Problémy s rodičmi - návštevy, telefonáty a rozdiely medzi deťmi

A co sa divis ked celyzivot su nefer?

@anonym_autor U mňa veľmi podobné, môj ocino zomrel pred piatimi rokmi a mama si stále vyžaduje pozornosť, každý deň jej volám a to nie sú telefonáty 10 minút. Ona nezavolá nikdy, to naozaj iba možno dva krát do roka. K nám na kávu? vôbec iba keď ju dovezieme aj odvezieme. Mama je aktívna stále popri dôchodku pracuje, je sebestačná má aj súrodencov, takže nie je sama , má aj nás ale ja mám dve deti 8 rokov a 16 rokov, takže nemôžem byť s ňou každý deň a nebývame v jednom meste ale sme vzdialené tak 15 minút cestou autom. Jeden deň nezavolám tak už ma citovo vydiera aká je sama... je to náročné.

My mame tento problem so svokrou. Nikdy sa neozve sama od seba. Takto si za cely zivot odohnala aj manzelovu sestru s rodinou a kamosky, ak nejake vobec niekedy mala. Zije sama so sebou a takto jej to vyhovuje. Minule ju manzel isiel pozriet po 3 tyzdnoch, co ani obraz ani zvuk a ona si spokojne pozera Farmu. Ma 55 rokov, je vitalna, nepracuje. Nema ziadne zaujmy, kamosky, nic, nula bodov. Ked sme s nou, je uplne v pohode, venuje sa detom. Uz nas prestalo bavit doprosovat sa jej, manzel na nu niekolkokrat vybehol za tie roky. Chvilu predstierala zaujem a potom zas nic. Sme napr. u nej a rocna dcera dostala 40 teploty z nicoho nic, sli sme rovno na pohotovost a absolutne sa nezaujimala ako sme dopadli. My sme jej museli zavolat, aby sme zistili ako sa ma. Chore..

Mame to podobne. Teda hlavne u otca. Ked mu nezavolam tak on sa neozve. Tak volam iba s mamou 2x za tyzden. Za to bratovi dokaze volat kazdy den. A jeho syna vychvaluje aky je uzasny. Moje deti mi nepochvali. Mrzi ma to vnutorne. Ale snazim si to nepripustat. Co so starym clovekom. Mam tam uz blok vytvoreny, aj ked ide o otca.

@anonym_autor ahoj, mám veľmi dobru maminu, bývame v jednom meste, ak sa stane, že jej nezavolám, tretí deň volá, že čo a ako sa máme? vnúčatá ju majú radi, aj ona ich, viac menej k nej chodia hneď zo školy. Napr. toto štvalo / jeden čas / aj moju sestru, že vždy musela volať ona mamine, ak som sa jej na to opýtala, že prečo nevolá sestre? Odpovedala, že ju nechce vyrušovať a ak bude mať čas sama zavolá. Proste ju iba nechce rušiť, sestra býva ďaleko od nás, má náročnejšiu prácu ako ja, vlastne ak si píšem so sestrou, vlastne vravím aj mamine novinky a tak... a naopak. Takže info majú obe 🙂
A fakt ako píše Bea - boli zvyknutí, ty im zrazu meníš rutinu. Tak im prízvukuj, aby aj oni tebe zavolali niekedy. Tiež jej môžeš povedať, že ťa to štve, že sa aj o vás nestarajú - nezaujímajú tak ako o sestru a brata a ich detí.

Moji rodičia super, voláme si 2x týždenne, mamina mi chodí hocikedy pomôcť (býva od nás 200km), chodím tam s deťmi. Svokrovci sú fajn, stretávame sa, vola s nimi muž. Ale popravde moc ma k ním nebaví chodiť. Mne vadí, že ja s 2 malými deťmi musim zbaliť takmer celý dom a chodiť k ním pravidelne a keď my niečo potrebujeme, tak zakaždým výhovorka alebo majú iný program. Pritom oni nemajú žiadne starosti ani záväzky a mohli by byť u nás aj každý týždeň. Takže nemám s nimi problém hovoriť, ale návštevy sú skôr z povinnosti.

Moji rodicia byvaju od nas cca 300 metrov. Vidime sa/volame si denne. Ked ja nevolam, vola mama. Svokrovci byvaju od nas 18 km, cize nie daleko. Muz im nevola, ze naco, ja volam sem tam, len tak ako sa maju, poinformovat ich ako sa maju ich vnuci, ako sa im dari. Keby nevolam ja, oni nevolaju. Chodia k nam iba na narodeniny/meniny, inak nie. Vela krat som ich volala, nech pridu aj len tak, ale bud sa svokrovi nechce (svokra nema vodicak), alebo im je zle, alebo maju robotu. Mne by bolo smutno keby nevidim vnucata castejsie, ale vidis, su aj taki ludia. Naucila som sa neriesit, ich vec, ich zivot, my sa mame fajn 🙂

My žijeme na západnom Slovensku, moji rodičia na východe, manželovi na strednom Slovensku. Moji rodičia z druhého konca republiky volajú každý deň na striedačku raz otec, druhý deň mama..chodia k nám štyrikrát do roka na predĺžený víkend. Manželovi ešte neboli ani raz, bývame tu osem rokov. Vraj im je to zo stredného Slovenska ďaleko. Volajú tak raz za mesiac. Asi závisí od povahy, výchovy, neviem...

U nas tiež podobne. Svokra veľmi málokedy sa ozve len tak, svokor sem tam trošku častejšie, Skôr muž im zavolá. Ževraj nechcú otravovať... no neviem divné, ale mne nechýbajú. Naši volajú každí deň. Ale zas to je pre mňa príliš často. Tak by kazdý druhý deň by bolo akurát.

mňa raz zdrbala moja mama že čo som za dcéru, keď sa neozvem a nepýtam sa ako sa má ... a ja jej na to čo je ona za matku keď sa nespýta dcéry ako sa má? 😂
takže u nás je to tak že si voláme jak príde ...

U nás to isté rodičia stále preferujú iba sestru a jej deti keďže ona je vo vsetkom skvela a pokiaľ som sa ja neozvala tak napísali výčitku že sa neozvem. tiež som zvykla posielať fotky pravidelne ale už ma to prestalo baviť tak fotky neposielam a o nich ani nepýtajú. So sestrinými deťmi chodili von s mojimi nie sestru navštevovali mňa nie jej pomáhali mne nie ale vlastne som aj rada, že je to takto len ma mrzí že s deťmi nemajú vzťah, pretože deti ich majú veľmi radi.
Ak ta to trapi, odporucam otvoreny rozhovor. Ak ti to takto vyhovuje tak to nechaj tak

@anonym_autor no ved ked Ta to nebavi, tak to nerob. Nie si povinna im denne volat.
Ja mam mojich 100km, takze navsteva je ohlasena...par x do roka na narodky deti. S mamou volam minimalne, lebo sa vie vykecavat aj hodinu a vacsinou ona hovori. Vacsinou si piseme strucne maily...ona napise, pyta sa a ja odpovedam 😁 Ked nic nenapise dlhsi cas, tak uz sa pomaly bojim, ci je vsetko ok 😁

Muž má len otca, volá mu cca raz za mesiac. Keď chce aby prišiel k nám, tak ho musí ísť zobrať aj zaniesť domov. Býva cca 25km. My k nemu ideme tak 1-2x do roka. On je typ ktorý rád chodí na návštevy, na výletíky s kamošom. Ale k nemu sa nechodí. Má frajerku pár rokov s ktorou nás nechce zoznámiť, viac krát som sa ho na to pýtala. Jeho odpoveď je "načo"?... Keby sa neozve môj muž, tak on sa neozve vôbec.
Moji rodičia bývajú cca 5km. Ja im volám málokedy, skôr zavolajú oni mne, alebo dcére. K nám prídu len keď ich zavoláme na oslavu. My k nim chodievame skoro kadždý víkend. Dcéra ide kedy chce. Sú už dôchodcovia. S dcérou majú dobrý vzťah, majú ju radi. Mama si zo sestrou telefonuje aj viac krát do dňa.
Mám ešte starkú ktorá žije s rodičimi a tej telefonujem 2x do týždňa. Ale to sú vždy aj 45 minútové rozhovory

@anonym_48fd89 to citove vydieranie od rodicov je hrozne. Mam to denno denne na tanieri od utleho veku az do dospelosti od mamy. Hrozne to drti psychiku,mam z toho neskutocne uzkosti.

Píšeme si s mojou mamou, raz do mesiaca ideme k ním na víkend alebo aspoň na 1 deň. Bývajú 20 km od nás. K nám moji rodičia nechodia, iba raz do roka keď má syn narodeniny. Svokrovci bývajú vedľa nás a ako je týždeň dlhý neukážu sa. Neprídu pozrieť ako sa má ich vnuk. Sem tam zájde k ním syn ale teraz veľmi málo, odkedy začala škola. Cez leto je u nich skoro každý deň, keďže my sme v práci a on je s nimi.

@anonym_autor u nás to isté. K nám prídu pár krát v roku, no u brata sú každý deň. Idú sa posrať z jeho dcéry, rozdiely robili vždy. Keď sa niekedy na to ozvem, ešte sa ohradia. Už mi je to jedno naučila som sa s tým žiť. Ja keď to tu tak čítam, fakt sa nečudujem že deti kašlú na rodičov v starobe. V niektorých rodinách si rodičia môžu za to sami.

@slnecnica30 Ja som chodila aj k psychologičke aby som sa vymanila trošku z jej vplyvu. Presne mi z nej začali úzkosti išla som až do panických stavov.

@anonym_48fd89 mozes povedat ako a o co islo u teba? Alebo ako to prebiehalo? Nakolko si ja tym prechadzam. Ak nechces o tom verejne tak budem rada ak posles sukromnu spravu.