Rozchod ak máme spoločné bývanie. Ako na to?

jancoska
26. jan 2009

Ahojte dievčatá, takže som tu prvý krát iba som vás čítala či nenájdem niečo podobné. Mám problem, ktorý sa niektorým bude zdať detinský ale možno sa tu nájdu a také hladám, ktoré mi pomôžu možno zľahčiť situáciu, podporiť, možno ma troška "nakopnuť". Aby som to zhruba opísala. Mám priateľa (nie sme zobratí), s ktorým som 5rokov. Nie je to zlý chlap, je to dobrák, neublížil mi nikdy ani len slovom ale proste ten vzťah nie je to čo ma naplna. Mam ho rada iba ako kamarata a neviem ako mu to vysvetliť. Najväčší problem je že sme sa pred rokom rozhodli postaviť dom, ten dom stojí na pozemku aj s dalším domov, ktorý stavala sestra s priatelom. Som si myslela možno že tým domom sa niečo vyrieši, strasne som sa hlavne tešila že budeme blízko seba so sestrou, maju babätko. A my sme ostali so sestrou samé, zomreli nám rodičia, o to viac držíme spolu. No ale ten nás dom je písaný pol na mna, pol na neho (teda nie je este skolaudovaný, takže pozemok je tak písaný) ale bývame už všetci, aj sestra s rodinkou vedla. Financovali sme ho - tu stavbu napoli. Ja to neviem ani vysvetliť, predtým som mala priatela, ktorý ma velmi často podvádzal a ked som to zistila tak okamžite som to skoncila. Možno som v tomto mojom videla takú úľavu, že som vedela že pri nom je klud a tak, snad ma chápete, ale proste už dlhšie trvá že ten vzťah nefunguje, z mojej strany. Neviem kudy kam, lahšie by to bolo keby nebol ten dom spoločný. Ale ja nemozem byť s niekym len preto aby som mu neublížila. Tohto sa najviac bojím aby som mu neublížila na duši. co sa týka domu, kedze vedla je sestra, tak ja mam este byt, tak samozrejme že by som ho vyplatila tu polovicu aj auto spoločné by som vedela nechať. Baby mna to tak vnutorne zožiera, proste potrebujem byť sama a nemozeme udržiavať vzťah partnerský na kamaratskej báze, ved v buducnosti prídu aj dalšie otázky rodiny a tak - potom už bude neskoro to riešiť. A srdcu človek nerozkáže raz nelubim tak to proste nejde. Len ja neviem čo čakám od vás možno len takú podporu, možno fakt len to nakopnutie že to nie je také strašne. Tak strasne sa bojím že mu ublížim a ako to bude prežívať. Ale ja dalej nevládzem, nevládzem klamať ... nemám nikoho iného, ja len viem že ten vzťah z mojej strany nemá šancu a potrebujem žiť chvílku sama Ked si to tak čítam ani neviem či som dokázala opísať moje myšlienky, pocity. Tazko to vysvetlovať, nie som zlý človek, nechcem ho o nič obrať nič také ☹ , ale možno ste zažili ten pocit, že nemáte z ničoho radosť, neviete sa na nič sustrediť, netešíte sa domov. A hlavne mam pocit ze ked sa to bude tahat dalej, ublizujem nie len sebe ale aj jemu. To že niečo nie je v poriadku cíti aj on, aj to povie ale nikdy sa o tom nerozpráva sám od seba. Možno čaká odo mna tie slová. Budem mať 30-sat rokov a riešim takéto problémy. Je mi proste do plaču. Dufam že ma tu nikto neodsudi, bolelo by ma to viac.

miriam25
26. jan 2009

jancoska, ja ti verim ako ti je. mala som nieco podobne, aj ked my sme spolu nestavali dom....
len tie pocity poznam...
pises, ze mu nechces ublizit, ale ublizis mu tak ci tak. ak to budes natahovat, budes mu ublizovat az pokym to neukoncis tvojou pretvarkou. a pokial to ukoncis, tak mu ublizis tak ci tak. jedina moznost, kedy by si mu neublizila je ta, ak by on citil to iste co ty.
co ti mam na to povedat? ak ste obaja rozumni, tak si spolu sadnete, ty povies, co mas na dusi (on povie, ze si to uz davno vsimol) a skusite sa nejako dohodnut na vyplateni a rozdeleni majetku. Ak nie ste rozumni, budete sa natahovat po sudoch a skakat si do vlasov a hadat sa na zivot a na smrt....
takze hlavu hore. aj tak nemas vela moznosti, ako to cele vyriesit. sama vies, co mas robit, tak ta teraz podporujem v tom, aby si to urobila a netrapila seba ani jeho ani o den dlhsie, ak to nie je potrebne.

janka5861
26. jan 2009

Jancoska, ja si myslim,ze pokial to citis ze chces z toho vztahu odist ...odid . Podla mna sa da dohodnut ako ludia.nechces ho o nic obrat a musi pochopit ,ze je proste koniec. ako dvaja ludia ste sa zmenili uplne od zaciatku ako ste zacali spolu chodit .Kazdy prejde vyvojom a vas vztah presiel do niecoho ,co uz neumoznuje aby ste boli spolu. aj v mojom prvom pripade to bolo tak. uplne sme sa zmenili za sedem rokov co sme boli spolu . nedokazala som od neho odist ale strasne som to chcela . vlastne to vyriesil za mna . zacal ma podvadzat a skoncili sme to. dnes viem ,ze by som bola nestastna . potom som si nasla svojho terajsieho partnera a po 9 mesiacoch chodenia sme planovali svadbu. nemusela som to robit ale moc sme to chceli. aj ked obcas mame zle chvile ,pohadame sa ,urobi sprostost a mna to trapi ... ale aj tak viem ze som urobila spravne ,ze sme sa vzali a nicoho nelutujem. hlavu hore vsetko bude dobre 😉 😉

andreaba
27. jan 2009

Jancoska, ja by som volila rozchod. Budeš mať 30-dsať rokov, najvyšší čas na založenie rodiny s človekom ktorého budeš naozaj ľúbiť. A to isté platí aj pre neho. Aj on má právo na plnohodnotný vzťah. Pokiaľ je to tak, že všetko išlo na polovicu a nemáš problém s vyplatením tak je to ok. Horšie to bude pre jeho city, ale snáď je natoľko inteligentný že pochopí fakt, že bec citov sa ďalšia budúcnosť nedá budovať. Bude ho to bolieť, určite moc. Ale prejde to....Ver mi. Ja som sa tiež kedysi rozhodla ukončiť vzťah s milým, dobrým chalanom čo by neublížil ani muche a nosil ma na rukácha atď... Vyhrážal sa mi samovraždou ... A nakoniec si našiel po našom rozchode priateľku skôr ako ja priateľa... Takže hlavu hore. Držím Ti moc palce, ozvi sa potom ako to dopadlo...

jancoska
autor
27. jan 2009

Miriam, Janka, andreaba dakujem, človek potrebuje niečo takéto podporu, možno podobný prípad, ktory ste mi tu zhruba každá dala. No ja si myslím že sme obaja rozumní ale človek nikdy nevie aká bude jeho reakcia. No on vie že sa niečo deje, len akoby furt chcel nasilu udržať ten vzťah, nikdy nezačne o tom hovoriť. Nechapem to. No budem musieť ist s pravdou von. Babulky, ked naberiem síl, musím kvoli nemu musím, tak určite vam dam vedieť. Cítim sa strašne, ja tak nechcem ubližovať. 😢 . Ale ako písete, tak či tak sa ublíži.

chulieta
27. jan 2009

jancoska presne tak ako tu dievcata povedali by si mala dat karty na stol a porozpravat sa s priatelom s vytiahnutou oponou zoci voci a nic nezatajit, normalne to dat zo seba von... lebo ak to budes nadalej predlzovat, tak ho budes ovela viac trapit a aj seba, roky ti bezia potom to ukoncite casom urcite ak nie ti tak on, a potom si zrazu uvedomis ze mas vsetko to pekne z mladosti davno za sebou...
a ako by si to chcela riesit, mas neaku predstavu ci ty zostanes na dome alebo on? kazdopadne by som sa chcela dohodnut na tom ako si podelite spoločny majetok, a sla by sm pekne pol na pol zo vsetkym ked ste to spolu naodbudli tak by sm na tom trvala... lebo myslis si ze ked mu nechas auto cele nech si necha tak tym ho menej urazis ? sama si to nadobudla tak teraz si za to zabojuj, viem ze by si chcela vsetko urovnat bez zbytocnych hadok a peripetii ale potom v buducnosti aby to cloveka nemrzelo ze vyhodil len tak do vzduchu peniaze ktore tazko zarobil... a urcite si ich len tak na ruku nedostala... tak drzim palceky nech si silna a statocna 🙂

ilduska14
27. jan 2009

jancoska,podľa mňa to určite tuší že sa niečo deje a bojí sa,že keď začne o tom rozprávať tak bude koniec.ale bez ohľadu na to je správne ísť s pravdou von a čím skôr to ukončiť.viem že mu nechceš ublížiť,ale ubližuješ mu aj teraz keď si s ním a neľúbiš ho a ubližuješ hlavne sebe.ak by si to nechala tak,možno by si sa neskôr do niekoho zaľúbila a bolo by to oveľa horšie.naozaj si chodte každý vlastnou cestou a podľa mňa mu urobíš len láskavosť že sa s ním rozídeš,lebo si môže nájsť niekoho kto ho bude ľúbiť a nebude mať len rád ako kamaráta.a to platí aj o tebe,určite si nájdeš niekoho koho budeš ľúbiť a bude ti to opätovať.ako dlho to už takto cítiš? držím palce. 😉

jancoska
autor
27. jan 2009

No s tým domčekom, ťažko povedať, asi 5m odseba sme so sestrou, takže pochybujem že tu bude chcieť ostat a teda so sestrou by som chcela. Lebo na jednom pozemku sme nie vedla seba ale ako na piko postavili domčeky rovnaké..lebo inak sa nezmestilo, takže sme totalne blizko, tak pochybujem že by tu chcel ostat. No kolko to cítim ....tak intenzívne asi 3mesiace -tak že proste viem že už sa to nezlepší. Sak to že peniazky už su bohužial neni, ale je tam ten byt. Ale ja nechcem mať pocit a ani nechcem aby on mal ten pocit ze by som ho o niečo obrala alebo tak. A ked už sme pri tom aj tak nie je dokonceny ten dom, iba zvnutra, takže kolko prachov do neho pojde si nechcem ani predstaviť a z čoho, a to mam este na seba uver. No myslim ze sa rozumne dohodneme, ale človek ma taký divný pocit, ze čo ak nie...čo ak bude kricat, co ak ..... no nic kocky ja viem ze to raz musi prist ta situacia, kazdym dnom, len chyba odvaha a velky strach z ublizenia.

chulieta
27. jan 2009

jancoska myslim ze to bude iba horsie ak to budes natahovat... a teda ty mas ten byt a premyslala si nad tym ze mu das ako protihodnotu ten byt ci ako??? neviem tak som to z toho co si napisala porozumela. no asi by bolo dobre si zavolat odhadcu potom aby Vám to odhadol na predajnu cenu a z toho ked si das polovicu aspon budees vediet kolko by si mu mala dat...

womenne
27. jan 2009

ak mate spoločne byvanie pisane na vas oboch dohodnite sa kto ostane v dome a ten druhy ho vyplati to iste mala moja najstaršia sestra,žila spriatelom 9rokov kupili si domček a splacali ho spolu skor večšinou ona,ked sa rozišli vyplatila ho a teraz tam byva sama 😉

jancoska
autor
28. jan 2009

Ahojte,
Womenne - no možno ma nakopol dopredu ten príbeh tvojej sestry a to že vlastne je to zbytočne to naťahovať, už to vie. Vlastne od všetkým vam dakujem - určite ste aj vy mne psychicky troška pomohli. Boze on taký dobrak, bol uplne kludny, sme sa rozpravali dlho debatovali, hovoril ze vie ze domček je zauverovaný, že predsa nemoze chcieť odo mna mnoho. ze to spolu vyriesime. Baby hrozny pocit - aj ulavy aj lutosti, boze nech uz je leto a nech to vsetko prehrmi. Lenze nemozem byt s niekym len so sucitu. Aj ked je to fakt dobry clovek, muske neublizi. Clovek nikdy nevie ako to v zivote este dopadne. Len aby ste vedeli, že teda možno práve vy ste mi dali odvahu a nemusela som seba a jeho dlho trapit.

ilduska14
28. jan 2009

jancoska som rada že si nabrala odvahu a veľmi držím palce aby sa ti darilo. 😉

womenne
29. jan 2009

jancoska som rada že som ti pomohla možno by to chcelo nachvilu dat si pauzu aj sestra ju mala a vcelku im pomohla na 3rky ale po čase si našiel mladu pipku tak ona rezignovala,a ic vztah teraz?sem tam sa stretnu,pride na kavu,bol unej aj na vianoce a lutuje ako sa zachoval(to nieje tvoj pripad).
Tak ti držim palce ab yste to vklude vyriešili a daj vedeita ako ste dopadli 😉

jancoska
autor
29. jan 2009

Ilduska14, Womenne - dakujem kočky, no ono to je teraz také divné kedže on má aj svoj byt, kam teda povedal že pojde naspäť, ale ma tam nájomníkov, takže dvojmesačná výpovedná lehota.... no to nám nevadí je to len zvlástne a este len to bude zvlástne pri stahovaní, delení veci...to bude psychicky náročné pre oboch, až mi je do plaču ked to píšem, človek nevie ako sa má chovať. Troška ma zmaraju muky, že je taký dobrák a že vlastne nema nikoho ani surodencov, rodičov...nikoho, mal mna a ako rodinu moju sestru. Ale som rada že som to spravila, ved srdiečku človek nerozkáže. Ale všetko je kludné on sa nehnavá na mna. Clovek nikdy nevie, možno osud nás spojí, ale momentálne to tak cítim, samozrejme že som to cítila ovela skôr, len som dávala nádej, akusi šancu...no ale nepodarilo sa. ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹

horallka
2. feb 2009

Jancoska- tu nie je čo riešiť-keď ho neľúbiš a nechceš s ním žiť- musíš byť priama a povedať mu to. Pozbierať sily, pretrhnúť putá, rozísť sa s ním- a začať život podľa svojich predstáv. Hádam nechceš stráviť celý život vo vnútornom trápení, že ho neľúbiš, nie si spokojná ale zotrvávaš s ním len z ľútosti?Prvé dni budú kruté, aj výčitky svedomia budeš mať, aj ti to ľúto bude, ale časom to prejde- uvidíš a ty opúť získaš rovnováhu a budeš sa vedieť tešiť zo života.
Prajem pekné dni