Rodina verzus kariéra
Aj ja aj partner máme sen. Ja som začala zo zlého konca takže som na úrovni 15 ročnej, ktorá sa chystá na strednú. Potrebujem si spraviť 2.strednú, vysokú a nájsť si prácu, zamestnať sa, spraviť si vodičák.
Toto mi zaberie 5-10 rokov.
Partner potrebuje tiež ešte 5 rokov cca aby si našiel miesto v odvetví, ktoré ešte stále len študuje.
Mám 25 a on tiež.. Sme pred ťažkou otázkou, rodina alebo kariéra?
Oboje skombinovať je neskutočne náročné a nevedeli by sme sa venovať aj rodine aj kariére naplno.
Chceš povedať, že nemáš ani vodičák, nevieš na aute nič opraviť, ale nič iné, ako práve a len automobilové inžinierstvo by ťa nebavilo? Veď podľa všetkého o tom nemáš ani páru!
@h2 kvôli epilepsii som vodičak mať nemohla a auto opravovať viem, len nemám o tom papier. Snáď nevieš lepšie ty čo by ma bavilo než ja. Nech sa o tom rozhodnem ja, nemyslíš? 😃
a beries v uvahu ze za par rokov mozes o vodicak prist staci jeden epi zachvat a pre automobilovy priemysel kde sa robia na smeny mozes byt zdravotne nesposobila
@autorka Ja som mala epilepsiu ako dieťa, ale v puberte sa nález stratil, som vyradená z evidencie EPI, od 14 rokov neuzivam žiadne lieky. Poznám ľudí, ktorí nemali záchvat aj 10 rokov, lebo stále užívajú lieky a kvôli tomu nemôžu viest motorové vozidlo. Preto som prekvapená, že tebe to doktorka podpise, ak sa ti stav len zlepšil. Ty na EEG už nemáš žiadny nález?
Nechápem to s tou strednou školou. To kto ti poradil prosím ťa. Choď rovno na vysokú, za 5 rokov štúdia sa naučíš všetko ak ešte budeš mať aj nejakú stáž atď popri škole. Vodičák si môžeš spraviť aj teraz - 3 mesiace ho máš
A koľko rokov nemáš záchvaty že TI povoli robiť lekárka vodičak.To sa musí vyjadriť aj neurolog nielen lekár obvodný.
@dilino A celkovo ľudia s epilepsiou by sa mali snažiť viesť pokojny život bez stresov. Mňa, keď neurologicka ako teenagerku vyradila z evidencie, mi prízvukovala, aby som viedla striedmy život, čo najviac sa vyhýbať stresu, nadmernému pitiu alkoholu, dbať na dostatok spánku. Môj dlhoročný kolega s EPI nechal vedúcu funkciu, lebo nezvládal stres. Tito ľudia potrebujú povolanie, pri ktorom idu spať ako sa hovorí s čistou hlavou a nie riešiť zákaznícke reklamácie alebo odstavky pásu. Aj samotné štúdium môže byť náročné, tieto VS s technickým zameraním sú ťažké. Týmto autorku neodhovaram, len nabadam k zvazeniu. Z hľadiska ochorenia by bolo pre ňu lepšie mať pevné rodinné zázemie a kľudnu prácu. Čo presne práca inžiniera v automobilovom priemysle obnáša, neviem.
Vieš čo, ja by som sa sústredila na prítomnosť. Chceš ísť študovať, tak chod. Pozri si, čo k tomu potrebuješ, nauč sa to, sprav skúšky, urob pre to maximum, ak je to tvoj sen.
Nikto nevieme, čo prinesie budúcnosť. Robíš si už teraz o nej starosti a plány na 10-15 rokov. Pritom sa to môže vyriešiť alebo zmeniť, ani nebudes vedieť ako. Ked raz budes v budúcnosti veľmi túžiť po rodine, myslím si, že takisto pre to všetko urobíš všetko a nájdeš riešenie. Skratka nemusí to byt otázka voľby buď jedno alebo druhé.
A tu je kamen urazu. Vobec si nezistujes info a ides sa bezhlavo hrnut do zmeny zivota. To kto ti povedal taku somarinu o tej strednej? Ujo pri pive? Ved si zistuj informacie. Minimalne na VS tuto vlastnost potrebujes. Hladat samostatne informacie. Obzvlast na technickej VS.
@toskanka veru nie neurolog mi to vysvetlil.To že som nemala záchvat 15 rokov neznamena že už ho nikdy nedostanem práve naopak.Môže mi prísť zlé hoci kedy a na to aby som ja niekomu spôsobila následky alebo nedajbože niekoho na aute zabila fakt dakujem neprosím.Lekár mi vravel že ma pacientku prvý záchvat mala vo veku 15 rokov potom nič a na 60 rokov že dostala taký strašný epileptický záchvat že je na vozíku.Taký strašný mala že jej ochrli nohy.
Ahoj 😊 podelím sa o svoj názor i keď určite sa nájde niekto kto nebude so mnou súhlasiť 😊 jednoznačne ak by to bola taká zmena čo sa týka platu a posunulo by ťa to na vyšší level, išla by som do toho. Nebudeme si klamať, no v dnešnej dobe človek potrebuje viac zarobiť. Neviem síce ako ste materiálne zabezpečení, či máte svoje bývanie napríklad a podobne. Je to len otázkou toho ako to cítiš ty, či chceš rodinu alebo ju chceš aj zabezpečiť natoľko aby nič nechýbalo, aby ste nežili z ruky do úst. Podľa mňa rodina počká, ak máš 25 rokov (tak ako ja 😁). Nehrotila by som to, som síce vydatá no na deti sa ja osobne ešte necítim, najskôr si všetko treba dobre premyslieť 😊
Keď sa chce všetko sa dá,no treba robiť aj kompromisy,je veľa žien,ktoré majú prácu,študujú a majú domácnosť a niekoľko detí.Vo veľa prípadoch zvládajú všetko bravúrne a s väčším zápalom a odhodlaním ako bezni studentiPoznam takýchto žien viac než 30,a to vo veku,kedy by si poniektorí povedali,že už je na kariéru neskoro.