Problém so vzťahom v rodine
Ahojte chcela by som sa vyrozprávať lebo už začínam mať toho dosť. Môj manžel má stále viac problém s mojou rodinou - pred svadbou to nebolo také ako napr. teraz. Keď máme ísť k nám na nejakú oslavu alebo raz za mesiac pozrieť moju rodinu tak tam príde a chová sa ako úplny blbec - len sedí, pomaly s nikym sa nerozprava. Vraj mu vadia ale nič mu nespravili, dali by mu aj prvé aj posledné a majú ho radi. Ja k jeho rodine chodím aj 5 krat za mesiac a chovám sa normálne aj keď mi vadí napríklad správanie svokry ale nepoviem nič len sa zatnem a prežijem to tam, keďže akceptujem že sú to jeho rodičia/jeho rodina. Včera som mu povedala svoje a on ze prestan uz prezil som to tam, bol som u nich a to bolo cele....po tomto víkende nemám chuť sa na neho ani pozrieť ani nič, tak sa mi znechutil jak som ho zas videla skysnutého jak sedí, ostatní sa bavia normálne a on nič. Nechoval sa tak vždy ale začína to naberať obrátky a aj ja už začínam mať toho dosť a neviem čo mám robiť. Keď mu to poviem tak mi povie že on žije somnou a nie s mojou rodinou ale mne na vzťahu jeho a mojich rodičov a mojich súrodencov záleží, lebo švagrovia sa tak vôbec nechovajú. Začínam mať strach keď budeme mať aj dieťa, že nebude akceptovať ich návštevy u nás atď. Chová sa tak niekedy aj v prípade návštev jeho vlastnej rodiny (vzdialenej napr. teta, ujo, sesternice). Neviete mi poradiť, čo mám robiť? Lebo ja začínam byť bezradná. Asi prestanem chodiť k jeho rodine alebo sa začnem chovať presne tak ako on aby videl aké to je. Vďaka za každú správu.🙊
@panir no... niekde chyba bude. ak ide len o správanie na návštevách a inak to medzi vami funguje, tak to nekaz tým, že ho tam budeš nútiť a potom ešte vyžadovať nejakú formu správania. choď na návštevu sama a vybavené. alebo vynechaj návštevy absolútne a po dobrom sexe sa ho opýtaj, čo sa to deje, keďže doteraz bol zrejme (podľa teba) spoločenský a extrovertný a zrazu taká zmena..... toto asi na MK nevyriešiš, len s ním.
Fuha, teraz rozmýšľam, či mňa takto vníma rodina môjho muža 😅 som introvert, nemám rada hromadnejšie návštevy, naozaj ich len pretrpim kvôli mužovi. Ja síce nesedim zdutá a netvárim sa naštvane (teda dúfam, že tak nevyzeram), ale ani sa moc nezapájam. Oni sú všetci extroverti, stále sa chcú vypytovať, viem, že v dobrom, ale pre mňa je to vyzvedanie a nie je mi to úplne príjemné. Oni sú zvyknutí hovoriť si pomaly o každej minute svojho dňa, do detailu rozoberajú, ale mne to je nepríjemné. Prípadne sa začnú hádať o politike a to je už úplný koniec 😅 kým sme len u svokry, je to celkom fajn, prebehne zdvorilostný small-talk a potom sa jej venuje muž a ja dohliadam na deti, ale keď prídu aj jedni a druhí a tretí švagrovci, som totálne ohučaná, necítim sa vo svojej koži, som nesvoja, najradšej by som kdesi ušla a asi pôsobím ako tvoj muž. Mám to podobne aj pri mojej strane rodiny, ale to sa debatuje na neutrálne témy, nie stále kto, kde, s kým, ako prečo a už ma poznajú a vedia, aká som, tak necítim od nich taký nátlak. Asi sa teraz idem radšej spýtať muža, či to vníma nejako zle, keď som u nich taká 😅😂
@panelacikova len toto proste casom zacne cloveku vadit, mala som to tak s byvalym, nechcel nejako byt u mojej rodiny, navstevy trvali len chvilu hned ako sme kavu niekde vypili ma drgal aby sme uz isli, ale co sa tykalo jeho rodiny a jeho kamaratov, tak tam by vydrzal aj cely den a presne som robila toto, co si pisala, ze zacala som chodit sama, prestala som ho volat a potom som si tak nejako uvedomila, ze vlastne asi to neni ono :/
@thoughtfulweirdo toto ma pobavilo 😃😃😃😃 asi sa zacnem na to pozerat tak ako ty 🤣
@panir vies co urob, chodievaj bez neho a aj castejsie s tym, ze nech je doma ked sa nevie normalne spravat, trpiet to nemusi predsa s tebou... a nechod 5x mesacne k jeho rodine. Uvidis co z toho bude. Kym toto spravanie nevies prehryzt, do dietatka urcite nechod s nim. Poviem ti, ze lepsie to nebude. Moj chlap je takyto roky, nic sa nezmenilo, nastrbilo to iba rodinne vztahy, lebo sme sa vsetci rpestali navstevovat tak hromadne, kedze nik sa na jeho znudeny ksicht pozerat nebude. Zo zaciatku bol super zabavny atd. Potom zacal mat taketo stavy aj pri znamych, kamaratoch... no nechodime spolu uz skoro nikde, rozmysli si co dalej.
@thoughtfulweirdo presne toto prežíva asi aj autorkin muž. akurát chlapi sa rýchlejšie vytočia, respektíve nevedia to tak dobre "zahrať" ako ženy a pôsobia tým pádom odutejšie..
@evinea ja osobne nepotrebujem tráviť extra veľa času ani s mojou rodinou. jednoducho to nepotrebujem. s mamou pokecám, to áno, ale aj tam máme viac než generačný rozdiel a niektoré názory sa riadne rozchádzajú 🙂 a tak 1-2 dňová návšteva raz za 3 mesiace mi bohato stačí 🙂 a pritom môj muž je taký nejaký pol na pol. aj introvert, aj ho život a práca naučili pôsobiť extrovertne. my keď sme u našich, sranda je tá, že on kecá s mamou, otcom... a ja sedím a počúvam. 😀 jednoducho je to divné, ale je to tak. on už rodičov nemá, umreli. takže druhú stranu posúdiť neviem. z bývalých vzťahov však viem, že tiež mi nebolo príjemné kadejaké vyzvedanie a večné trkotanie 🙂 proste sme aj takéto povahy a nič s tým nikto nenarobí. a buď by mala autorka brať muža takého, aký je, alebo by mala zvážiť, čo ďalej 🙂
@panir Vieš čo, keď to takto napíšeš, tak to znie, že ten zlý je tu tvoj muž. Ale z vlastnej skúsenosti ti poviem, že ak ti niekto vyslovene nesadne, tak je niekedy ozaj ťažké sa tváriť v pohode. Mne absolútne nesadla priateľova mama, ako ešte nikdy nikto. Všade bola, všetko vie, veľká pani veštica a liečiteľka :D Zo slušnosti chodím pozrieť jeho rodičov, ale výrazne som návštevy obmedzila, netvárim sa zduto, ale vyslovene je mi vnútorne zle, keď ju počúvam, nehovorím jej nič príliš súkromné, nechám ju, nech si pomudruje. Keď si náhodou niekam odbehne a chvíľu sa môžem rozprávať s priateľovým otcom, tak si vyslovene vydýchnem. Takže len toľko, že chápem aj tvojho muža, ak mu svokrovci nesadli, že mu možno je aj zaťažko pôsobiť uvoľnene.
@panir ked to po 9 rokoch trva len niekolko mesiacov, tak sa ho niečo dotklo, niekto ho urazil, zmenil obraz o členovi tvojej rodiny a už sa nechce bratríčkovať, pokiaľ fungoval doteraz normalne, plus ti to zhoršuje, že zatajuje - všetko je ok, nič sa nedeje a zdutý sedi a je koláče ja by som mu neverila, možno sa ho dotklo niečo zasadne, o čom tvoji rodičia ani nemusia vedieť, že ho urazili - budeš dediť mensiu polovicu ako surodenec, alebo si tam dosad čokoľvek...čo ťa napadá.. nutia ho na očkovanie...možností je milión..
male by som sa na pozore, ale to som ja. najprv ho nebavi tvoja rodina, potom ho prestanu bavit tvoji kamarati a kamaratky, suseda bude nejaka divna a kolegyne ani nehovorim...a ty nez kukat na jeho zduty ksicht budes radsej chodit a vidat len ludi, ktorych on odobri...
Davala by som si na to bâcha...
@karolinakr alebo, naopak, hovoria mu, že očkovanie je blbosť a že ak sa dá, tak do 5 rokov umrie
@panelacikova alebo mu hovorili nejaké konšpirácie 🙂 tak sa zdul a odmieta tam chodiť
@karolinakr 😀
@panelacikova Nuž berieš si aj rodinu. Nie doslova, ale obrazne. Lebo 100% oddeliť ju nemôžeš, alebo po svadbe sa zoberieš a odídeš na Severný pól, úplne odstrihnes rodičov, súrodencov, strýkov, tety? V prípade, že nastane nejaký problém, čo potom?Trebárs ochorie mužova sestra. Potrebuje dlhodobé liečenie, finančne nákladné. Požiada o pomoc. Muž sa bude samozrejme trápiť, obávať, veď ju má rád, je to jeho sestra. Príde domov unavený, vyčerpaný, a nebude mať chuť s tebou trebárs riešiť, kam pôjdete na výlet, lebo (logicky) sa trápi kvôli zlému stavu sestry. A co urobíš? Zhucis ho, že veď brala som si teba a nie sestru, tak rieš len mňa?
Alebo je nejaký problém násilia, trebárs strýko bije svoju ženu,ona uteká aj s deťmi, prosí o pomoc a azyl. Tiež to bude mať dopad na rodinu, aj keď je to len strýko a jeho žena.
Aj v odkisnom vzdelaní a prostredí môže byť problém, bola tu téma, že nejakú slečnu odmieta rodina jej partnera, lebo je málo vzdelaná a je z problémovej rodiny.A trebárs aj keď to nedajú najavo, bude pri rôznych spoločných podujatiach (svadba, výročie, oslavy, krstiny) tak trochu odsunuta, lebo rodina ju odmietla.
V ďalšom dôsledku aj rôzne genetické poruchy, choroby, môžu byť problém a riziko.
Čiže konkrétne toto značí, že si berieš aj rodinu muža. Keby v rodine boli mnohé prípady postihnuti, psychických porúch, a podobných problémov, aj to je často dôvod, že vzťah sa rozpadne,lebo geneticky si berieš aj rodinu. Teda s rizikom vážnych ochorení.
Možno by som ho teda do tých návštev nenútila, neviem. Proste ak vám to klape vo všetkých stránkach a len tu je problém, tak to podľa mňa nie je až taký dôvôd, aby si sa s ním hneď rozišla. Ako nie každý si proste sadne
@jaskolka zase jedna z tých, ktoré si prečítali úvod môjho príspevku, ale k záveru už asi nedošli. píšem tam predsa jasne: samozrejme, ak sú starí, nevládni, chorí, atď, je potreba aj pomôcť. to je samozrejmé, nie sme predsa hovadá, že? ja osobne som za normálne vzťahy v rodine. u mňa to znamená, že z času na čas (nie každý mesiac, redšie) sa stretneme, nie nasilu, nie plánovane, jednoducho, keď sa dá a obe strany (to je jedno, kto z rodiny je na "tej druhej strane") majú čas a chuť, tak sa stretneme. nepotrebujeme si denne, týždenne alebo mesačne "dokazovať" nejakými návštevami, že sme stále rodina 🙂 druhá vec je, ak je problém, dá sa, je to v našich možnostiach, pomôžeme. asi ťažko napríklad pomôžem ja mojej mame, keď ja žijem v ZA v maličkom byte so svojou dcérou a mama žije v PP v 3-izbovom byte a v danom meste žijú obe moje sestry... čiže ak má ona problém, ktorý treba riešiť okamžite, pomôže jedna z nich. naopak, ja mame pomáham zase v oblasti inej. napríklad potrebuje niečo kúpiť (dlho túžila po pohodlnej pohovke), no je už stará, nevládze chodiť po obchodoch, a ani nevie poriadne, kde aký obchod je zastrčený. a tak som tu zase ja od toho, že urobím prieskum, prečítam recenzie, vyberiem 3-4 firmy, ktoré sa mi pozdávajú. zájdem na východ, vezmem mamu do auta, obeháme tie 4 firmy, ona sa rozhodne a ja riešim všetko ostatné až po vynesenie gauča do bytu. alebo nákup voľne dostupných liekov, ktoré potrebuje a ktoré berie rovnaké ako ja. nakúpim vo veľkom a odošlem aj mame. no a takéto podobné veci, chápeš? to neznamená, že za ňou bežím raz do mesiaca povinne, lebo je to mama a lebo je to rodina. vážim si ju a ctím a som rada, že ju mám. ale mám svoj život. v rámci možností pomôžem, kde môžem a naopak, sú tu ľudia (a nie sú ani rodina), ktorí zas pomáhajú mne. ja to beriem tak, že každé tvoje dobro sa ti raz vráti, je jedno, od koho. vôbec sa nemusí vrátiť od toho istého človeka 🙂
ale aby som tvrdila, že si beriem rodinu, no nie, neberiem. tento názor proste nezmením 🙂 nik nemá právo zasahovať do môjho súkromia, ani rodina, z ktorej pochádzam. to ja som tá, čo má právo rozhodnúť sa, ako naložím s jednotlivými možnosťami. ak som človek dobrý a mám čas, pomáham. ak som egoista, seriem na všetkých - aj takých poznám, bohužiaľ. takže je to o jednotlivcoch, ako všetko ostatné. a svojho muža ak autorka miluje, má si ho vážiť a má mu dať najavo, že stojí pri ňom. možno by potom nebol taký uzavretý a povedal by jej, čo ho trápi. takto jej zatajuje, lebo možno vopred vie, že ho zhučí ako malé decko....
@panelacikova prečítala som si celý príspevok. Ale práve to je o "zobrati aj rodiny" že proste vieš, že raz bude možno ťa svokra, svokor, stryko, neter a podobne odkázaní práve na vás, pripadne aj veľmi krátko po svadbe. Teda musí s tým sa počítať.
Samozrejme ze sa v dávaš za muža, aj s nim žiješ, plodis deti. Ale nikdy nemôžeš úplne na 100%odpísať ľudi, akí sú s ním spribuzneni. Takže to bolo ako vysvetlenie, že si "berieš muža a aj jeho rodinu". Lebo do tej rodiny už jednoducho patríš, či chceš, alebo nie. A trebárs ak ta rodina nemá dobre meno (alkohol, psychozy) a žiješ na dedine, je veľmi ľahko možné, že skratka sa to ponesie aj s vašimi deťmi, vnukmi. Žijem na dedine, osobne poznám takú rodinu, chlap bol ťažký pijan, oženil sa s takou jednoduchšou ženou, majú tri deti. On už zomrel, z tých detí je jedno ťažko postihnuté, druhé bohvie kde, možno v base a jediný syn sa slušne uchytil, oženil, má krásnu rodinu, dve zdravé deti, manželka je ako z katalógu. Ale dlho mal problém si nájsť partnerku, práve kvôli tomu, že všetky dievčatá z dediny pozvali tu rodinu a nechceli "ísť za takého, čo ma otca opilca, matku z IQ 80,a chorých súrodencov". Aj teraz, hoci on robí, on robí, deti sú zlaté a slušne, dobre výsledky v škole,vždy sú to len"ti z dolného konca viete čo takí sibnuti v rodine boli "
Už chápeš, čo myslím tým, že si berieš aj rodinu?
@jaskolka ale stále si dovolím nesúhlasiť. mne napríklad veľakrát pomohla suseda a ja jej a nie sme rodina 🙂 to, že ostane niekto na niekom odkázaný.... to sa dá tiež riešiť. prípad kolegyne, ktorá je inak mimoriadne pobožná a dobrá osoba, akože fakt. ale má prácu, má svojich synov, manžela... jej svokra ochorela. a veľmi vážne. najprv sa striedali. muž a dvaja súrodenci, čiže každý tretí deň. ale proste to nedávali, to sa nedá. každý mal svoju rodinu. pomáhali aj ich partneri, čiže manželky a manželia, proste sú fakt veľmi dobrá rodina s dobrými vzťahmi. čiže 6 ľudí sa podieľalo na starostlivosti o svokru (okrem iných aj alzheimerova choroba). no proste sa nedalo. celú noc ju strážiť, aby nešla "na nákup" a potom druhý deň fungovať v práci. a tak sa dohodli, že ju proste umiestnia. a tak ju umiestnili. na domov ide celý jej dôchodok a ešte oni doplácajú po cca 100 eur (našli jej výbornú starostlivosť, ale aj drahú). no a chodievajú ju navštevovať, koľkokrát sa im dá (ona ich aj tak veľakrát ani nepozná, chudera...), platia, starajú sa takto. proste každý si nájde ten najideálnejší spôsob, ako sa postarať. dôležité je, že pomôžeš, ak môžeš. ak sama nemôžeš, bohužiaľ :( ale ako píšem v úvode, na to nemusíme byť ani rodina, aby sme si vzájomne pomohli (jasné, že finančne nie, ale drobnosťami). stále vidím rozdiel v pomoci blížnemu a v nejakej nariadenej návšteve - čo autorkin manžel zrejme takto chápe tieto návštevy ako nadiktované, preto tam sedí ako struna a nevie, čo so sebou. mne ho je tak trošku aj ľúto 🙂
@panir no my chodíme spolu iba na fakt "dôležité" rodinné sešlosti pár x ročne. Ináč si chodíme za rodinou každý zvlášť. A je pokoj. Rodina si zvykla
Hej a keď sa niečo také koná a doma si medzi sebou oznámime že bude obed s povinnou účasťou u rodiny tak len krútenie očami a grimasy z obidvoch strán. Ako zo srandy samozrejme....
Ale akceptujeme sa vzájomne že sedieť u tých druhých rodičov nieje zrovna super zábava. Obzvlášť ak je tam ešte kopec malých harantov, hurhaj, krik a ty tam sedíš ako 5 té kolo u vozu. Ideme tam ale pre toho druhého, z lásky a úcty. No tiež to musí mať svoje medze.
Raz za mesiac aj s prespanim, to by u nás asi nehrozilo... Co je veľa to je moc
Jasne ze ti je správanie muža nepríjemné, ale skus mu radšej namiesto "čistenia žalúdka" vist v ustrety. Ak máte 2 auta tak nech tam posedi hodinu (a tu zvládne pretvarovať sa s úsmevom) a potom nech si ide po svojom.
Obmedz (a výrazne) aj ty svoje návštevy u nich. Mužovi to tiež možno viac dôjde keď sa bude cítiť trápne koli otázkam rodičov že kde si a prečo tam niesi.
Dakujem vsetkym 🙂 velmi mi pokec s Vami pomohol. Pekny den prajem kazdej 🌸
@panelacikova nevzala som si nikoho z poblaznenia. Sme 9 rokov spolu ale takto sa zial nie vzdy spraval. Snazim sa len prist na to co robime zle/co sa deje a ako sa s tym vyrovnat. Prisla som si iba po radu, ak je tu este niekto s podobnym problemom a vidim ze nie som jedina. Som rada ze som si ho vzala lebo je vzorny muz a manzel a sprava sa ku mne vzorne avsak toto spravanie, ktore trva niekolko mesiacov ma trapi. To je vsetko nemusite ma hned urazat.