsetkych nehnutelnosti narastli do zavratnych vysok a popri tom som sledoval ako vsetci moji kamarati uz v domoch davno byvaju a ja kvoli neochote a tomu, ze som mal pocit ze toto uz hranici s vyuzivanim, som povedal, ze je koniec a idem si svoj zivot riesit sam. Takze napiste mi co si o tom myslite, pretoze ja uz naozaj neviem ci ja som chory alebo kde je problem.

Este napisem narovinu, ze cely cas ked sa toto riesilo bola na rodicovskej dovolenke, ale to nehralo ziadnu rolu, pretoze jej prijem v case mimo rodicovskej dovolenky a rodicovskej nebol defakto rozdielny. Preto som to chcel riesit spolocne a ihned, pretoze tam nebola vizia lepsieho prijmu z jej strany na najblizsich xy rokov a nemalo zmysel cakat.

A este pikoska na zaver, potom ako sme sa rozisli, dostala odo mna vyzivne o akom drviva vacsina zien moze iba snivat tak si este aj urcuje podmienky s malym a to take ze kazdy den MUSI spat doma. Nikdy nesmie spat pri mne, pretoze je to zle na jeho vychovu. Aj ked s malym mam vyborny vztah, je pri mne spokojny a nema absolutne ziadny problem v zivote so mnou. Takze ked chcem stravit 1 den so svojim vlastnym synom tak musim kazdy den stravit 3 a pol hodiny v aute aby som ho rano vyzdvihol z jeho rodneho mesta, odniesol k sebe a vecer zas naspat. Maly ma cez 2 roky a kludne funguje bez mami, neplace, nijak mu nechyba (aspon to nedava najavo ked je so mnou). Niekolkokrat som ju prosil, ze ked sme sa uz rozisli tak by mi mohla aspon vyjst v ustrety a to ze mi ho necha normalne od piatku do nedele (pracujem v Bratislave od nich vzdialenej cez 200km) pretoze neustale chodenie hore dole ma ubija a okrem toho, ze to stoji nie malo penazi tak vplyv na jeho vychovu za par dni v mesiaci mam nulovy.