Problémy vo vzťahu. Čo robiť? Už nevládzem

Ahojte...som tu prvykrat a ani neviem ako zacat....asi pekne po poriadku....moj vztah zacal celkom normalne ako asi kazdy iny....az kym som nezistila ze ma podvadza....Bolo to nieco strasne...nevedela som si predstavit ako mu odpustim ako mu pozriem do oci....ale stalo sa....stretnutie s nim vo mne okamzite zlomilo nieco po com som nedokazala vydat zo seba ani hlasok, ani hnev ani nic podobne....len som sa rozplakala a bolo odpustene.....hovori sa ze ked clovek dokaze odpustit neveru tak bud mu na tom druhom nezalezi alebo ho miluje az prilis....no a ja som ten druhy pripad.....a to co teraz napisem vas asi o tom nepresvedci no ale cele sa to zamotalo ked som sa dozvedela ze je zenaty....to bolo asi po tristvrterocnom vztahu....nevedela som co mam robit...stale mi hovoril ako ma miluje ze sa prave rozvadza preto mi to nechcel hovorit a nechcel aby som sa zbytocne ttrapila.....ale ja som sa trapila a chcela som to skoncit a dostat sa z toho po svojom.....tak som zacala chodit s kamoskami po diskotekach a po kavickach co u ma nebolo zvykom....a pri jednej takej kavicke ma kamoska zoznamila s jej dobrym kamaratom....ten sa vraj zamiloval a ja som mu raz po dlhom odolavani podlahla....to som ale so zenatym priatelom rozidena nebola lebo som ho stale milovala.....cele som to brala ako nejaku krizu vo vztahu a toho druheho ako nieco cim som aspon v mojej mysli vratila priatelovi to klamstvo.....a to samozrejme skoncilo hned ako to zacalo.....s priatelom sme dalej normalne fungovali az kym som sa k nemu nenastahovala....ten dotycny "jednorazovy" mi napisal spravu ze mu chybam a chce ma vidiet....tak sa to moje male klamstvo prevalilo tiez....od priatela som odisla po troch dnoch hadok a vycitiek....ked som sa vratila naspat k rodicom bola som na dne a cele som to riesila po svojom - alkoholom az kym ma nezastavila moja mama ktora sa uz nedokazala na mna pozerat....kazdy mi pritom hovoril ze ked s nim nemam byt tak nebudem......no ale opak bol pravdou....stretli sme sa asi po mesiaci a dali sme sa zase dokopy....potom po dalsom mesiaci som otehotnela a bolo to vsetko pekne velmi sme sa obaja tesili lebo priatel ma uz dcerku a chce este synceka....az do chvile kym sme neboli na prechadzke a dotycnu "jednorazovku" sme nestretli v meste....ten sa len zaskeril a otocil a siel si svojim smerom.....no a od vtedy zazivam peklo....priatel mi neveri ze babo ktore cakam je jeho, neveri ze to bolo naozaj len jednorazove, neveri ze som ho nepodviedla aj s niekym inym....a pritom nema pravo lebo sam je stale zenaty(je to komplikovany rozvod) ale ja ho milujem napriek vsetkemu co s nim prezivam ako ma ponizuje a neveri a uz neviem co mam urobit....teraz som v 4 mesiaci a asi pred 3 tyzdnami som bola tak na dne ze som sa chcela otravit tabletkami...zobrala som vsetko co som doma nasla....no chvalabohu som to vsetko do hodiny aj vyvratila...viem ze toto uz je na psychiatriu ale nastastie aj ja aj moj malicky sme v poriadku....ale nemam sa s kym porozpravat nema mi kto poradit....preto sa obraciam na vas.....uz naozaj neviem co mam robit.....milujem ho a toto je len trapenie.....ale zivot bez neho si neviem predstavit.....keby som tak vedela chlapov pochopit a zistit co vlastne chcu.....ak je tu aj nejaky chlap potesi ma aj nazor alebo rada z opacnej strany....dakujem velmi vsetkym co mi nejak poradia alebo pomozu....lebo ja uz nevladzem....