Psychická záťaž - neviem byť šťastná
Dobrý deň . Ani neviem kde začať ..mám 27 rokov ,2 krásne deti , milujúceho manžela ...a stále neviem byť šťastná ...Vždy som si tak nejak rada domýšľala nejakú chorobu z akejkoľvek čo i len najmenšej bolesti , buď som išla hneď na vyšetrenie alebo to po pár dňoch prešlo ...no od januára sa to somnou vlečie a ja zvadzam každý deň boj ktorému už nevládzem čeliť . V januári som mala pocit bolesti a hrčky v prsníku , utekala som na sono až do Ba ktoré som platila v plnej cene len aby som bola čo najskôr vyšetrená . Nič sa nenašlo a spokojná som odišla domov . O pár dní nato mi začalo byť zle a potvrdil sa mi Covid . Covid sám o sebe priebeh sme mali s mužom dobrý . Ale horší bol môj psychický stav , synovi som na krku nahmatala zdurenu uzlinu ( bol soplavy , stále vyliezla na okno keď nám doniesli nákup , bol január ). Po karanténe som s ním utekala na krv , všetky výsledky v poriadku a ja som stále neverila a hovorila manželovi že náš syn je chorý. Začalo to byť extrémne nonstop som ho chytala hmatala nenechala som ho hrať sa či vo dne či v noci . Syn odomna začal utekať hovoril mi že mu ubližujem a pýtal sa spat k babke čo najviac . Ja som to mala v hlave a nevedela som to nijako zastaviť . Začala som chodiť ku psychologicke , po dvoch týždňoch som mala pocit vze môj stav sa zlepšuje a syna som kontrolovala už menej . Snažila som sa byť čo najviac na vzduchu manžel obmedzil prácu . Bohužiaľ potom prišli dní kedy má pichlo v prsníku , zabolel má , zase neustála kontrola , strach panika . Potom ma sverbelo telo opet strach kontrola plač zúfalstvo lebo mám pocit že mám rakovinu najskôr toho potom toho...to prešlo zbadala som si divné znamienko , rakovina kože utekala som k dr ...nepotvrdilo sa ..hladala som ďalej ...bolesť nôh rúk určite mám leukémiu ... opäť zrútenia plač ...zrazu som zbadala dcére na krku uzliniu kontrola dcéry neustála ...mala už plakala aby som ju pustila ...moje zrútenie ako má moja dcéra rakovinu a ja ju potrebujem kontrolovať aby som nič nezabedbala . Ďalšie dni manžel sa zobudil chorý , zdurené uzliny , moje zrútenie plač , manžel má rakovinu zomrie a ja budem sama ...takto žijem ...fungujem alebo nefungujem ..neviem normálne variť , starať sa o to čo mám .. psychológia vôbec nepomáha ... vstať ráno z postele je pre mňa utrpenie ..neviem ako mám ďalej fungovať radšej sa vyhýbam doma deťom nech mám pocit pokoja .. som už vyčerpaná ...
@mimka161 mám podobnú mamu, ale našťastie už veľké deti, takže oni už ju berú tiež s rezervou. Tiež som nemala dobrý vzťah s mamou, ale už je to preč, nechcem a nemusím to riešiť. Vychádzam s ňou v rámci dobrých vzťahov a nerobí mi to problém. Ide len o to, čo si k telu pripustíš a čo si nepripustíš. Zlé myšlienky treba vedome odháňať. Prijať veci a udalosti také, aké sú, s pokorou. To dáš, neboj sa. Držím palce.
@0silvia0
@mam4 ďakujem . Ja to napíšem aj sem ako som to vysvetlila psychologicke že prečo asi neviem byť šťastná . Moja mama je zo 6 súrodencov sú si aj vlastný aj nevlastný , ich rodičia pili , boli tam hádky a tak ...ani jeden z nich šiestich nieje alebo nebol šťastný ani v dospelom živote . Jeden drogy krádeže a je v base , ďalší dvaja bratia urobili detí a nechali tak a blúdili kade tade ..mamina sestra moja krstná až teraz v 40tke má prvé dieťa , vzťah úplne nešťastný , nefungujúci ...ďalšia sestra veľa pije , rozviedla sa , ďalší vzťah tiež nič moc ..vidí len peniaze ...moja mama a môj otec úplne nefungujúce manželstvo , hádky , bitky , vzali sa len preto lebo zostals somnou tehotná . Vzťah a manželstvo jej vyšlo až na druhý krát . A ja ? S manželom sme spolu 10 rokov bez hádok bez kríz naozaj šťastné ( až na moje problémy ) manželstvo , dve zdravé krásne plánované deti ..manžel má super prácu kde je spokojný , máme pekný bytik , konečne sme si dopriali drahšie auto ..naozaj pekné všetko ...stále sa pýtam otázku ..keď u nás z mojej strany rodiny nikto nebol šťastný , alebo až n niekoľký x .. prečo ja som šťastná hneď na prvý krát ? Prečo môj prvý vzťah trvá toľko rokov a je krásny ? Určite sa musí niečo stať , pokaziť ...mne jedinej to nemôže vyjsť hneď všetko ...neviem či chápete čo tým chcem povedať ..ale myslím že aj toto je nejaký blok s ktorým bojujem .
@mimka161 preto máš ty šťastný vzťah, pretože toho rodinného nešťastia už bolo dosť. Stačilo a ty začínaš novú etapu rodinného šťastia, ktoré si určite nechceš pokaziť pochybovaním a sebazničením. A ano, zaslúžiš si to, pretože si vieš vážiť čo máš a vieš byť vďačná. Ak sa niečo pokazí, tak len tým, že nechceš uveriť svojmu šťastiu. Ver sebe, svojmu mužovi a svojej rodine a šťastne si to všetko užívaj. Nikto nevie, čo ho v budúcnosti čaká. Je zbytočné pozerať do budúcnosti so strachom čo ak niečo zlé príde. Ak príde, tak príde a ty to budeš potom riešiť. Je zbytočné hľadať bubáka a 10-20 rokov dopredu sa sužovať. Pomôžeš si tým? Oddiališ tým niečo? Nie, čo má prísť to príde... a ty to prekonáš ako to prekonalo kvantum ľudí pred tebou, lebo nie každý má nalinkovaný ružový život s jednorožcami na trblietavých obláčikoch. Život je aj o prekážkach, ak nejaké budú, tak ich prekonáš a budeš o skúsenosť silnejšia.
@mimka161 aj ja si myslím, že je to z detstva...tiež som mala ťažké detstvo a vlečú sa so mnou spomienky aj trápenie
@janulka182 kým sa dostanem ku psychiatrovi sa asi aspoň doktorky opýtam ako to je