Prosím o váš názor na stretávanie sa s rodinou počas korony.
Prosim si radu. Mne je uprimne do placu a dnes na mna vsetko dolahlo, Nebyvame v blizkosti svojej rodiny, ale aj napriek tomu odkedy sme sa odstahovali sme kazdy mesiac chodili za nimi cez cele Slovensko. Niekedy aj 2x do mesiaca. Mame malu dceru a chceli sme, aby sa videla so starkymi..ved nemusim vysvetlovat. Mam pomerne tazko choru mamu, ktora kvoli svojmu povolaniu musi pracovat v 1.linii... a tu je ten problem. Ja sedim doma...naozaj poctivo a mozno ma vysmejete, ale dalej ako na dvor som este nevysla. Ani do obchodu. Chodi vyhradne manzel. S nikym sa nestretavam, jediny koho vidim je muz. Sedim doma a cakam, kedy toto hlupe obdobie prejde 😢 co je ale kamenom urazu je to, ze sa mam ohlasila, ci by nemohla prist v nedelu na otocku s priatelom... cize skoro cely den bude cestovat a budu tu hodinu, dve...niekde na dvore. Mam na koronu svoj nazor, ale vsetko respektujem...par dni dozadu som mala narodeniny a naozaj dnes sa mi uz chce plakat...nemozem ich ani zdialky vidiet, neviem ako dlho tu este bude moja mama a nemozeme byt spolu 😢 a co je najhorsie, neviem, kedy to skonci.. Byvame v 1-izbaku momentalne. Cize izba, kuchyna, dvor, muz a mala.... Co by ste robili na mojom mieste? Ja teda nemam ako mamu nakazit, iba ona mna/nas. Muz o tom nechce ani pocut. Stresuje tak, ze sa to uz podoba panike. Zasoby robil este ked tu bol na Slovensku kazdy pokojny. Ludia, ja sa tu za pol roka zblaznim... Je tu niekto, kto denne stretava iba jednu jedinu osobu? Zvladate to? Samozrejme, nemam problem pockat este mesiac, ked uz sme ich nevideli od janura, ale co ak to tu bude este do jesene...a prave teraz ma doslova stvu vsetci, ktori opatrenia ignoruju a kvoli takym budu ludia ako ja uvazneni vo vlastnom dome. Drzte sa vsetci, posielam vam vela sil a dakujem za vsetky rady....len prosim, nehovorte, ze je to nutne, ze su takto aj ostatni, ja viem a verte, ze zodpovednejsieho cloveka v tomto nenajdete, ako som ja.
Ja rodicov vidam. Na zahrade, sme od seba 3, 4 metre. Porozpravame sa, vypijeme pohar viba, zjeme kolac. Pomaha nam to psychicky.
Ak mas cas riesit tuna nezmysly, tak zjavne mas viac volneho casu nez je nutne ... Keby si s deckom na chrbte okopavala od rana od piatej na poli zemiaky, tak takyto text tyna v zivote nevygenerujes. Zijeme v dobe, ked ludia maju pocit, ze maju narok na vsetko. No nie je to tak ani zdaleka ....
Poviem ti to tak, neriskuj, nestojí to za to. Všetci trávime čas len s partnermi a deťmi, treba si to užiť, my si to užívame, že môžme byť spolu a doma, berieme to ako takú dovolenku, aj keď s určitými obmedzeniami. Rodina nám chýba a my im, taktiež priatelia, ale nestretávame sa s nikým a dobre robíme, človek nikdy nevie, ako sa to k nemu dostane, lebo sa už našli infikovaní aj v našej rodine, starí rodičia, nedali si pozor, stretli sa na záhrade s bratom, švagrom, ten ich nakazil (a tiež dôchodca, kt. nikde nechodí) a oni sa stretli s dcérou a vnučkou (lebo veď rodičia) a pravdepodobne nakazili aj ich. Preto som rada, že ja som obmedzila všetky stretnutia, aj s rodičmi, aj svokrovcami a všetci si uvedomujeme, aké to bolo dobré rozhodnutie, keďže máme doma mesačné bábo. Treba byť zodpovedný dnes, aby sme sa mohli tešiť na zajtrajšok. A neber do uvahy reči, že však len rodičia, ako tu niektorí napísali, lebo aj moja teta išla navštíviť len rodičov a pravdepodobne sa nakazila.
@lujza123 super si to vystihla, moja reč!!!