Rodinné konštelácie, aby som pochopila synove jednanie?

ja ti odporucam institut virginie satirovej. verim se tam by vam najskor vedeli pomoct

@lula313 prekvapivo moze zistit, ze on ma naozaj problem s nou. Nie s okolim. Ze to uz je len dosledok toho, co zaziva doma.
A ked psychologicka tam chce ju, tak zrejme si uz aj ona vsimla, ze hoci navonok posobia ako starostliva mama so synom, tak mama navonok je k synovi nejaka, ale je to akoby maska. Len vedome ovladanie sa. Vnutorne od neho caka viac. Nie zeby ho nemala rada. Ona ho ma rada, lubi svoje dieta, ale stale ho podvedome preraba na obraz svoj. Moze jej vadit napr to, ze on ma tie dys poruchy. Moze mat pocit, ze ma vadne dieta a preco prave ona. A pri tom spolocnom uceni, podla nuans ako k tomu pristupuje, syn moze citit, ze jej to na nom vadi. Ze ho vnima ako ineho. Aj ked navonok mu ona nepovie pol slova o tom a inak citi, ze ho mama lubi. Len vnima, ze s tymito jeho poruchami stotoznena nie je, neprijima ho celeho, aj ked mu to taji, ze ona to takto citi.
Takze aj toto si mozno uz vsimla ta psychologicka. Ze v prvom rade treba pomoct mame sa vyrovnat s tym, akeho ma syna. Prijat ho celeho. A potom sa veci daju do pohybu spravnym smerom.

Nie je to nic zahanbujuce. Vela rodicov ma podvedome ocakavania na deti. Vela si ich cez deti kompenzuje svoje nevedome zlyhania, strachy a stresy.
Dolezite je, aby si to uvedomili a prestali s tym.

Trebars otec dietata bol kedysi ako maly v skole sikanovany bohatsim spoluziakom z vplyvnejsej rodiny. Sice sa cez to preniesol a dokonca ho to nakoplo byt sebavedomejsim, lepsim, sikovnejsim a zda sa, ze je davno s minulostou vyrovnany a dnes uspesny, aj tak stale moze v sebe nosit podvedomy strach, aby okolo seba nemal nic, co by zavdalo niekomu podobnemu, ako jeho spoluziak, dovod k posmechu. A preto napr svoje deti miluje, ale vnutorne tuzi, aby sa ukazalo, ze v niecom vynikaju. Aby sa nimi dalo pochvalit, byt na ne hrdy. Ocakava od nich, ze mu pomozu udrzat tu fasadu nepreniknutelnosti k jeho egu, ktore kedysi dostalo od spoluziaka ranu a dodnes ma tajny strach, aby sa nemusel s podobnou situaciou zase vyrovnavat.
Lebo ten posmech, ze je z chudobnej rodiny, bolo nieco, co nemohol ovplyvnit. Preto je dodnes vnutorne nervozny z veci, na ktore nema dosah a mozu mu naburat tajnu obrannu fasadu, o ktorej nikto netusi, ze ju ma. Dokonca ani on si ju nemusi uvedomovat, ze ju v sebe nosi. navonok je to vyrovnany, pohodovy uspesny clovek. Dokonca je hrdy, ze moze povedat, ze sikanu sice zazil, ale vymanil sa jej. Fakt je, ze jej dosledky nevedomky nosi dodnes v sebe.

@deti95060810 ja som narazala na to skakanie gumy 🙂
Ozaj si nepamatam jedinu spoluziacku, ci kamosku zo sidliska, alebo z kruzkou, ktoru by v puberte zaujimalo skakanie gumy 🙂

@h_petra nezabudla🙂)ja som nikdy nebojovala s rodicmi su mi kamarati bola som iny typ.A nedrxali ma na kratko mozno v 18 ma chytili diskoteky aj to som si nasla frajera a zas boli ine zaujmy.vzdy som sa distancovala od nejakych vilomenin.
Alebo som sa dodnes nenasla🙂)

@eliska13 mala som takych istych rodicov ako ty

@0silvia0 chvala Bohu za to.Mna netrebalo do niecoho posuvat, ucit sa so mnou, dost jasne som mala v sebe spracovane co je spravne a co nie.Z tohto pohladu som na syna ovela prisnejsia

@eliska13 presne, ja som mala velmi mladych rodicov, tiez mi boli ako kamarati, ziadne prisne typy, ziadne pravidla. Ale zas bola ina doba, velmi skoro byvali rovesnici v jasliach, skolkach, tak tam nas dost cepovali, individualita dietata sa nejako do uvahy nebrala. Mozno preto mali s nami rodicia menej "roboty". Ja osobne som bola sice poslusna, dobra, vsetko aj do skoly som si robila sama, ale na druhej strane som sa bala prejavit a nieco si vypytat, myslela som, ze nesmiem, hoci rodicia boli fajn. Bola som utiahnuta, nepriebojna... pre rodica mozno idealne dieta, ale ja som sa dlho dostavala z tej utiahnutosti a hanblivosti...

Ja by som riskla také free polročné obdobie, dohodla by som sa s učiteľkou, nech o tom vie, že to môže teraz byť naozaj pol roka záhul, ale skúsila by som to, lebo vždy lepšie teraz, kým je ešte len na prvom stupni, ako potom niekedy na strednej, keď už to nie je také ľahké. keby teraz schytal aj trebars dvojku zo správania, tak sa na to za tie rokoy potom zabudne, ale pre neho to môže byť veľké ponaučenie do budúcna. proste mu povedať niečo v tom zmysle, Vieš čo, rozhodla som sa dôverovať ti a nechať to na teba, proste školu, úlohy, známky, nebudem to riešiť ani hodnotiť, ako si zariadiš tak budeš mať, ak sa naučíš budeš mať dobrú známku ak sa nenaučíš, tak zlú, ale bude to proste len na tebe a tvojej zodpovednosti. A vôbec by som neriešila, či má úlohy, či si všetko nachystal do školy, známky by som v žiackej podpísala ale nekomentovala. Toto poradila psychologička jednej mojej známej, len jej dcéra mala už vtedy 12 rokov ale už tiež bola na prášky a zabralo to, najskôr šla dcéra dole samozrejme, celá šťastná, že sa na všetko môže úplne vykašľať, ale potom sa asi začala oproti spolužiačkam cítiť zle a začala sa sama dávať hore postupne, zobrala zodpovednosť na seba, nebolo to ľahké pre známu samozrejme to pozorovať, ale už tiež bola zúfalá a proste do toho šla. Tým že aj učiteľka o tom vedela, tak nerobili z toho drámu, boli na to pripravené, že najskôr to bude asi zlé zo začiatku a tiež bolo jasné, že to vysvečko bude na konci vyzerať príšerne, ale jeden pol rok tak veľa neurobí a dá sa to potom všetko vytiahnuť. To ma len tak napadlo, že možno by to za pokus stálo. A jasné, prestaň ty ho do niečoho tak silne tlačiť, lebo toto správanie je naozaj často len vyjadrovaný odpor k tomu, že chceš vyslovene zmeniť jeho osobnosť.

velkou vyhodou je ucitelka, ktora ma pre free obdobie pochopenie.

U nas to tak bolo, sice to vyslo viac menej nahodou. Proste sama ucitelka mi povedala, ze ucenie, diktaty a tak jej pravdepodobne nikdy nepojdu, ale ze moja dcera ma kopu inych super vlastnosti (empatia, kreativita, sutazivost) ale znamky uplna hroza.
Bola v tretej triede, ked som ju "pochopila". Dnes je osmacka a inu ako patku z diktatu neprinesie. No a? Inac je super baba, vesela, pojasena, velmi socialna, vsade chce byt, bavi ju sport, ale skola uplne bod mrazu. No a? Nech je aka je. Ze sa nepochvalim s vysvedckom pred babkou. Sral to pes.
maj ho rada takeho aky je a dopraj mu volnost, nech sa sam prejavi a ziadna panika, ak to nebude podla tvojich predstav, teda ak to nezasahuje do jeho zdravia alebo zdravia inych 😉

Rodinné konštelácie vie na úrovni robiť len málo ľudí a ak to robí psychologička, neviem koľko rokov to robí, ale aj v tom záleží aký to robí majster. Ja by som na niečo takéto nešla, pokiaľ by som nemala záruku, že to robí skúsený majster.
Psychologička by mala hľadať u neho presnú diagnózu, pretože tam môže byť aj niečo pri tých dys-.
To je isté, že tieto poruchy správania, ktorých sa vyskytuje v poslednom čase pomerne veľa, majú svôj pôvod v minulosti a dieťa si ich donesie už vo svojích génoch.

@evkano1402 pre mna zaujimavy pohlad. Mozem sa spytat ako potom uvazuje dcera o strednej skole? a buducnosti vseobecne? V zmysle kde sa vidi na strednej skole a potom neskor v zivote? Netvrdim ze skola je zarukou uspechu, ale cim viac vies tym mas vacsi vyber.