Psychoterapia - ranená detská duša dospelého

niekedy sa zdá, že už je všetko za nami a predsa sa to stane..dozviete sa, že niekto už "dospelý" zdanlivo šťastný a zabezpečený si siahne na život . a potom premýšlate, pátrate a nevýde vám z toho nič iné ako to, že ste to už dávno vedeli..že všetci ktorí sme nemali to šťastie (a že je nás väčšina) na šťastné detstvo sa potom celý život potýkame s problémami a poruchami a viníme za to niekedy úplne iné veci a ľudí, pretože sme si svoje detstvo v mozgu vymazali..ale opak je pravdou, náš mozog sa podriadil tomu čo sme prežili, dokonca sa mohol aj vyvinúť takým spôsobom, že za to kde teraz sme vlastne nemôžeme a musí nám pomôcť niekto iný...

Máš na mysli vnútorné dieťa?veľa som o tom čítala.myslim, že 80% populácie má s tým problém a všetko čo sa rieši v dospelosti úzkosti, strachy pochádzajú z detstva.Ale, ak tam bol už aj pokus o samovraždu to je vážne a tam by Ti poradil psychiater aký druh terapie možno by bolo dobré sa už k negatívnym zážitkom a nejakým traumam z detstva sa nevracat.

nie nebol pokus, ale zlieva sa mi to teraz dokopy, pretože kamarátka resp. teraz už skôr známa z detstva zomrela a ja sa bojím aby to takto nedopadlo aj s mojím rodinným príslušníkom časom....ja práveže si myslím že si to potrebuje zrovnať, lebo sa mu teraz pohoršilo, ked sa stalo niečo čo nečakal a trochu mu to asi pripomenulo traumu z destva a každý deň má iný zdravotný problém, niektoré su psychosomatické iné už aj reálne fyzické a nechcem sa dočkať ani toho že z týchto problémov neskôr vyvstane nejaká rakovina a pod..

Ja som raz mala také sedenie s jednou pani psychologičkou a na túto tému mi povedala, že zo zážitku z detstva mám traumu. Teda hovorila o vnútornom dieťati. Keď som napr. v telke, alebo hocikde vydela alebo zažila podobnú scénu, tak sa vo mne prebudilo to vnútorné dieťa, ktoré sa nevedelo brániť v danej situácii práve kvôli tomu bloku. Odporučila mi v myšlienkach, napr. pri relaxe a tak, vrátiť sa do toho detstva s danou osobou, resp. k tomu zážitku ( každý má ten svoj) a znovu ho prežiť s tým aby som si to v hlave poskladala tak, ako chcem aby to dopadlo. A opakovať to stále kým sa s tým nezmierim, neodpustím a nevyrovnam. Človek sa zlé zážitky snaží vytesniť, ale v tej ktorej situácii sa mu to vráti a ozve sa vnútorne dieťa. Pointa: treba svoje vnútorné dieťa urobiť šťastným. Kládla mi dôraz na odpustenie. Mne stačilo jedno sedenie na pochopenie, ale asi tri mesiace som s tým pracovala. Teraz už traumy neprezivam. Neviem či som to napísala dosť dobre na pochopenie.

@laguna28 dakujem , krásne si to napísala..urobiť vnutorné dieťa šťastným, presne o toto mi ide

Človek ktorý v tomto nie je zbehly (má problém pracovať sám so sebou) určite potrebuje odbornejšiu pomoc lebo je to dosť náročné na psychiku. Pre mňa bolo veľmi ťažké znovu a znovu sa v myšlienkach vracať do detstva a pozmeniť si celý dej zážitkov, aby mali iný, krajší koniec. Mne to príde ako preprogramovanie mozgu. Nie som odborník tak píšem len ako to celé vnímam. Ale určite tej osobe treba pomôcť a pracovať na Tom. Zmení to celý život k lepšiemu. Držím palce

@laguna28 ale ak ma niekto nešťastné detstvo, tak to nie je len o nejakých zážitkoch, to akože si predstaví otca alkoholika ako popíja banánové mlieko a potom namiesto bitky ich zoberie na kolotoce?

@sidicek ja v Tom nie som odborník, len som písala osobnú skúsenosť. Ako som už reagovala, treba pomoc odborníka.

institut virginie satirovej

@laguna28 mňa to len zaujalo, lebo takéto traumy väčšinou majú deti čo stradaju dlhodobo

@sidicek práveže my sme mali ešte také povedala by som rpiemerné detstvo ale vývoj ľudksého a hlavne detského mozgu ovplyvňuje práve tých asi zásadných prvých 6 rokov kedy sa môže naozaj "vdaka" stresu, ktorý zažíva vyvíjať inak ako by sa mal a to je dosť zásadný problém, lebo to je presne ten vek, ked ešte napr. si s otcom tyranom, mama mu dáva 105 šancu a nakoniec síce od neho odíde ale ty to už máš v mozgu naprogramované

Chápem, v každom prípade, rozobrať to so psychológom nemôže byť nikdy na skodu. Možno aj nejaká genetika, ak otec nebol psychicky OK, čo tyran proste nikdy nie je, tak aj u dieťaťa môže byť predispozícia na psychicky menej odolnú osobnosť.

viem ti poradit iba co sa tyka tych psychosomatickych bolesti, lebo som si tym sama presla a clovek ma obcas pocit, ze sa uz len z tych nekonecnych bolesti zblazni... jedine, co mi na to pomahalo a stale pomaha je joga a meditacia. Pre niekoho je to ale prilis spiritualne, takze moze pomoct aj vyraz relaxacia a rozne druhy dychovych cviceni. Ide o to, ze traumy su vlastne podvedome potlacene negativne emocie, ktore sa “deru na povrch”. A kedze je dusa uzko spojena s telom, tak telo tymi traumami az fyzicky trpi. Relaxacia pomaha ukludnit myslienky a podvedomie, tym padom sa pravidelnymi relaxacnymi cviceniami ukludni aj telo a bolesti sa vyzarne stlmia. Drzim palce, aby sa tvojmu blizkemu polepsilo.

@halabolka dakujem..;) ja som to mala podobne...vrchol nastal atakom alebo ako sa to volá tetanickým atakom v zahraničí, odvtedy som riešila jogu a celkovo zmenu myslenia a vyrovnávania sa s neprávosťou

Mohli by ste skúsiť aj rodinné konštelácie, tam sa vie veľa takýchto veci vyriešiť.

@laguna28 zo zvedavosti sa chcem spytat, ako sa na vas tie traumy predtym prejavovali? Kedy to zacalo a ako dlho trvalo, kym ste prisli na pricinu? A mali silne opodstatnenie? Myslim tym, ci ste si v detstve presli niecim zlym.

A pomohlo vam to? Ataky ustupili?

Ahoj, ja nepoznam psychologicku, ale uz 12 rokov chodim do tn na rodinne konstelacie, ktore riesia presne toto. Ja som si tam.vyliecila vela detskych traum, pozri na nete 🙂

@halabolka áno...zčasti...je to dlhodobý proces....treba na sebe makať a nenechať sa vohnať do "úzkych"....bohvie či ma to ešte niekedy v živote dobehne, ale ja dúfam, že nie....ale hodne som toho pochopila aj teraz po stretnutí s danou osobou z detstva , že čím si prechádzam aj teraz ( napríklad mi došlo prečo tak lipnem na tom, aby som dostala pozitívne hodnotenie, objatie, alebo aspoň potľapkanie po pleci od svokra) ...a áno súhlasím aj s konšteláciami, ale na toto by som brata nenahovorila..ja som zažila jedno sedenie rodinných konštelácií, nebolo to o mne, ale bola to teda sila...neviem či by som to dala ak by to mal byť len môj príbeh..