Rodičia ma nikdy nepodporovali
Ahojte, mám dnes asi chvilku zsmyslenia, ale zaujimalo by má či Vás rodicia podporovali v živote v nejakom športe rozvoji pretože má to mrzí aj keď sa pozriem do detských čias ako som to vnímala a vnímam.
Už pár rokov s nimi nežijem celé roky športujem či na medzinárodnej úrovni v jazdeckom športe k tomu má priviedol otec a vždy má strašne ponižoval, ako to môže byt lepšie a v klube nás bolo viac bolo jedno ze som vyhrala niekoľko súťaži stále boli ostatne lepšie a ja najhoršia. Nikdy sa to nezmenilo a velmi má to demotivovalo nikdy som nepocula z ust otca ze je na mna hrdy.
Teraz po rokoch to uz ako dospela zazivam u mami. Velmi dbám o svoje zdravie aj s partnerom sme športovci. Dlho som robila atletiku a pár rokov robim body building (nie súťažne) ale preto ze má to bavi. A neexistuje jediný telefonat s mamou kedy má neponižuje ze aká som skareda ze som chuda ze nám sibe na hlavy, žiadna podpora nič vôbec veď ja nepotrebujem chválu ale aspoň aby nemala blbe poznamky.
Prečo to ľudia robia vlastným detom ze ich majú chut takto ponižovať stále? Cítia sa potom lepšie? Či prečo myslite ze to niekto robi ?
Stručné zhrnutie
- Kritika a ponižovanie od rodičov môže súvisieť s ich vlastnou neistotou alebo traumami z detstva a vo verejnej diskusii sa ako relevantný dátový zdroj uvádza reprezentatívny výskum Natálie Kaščákovej (2020), ktorý zistil, že 41 % dospelých Slovákov zažilo v detstve nejaký typ traumatizácie (pri prísnejšom skórovaní až 59 %).
- Odporúčané praktické riešenia zahŕňajú asertívne nastavenie hraníc (upozorniť jeden-dva razy, zložiť telefón, ukončiť rozhovor, obmedziť kontakt), hľadať podporu mimo rodiny a vyhľadať psychoterapiu podľa diskusie a odborných štandardov ministerstva zdravotníctva.
- Užitočné zdroje spomínané v diskusii sú článok v SME o traumách z detstva (domov.sme.sk/c/23119241), knižné odporúčania dostupné cez Martinus.sk a „Štandardné postupy ohľadom traumatických zážitkov v detstve“ na webe Ministerstva zdravotníctva.
Najčastejšie otázky
Q: Prečo niektorí rodičia ponižujú svoje deti aj v dospelosti?
A: Diskusia uvádza, že rodičia môžu ponižovať z vlastnej neistoty, nezpracovaných traum a vzorcov prevzatých od ich rodičov; odborná súvislosť sa spomína v texte o traumatizácii a medziľudských vzorcoch z SME a vo výskume Natálie Kaščákovej (2020).
Q: Ako prakticky nastaviť hranice s rodičom, ktorý neustále kritizuje?
A: Odporúčané kroky sú jasné: upozorniť raz-dva, ak sa správanie opakuje zložiť telefón alebo ukončiť návštevu, zmeniť tému, obmedziť frekvenciu kontaktov alebo prerušene kontakt na istý čas.
Q: Pomôže psychoterapia pri následkoch ponižovania v detstve?
A: Áno; diskusia odporúča psychoterapiu ako praktickú pomoc a odkazuje na „Štandardné postupy ohľadom traumatických zážitkov v detstve“ z Ministerstva zdravotníctva a na potrebu odborného spracovania traumy podľa článkov citujúcich výskum Kaščákovej (2020).
Q: Ktoré štatistiky alebo štúdie potvrdzujú vplyv traumatizácie z detstva na zdravie v dospelosti?
A: Reprezentatívny výskum Natálie Kaščákovej (2020) uvádza, že 41 % dospelých zažilo traumatizáciu v detstve (pri prísnejšom skórovaní 59 %), 35 % hlási fyzické a 17 % emočné zanedbávanie a štúdia popisuje zvýšené riziko duševných a telesných chorôb.
Q: Aké knižné alebo online zdroje boli v diskusii odporúčané pre prácu s problémami z detstva?
A: Užívatelia odporúčali knihu „Ked detstvo boli..“ (uvádzaná v diskusii) a články na Martinus.sk a Najmama/Aktuality; konkrétny článok o traumách bol zverejnený na SME (domov.sme.sk/c/23119241).
Q: Môže prerušenie kontaktu s rodičmi zmeniť ich správanie natrvalo?
A: Diskusia uvádza rozdielne skúsenosti: niektorí hlásili dočasné zlepšenie, iní tvrdia, že po obnovení kontaktu sa staré vzorce vrátili, takže výsledok je nejednoznačný a závisí od konkrétnej rodinnej dynamiky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Mnohé skúsenosti ukazujú, že rodičovská kritika často vychádza z rodičovskej vlastnej nespokojnosti, neistoty alebo nezpracovaných vzorcov z minulosti.
- Praktické odporúčania zahŕňajú asertívne nastavenie hraníc, obmedzenie kontaktu a vyhľadanie psychoterapie alebo sebarozvoja.
Sporné názory
- Niektorí účastníci považujú kritiku rodičov za prejav závisti alebo osobnej nespokojnosti rodiča, zatiaľ čo iní ju vidia ako symptóm generácií traumatizovaných rodičov a reprodukcie výchovných vzorcov (oba výklady sú prezentované ako možné).
Otvorené otázky
- Dokáže konfrontácia alebo dočasné prerušenie kontaktu s rodičom spôsobiť trvalú zmenu rodičovského správania?
- Do akej miery psychoterapia dokáže napraviť dlhodobé následky emočného ponižovania z detstva?
Spomenuté značky a firmy
SME, Modrykonik, Martinus, Aktuality (Najmama), Denník N, Ministerstvo zdravotníctva
Spomenuté produkty a metódy
psychoterapia, „Ked detstvo boli..“ (knižný odporúčok v diskusii), článok SME o traumatizácii z detstva (domov.sme.sk/c/23119241), „Štandardné postupy ohľadom traumatických zážitkov v detstve“ (Ministerstvo zdravotníctva), reprezentatívny výskum Natálie Kaščákovej (2020), asertívne nastavenie hraníc (upozorniť, zložiť telefón, obmedziť kontakt)
Miesta a osoby
Barbora Glasová, Tomáš, Natália Kaščáková, Barbora Vodičková, Monika Stupková, Brestovanoch, Slovensko, Rakúsko, Nemecko
Psychológ ti poradí, ako komunikovať s takýmito ľuďmi. Oni úprimne povedia ako vidia veci, alebo teba, súťaže, výsledky. Hovoria pravdu zo svojho uhla pohľadu. Si štíhla, teda mala by si viacej jesť, nešportovať toľko a pod. (Vnútri prežívajú strach o teba, lebo ťa ľúbia a chcú, aby si netrpela núdzu, ale žila v pohode, užívala si život.)
Tvoj problém je, že čakáš pochvalu, povzbudenie a ich slová vnímaš ako kritiku a nepodporovanie tvojho životného štýlu. Oni hovoria A (svoj názor, nie svoje pocity) a ty počuješ B (kritiku), lebo chceš aby hovorili niečo iné ako A, najlepšie keby hovorili C (pochvalu). Mali by ste sa viac stretávať a objímať sa. Nehovoriť nič, len sa na seba usmiať a chvíľu spolu vydržať. Pre vás je mlčanie zlato. 🙂
Rodičia ťa majú radi. Skoro si im odišla z domu. Nemala si čas ich pochopiť.
@mira0611 mojej kamaratke, ktorej sa podarilo zamestnat v Rakusku v banke a povedala mame, ze bude zarabat 4500 eur mesacne matka povedala, ze "preco len tolko"? 😂
@scorpionflower1 🙉
Vies to je najhorsie, ze jaj mama pravdepodobne zaraba ovela menej. Inac, gratulujem kamaratke.
Inac ja mam pocit, ze my nikdy nebudeme dost dobre.
Máš podľa mňa úplnú pravdu. Mňa tiež vždy pred každým zhadzujú a zhadzovali a vôbec ma nepodporujú, mojim snom je stať sa herečkou a venovať sa aj modelingu a oni ma vôbec nepodporujú ani ma moc nechcú vracať na castingu veľa krát kvôli tomu domáce revem🙂
@scorpionflower1 ďakujem pekne.